Ako sa na 40-kilometrový beh dokáže pripraviť človek, ktorý má rodinu a riaditeľskú pozíciu?

Pred desiatimi rokmi ledva prebehol jeden a pol kilometra. Beh ho však upútal ako forma regenerácie, ale tiež možnosťou posúvať vlastné hranice. V októbri si Igor Tóth splnil sen a absolvoval prvý maratón – na stom ročníku Medzinárodného maratónu mieru v Košiciach.

Riaditeľ telekomunikačnej firmy O2 Igor Tóth hovorí, ako sa na viac ako 40-kilometrový beh dokáže pripraviť človek, ktorý má rodinu a top manažérsku pozíciu. Jeho recept? Technológie a nastavenie mysle.

Kedy a prečo ste sa dali na dlhé behy?

Som chalan z Petržalky, moje športy boli dlhodobo bicykel a korčule na hrádzi, občas posilňovňa. K behu som sa dostal náhodou.

V roku 2011 som išiel na marketingové oddelenie do londýnskej centrály. Býval som kúsok od sídla kráľovnej vo Windsore, pri nádhernom parku. Súčasťou parku je Long Walk, trasa dlhá asi pätnásť kilometrov, ktorú obľubujú bežci. Mal som voľné večery, pretože priateľka ostala na Slovensku, a chcel som vyskúšať niečo nové. Beh bol vtedy v móde a posledným čriepkom tej skladačky bolo, že sa mi nezdalo zaplatiť ročný poplatok za posilňovňu, keďže som mal byť vo Veľkej Británii len pol roka. Tak som začal v tom krásnom parku behávať.

Pre bežca začiatočníka je 15 kilometrov dosť veľa…

Najskôr som, samozrejme, behával len kilometer a pol. A mal som dosť. Ku koncu som už išiel odpadnúť a musel som sa nútiť, aby som dobehol do cieľa. Nevzdal som to, postupne som trasu predlžoval a začal som behať „päťky“ (trasa dlhá päť kilometrov, pozn. red.).

Igor Tóth najradšej beháva ráno, nič ho vtedy neruší. Foto: archív Igora Tótha

Nevzdali ste to, lebo ste si dali v súvislosti s behaním nejaký cieľ?

Zo začiatku som chcel mať len pravidelný pohyb, aby organizmus dobre fungoval, ale bavili ma výzvy, ktoré beh prinášal. Môžete si stále pridať pár stoviek metrov navyše a posúva vás to hľadať hranicu, kam až telo dokáže zájsť.

Motiváciou mi boli aj ostatní bežci, ktorých som stretával. Uvedomil som si, že keď oni dokážu zabehnúť viac, tak to dokážem aj ja. Keď som si to takto nastavil v hlave, napríklad, že dnes idem bežať osem kilometrov a nie päť, zrazu sa telo prispôsobilo a dal som to.

Ako ste sa dostali k dlhším behom?

Keď som sa vrátil na Slovensko, začal som chodiť na organizované súťaže, zväčša aj s manželkou. To boli dlhšie behy: Devín – Bratislava, Night Run a podobne. Pravidelne som behával päť až sedem kilometrov, na súťažiach som už zvládol aj desať-dvanásť kilometrov. Vyvrcholilo to tým, že som odbehol bratislavský polmaratón a horský beh Spartan Race v Malej Fatre.

Ste súťaživý typ alebo vás baví ten spoločenský rozmer organizovaných behov?

Behanie vnímam predovšetkým ako čas pre seba. Beh je skvelý na prečistenie hlavy. Kedysi som pri behu počúval podcasty alebo hudbu, dnes nemám slúchadlá, ani keď bežím 30-kilometrový tréning. Som sám so sebou, telo po pár kilometroch prestane bolieť, dostane sa do istého rytmu. Myseľ pracuje ďalej, vyplavuje veci, ktoré riešite, ale vidíte ich s väčším odstupom a nadhľadom.

Následne sa mi myšlienky upracú, trochu sa utlmia a potom, asi od dvanásteho kilometra, cítite už len tlkot srdca, vnímate svoj pravidelný dych a začínate akoby až meditovať. Ten pocit, keď prečistíte hlavu, organizmus, predýchate sa a vypotíte škodliviny, je na nezaplatenie.

Kedy ste sa rozhodli pre maratón?

Po maratóne som začal poškuľovať posledné dva-tri roky. Trvalo mi dlho, kým som sa odhodlal, pretože mi všetci hovorili, že príprava je intenzívna a treba behať päťkrát do týždňa. Keď som si uvedomil, že bude sté výročie Medzinárodného maratónu mieru v Košiciach, povedal som si, že toto je tá správna chvíľa. Chcel som svoj prvý maratón bežať na Slovensku.

Ako vyzerá príprava na prvý maratón v živote?

Od úvodu tohto roka sme sa vo firme začali s kolegami „hecovať“. Dávali sme si cez Stravu výzvy a vznikol rebríček, kto má koľko odbehnutých kilometrov. Na plné obrátky som začal trénovať od apríla. Začal som používať aplikáciu Human Go, ktorá používa umelú inteligenciu a ponúka vám tréningové plány na základe prepočtov vašej výkonnosti, tempa, tepu srdca, rýchlosti, ktorou bežíte, podľa pretekov, ktoré chcete odbehnúť, a času, ktorý máte k dispozícii na prípravu. Mne aplikácia nastavila päť behov do týždňa a tie som dodržiaval.

Koľko ste týždenne nabehali?

V období vrcholiacej prípravy som mal za týždeň predpísaných 65 – 75 kilometrov týždenne rôznym tempom, v rôznej dĺžke, objemové behy aj intervalové tréningy.

Čo bolo pri príprave najťažšie?

Disciplína a boj s telom. Mám pocit, že počas celej prípravy ma telo štandardne bolelo, pretože aplikácia vám tréningový plán nastavuje tak, aby ste neustále posúvali fyzické limity organizmu. A veľa času, ktorý venujete behu.

A najväčšia kríza?

Dva týždne pred maratónom sme boli s manželkou na výlete v Kodani. Aplikácia mi na ten deň naplánovala 23 kilometrov, tak som si našiel na Strave okruh s touto dĺžkou a odbehol to. Na druhý deň sme sa vrátili na Slovensko a mal som predpísaný intervalový beh na 15 kilometrov.

To znamená, že bežíte dvesto metrov veľmi rýchlo, potom sa vydýchate, bežíte rýchlo štyristo metrov, potom šesťsto a tak ďalej, až povedzme do 1600 metrov a potom zase uberáte…

Áno. Bol to posledný ťažký beh pred maratónom. Beh v Kodani sa ešte dal zvládnuť, ale na druhý deň ráno vstať a odbehnúť si túto „beštiu“, za to musíte psychicky aj fyzicky zabojovať, pretože telu ani mysli sa nechce. Po prvých intervaloch sa pýtate, že prečo to vlastne robíte, potom uvažujete, ktorý interval vynecháte a podobne. Chce to naozaj silnú vôľu.

Mali ste moment, keď ste to nezvládli?

Mal som pred sebou posledný dlhý interval, 1600 metrov, ktoré som mal zabehnúť v tempe 3,45 minúty na kilometer. Už som toho v ten deň nabehal fakt dosť a hovorím si – to sa nedá. Na hodinkách mám takú funkciu, že môžete interval preskočiť, tak som v slabej chvíli stlačil gombík. A nič. Skúsil som znova a opäť to nešlo. Tak som si povedal, že to je správa zhora a pekne som si to odbehol.

Igor Tóth si na košickom maratóne splnil sen aj cieľový čas pod štyri hodiny (gun time 03:54:09). Foto: archív Igora Tótha

Čo vám pomáha pri takej kríze?

Keď mi je ťažko, rozdelím si trasu na menšie etapy. Mám peknú trasu okolo Bratislavy s dĺžkou 33 kilometrov, ktorú si viem takto krásne rozdeliť a mentálne ju behám po častiach. Platí to aj pre biznis – akokoľvek veľký je problém, prvé, čo musíte urobiť, je rozdeliť si ho na menšie časti. Po tých kúskoch to dokážete.

Akým spôsobom sa vám darí zladiť dlhé behy s prácou?

Väčšinou behávam ráno. Pri príprave na maratón som na dlhé behy vstával o pol šiestej ráno, odbehol som si hodinu a pol, potom sprcha, raňajky, zaviezť syna do škôlky a na deviatu do práce.

Prečo ráno?

Pretože ráno vám do toho nemá čo prísť a máte splnený beh. Znamená to však, že musíte ísť do postele pred desiatou večer a to je opäť o disciplíne. Ak si nedoprajete spánok, je to okamžite cítiť.

Museli ste urobiť nejaké kompromisy kvôli zosúladeniu práce a veľkých objemov, ktoré je potrebné nabehať pri príprave na maratón?

Skôr doma. Musím poďakovať manželke, ktorá mi bola v tomto obrovskou oporou, pretože keď skoro ráno vstávate, aby ste mohli behať, do večera pracujete a potom príde víkend alebo dovolenka a ten tréningový plán opäť nepustí, vtedy by bola určite radšej, keby som bol s rodinou. Vyžaduje si to veľkú toleranciu.

Po návrate na Slovensko Igor Tóth objavil čaro organizovaných behov. Foto: archív Igora Tótha

Upravili ste v príprave na maratón stravu?

Celkovo som dlhoročný fanúšik zdravej stravy, takže do jedálnička som nemusel veľmi zasahovať. Ale tým, že človek pri veľkých objemoch nabehaných kilometrov veľmi veľa spaľuje, snažil som sa zvýšiť kalorický príjem.

Ako vyzerá vaše denné menu?

Ráno si dám zväčša tučný tvaroh zmiešaný s banánom a jednu kocku rozlámanej horkej čokolády. To je sladká verzia raňajok.

Ak mám slané raňajky, dám si tradične vajíčko na tvrdo, avokádo a syr. Túto kombináciu si zvyknem často dopriať aj na večeru, plus nejaká zelenina, paprika, uhorka, menej paradajka alebo reďkovka.

A keď máte slané raňajky, dáte si, naopak, sladkú večeru?

Sladkú večeru si dávam veľmi výnimočne. Cukry nie sú dobré na spánok, zvyšujú tep srdca a telo si tak neoddýchne. Ale keď mám dlhý alebo ťažký beh, tak si ich doprajem.

A obedy?

Môj obed je zvyčajne bezmäsitý. Nie som vegetarián a pokojne zjem aj veľký hamburger, ale zisťujem, že mám vyššiu výkonnosť, keď trávenie nezaťažím kusom mäsa, že organizmus regeneruje rýchlejšie. Takže jem menej a menej mäsa, ale bežne sa stravujem v budove, kde sídlime, takže nejem nič špeciálne.

Rád si dám kombináciu hummusu a kuskusu, často mám na tanieri vajíčko, restovaný baklažán, falafel či grilovanú zeleninu.

A pokiaľ ide o nápoje?

Pijem v podstate len čistú vodu. Po behu si dám nejaký izotonický nápoj na doplnenie minerálov a regeneráciu. Inak, pokiaľ nebežím viac ako 20 kilometrov, vystačím si bez fľaše. Napijem sa pred behom a stačí mi to.

Aké kompenzačné cvičenia používate?

Manželka je inštruktorka jogy, takže mám v tomto odborný dozor. Snažím sa strečovať najmä nohy, zadné hamstringy, tiež striedam beh s bicyklom. Na precvičenie tela mi pomáha, že v strede obývačky máme zo stropu spustené gymnastické kruhy. To je perfektná vec na cvičenie s vlastnou váhou a na posilňovanie„core“, teda jadra tela, čo je pre beh veľmi dôležité.

Mimochodom, je to skvelá motivácia pre naše deti, aby cvičili. Často sa na kruhoch hrajú, hojdajú sa a štverajú, a prirodzene tým posilňujú.

No a napokon som takmer tri roky trénoval s Vladom Zlatošom, ktorý presadzuje celostný rozvoj tela, pretože človek je svalovo prepojený od malíčka na ruke až po palec na nohe. Je to cvičenie s vlastnou váhou, nerastú z toho svaly, ale vystrečujete si celé telo a máte ho pevné, silné a pohyblivé.

Už len pokiaľ sa denne zavesíte na kruhy alebo hrazdu a aspoň minútu sa vydržíte držať, za rok vám tento jednoduchý pohyb pomôže výrazne spevniť celé telo. Toto som robil do apríla tohto roka, potom som sa začal sústreďovať na behy a ako kompenzáciu som si nechal kruhy v obývačke, jogu, plávanie a občas bicykel s deťmi.

Lístky na medzinárodný košický maratón boli vypredané už v decembri minulého roka – desať mesiacov pred štartom. Ako ste sa k nim dostali?

Na samotný beh som sa prihlásil v októbri, krátko po predchádzajúcom ročníku, ale ubytovanie v Košiciach som si zarezervoval už v máji 2022, čakal som, že bude veľmi veľký záujem. Ako firma, ktorá podporuje zdravý spôsob života zamestnancov, sme však kupovali lístky aj organizovane. Kolegom, ktorí išli na maratón, zaplatila prihlášku firma ako benefit.

Robíte vo firme beh ako teambuilding?

Máme vo firme čoraz viac ľudí, ktorých baví behať. Na košický maratón nás išlo asi tridsať, viacerí behávame štafetové behy, ako napríklad tradičný Od Tatier k Dunaju. To je vynikajúci teambuilding, pretože tie spoločné zážitky sú neopakovateľné. Keď ste spolu zavretí v jednom aute 50 hodín, „hecujete sa“, spíte v spacáku na pódiách amfiteátrov, v telocvičniach, vo výklenkoch a na lavičkách, tak tie väzby sú potom silné.

Máte nejakú štatistiku, koľko ľudí začalo behať, odkedy ste prišli do firmy?

To vám teraz neviem presne povedať. Pocitovo by som povedal, že sa ten počet ľudí zdvojnásobil a mnohí ďalší uvažujú, že by sa pridali.

Premýšľame, že na budúci rok už vypravíme na štafetový beh z Košíc do Bratislavy dve posádky.

Aký čas ste chceli na maratóne dosiahnuť?

Pod štyri hodiny a podarilo sa mi zabehnúť 03:54:09 od výstrelu, čiže s rezervou. Bolo to ťažké, ale krásne. Som veľmi spokojný.

Na ktorý maratón pôjdete najbližšie?

Možno to bol môj prvý a posledný maratón. Mám pocit, že je to pre telo príliš intenzívna záťaž, aj z pohľadu času. Takže výhľadovo rozmýšľam skôr nad olympijským triatlonom.

Vyhľadávanie…

Nenašli sa žiadne výsledky, skúste použiť iné kľúčové slovo!

Alebo skúste preskúmať témy

11/2024 – Na ťahu