Náš komfort rastie súbežne s vystavovaním sa nekomfortným situáciám. Ak teda chceme urobiť niečo dobre, nevyhnutnou súčasťou je, že sa na začiatku budeme cítiť zle. Potrebujeme to však skúšať a testovať ešte predtým, ako sa cítime pripravení.
Vítam vás pri 11. vydaní mesačného špeciálu na tému well-being, ktorý vychádza ako newsletter v rámci projektu Nevyhorení o duševnom zdraví. Na jeho odber sa môžete prihlásiť tu.
Prihláste sa na odber newslettra autorky podcastu Nevyhorení o duševnom zdraví, hľadaní vnútornej pohody a rovnováhy.
Prihláste sa na odber newslettra autorky podcastu Nevyhorení o duševnom zdraví, hľadaní vnútornej pohody a rovnováhy.
Už na základnej škole som zistila, že najľahšie sa mi učí, keď píšem. Počas študentského života som teda veľa „poznámkovala“, prepisovala, zvýrazňovala a upravovala. Preferovala som tento spôsob, pretože som pri ňom vyvíjala najmenší odpor a vedela sa najlepšie sústrediť.
Dlho som verila, že kľúčom k efektívnemu učeniu je využívanie toho štýlu, ktorý je nám najbližší – či je to počúvanie nahrávok, čítanie nahlas, písanie poznámok alebo čokoľvek iné. Tomuto presvedčeniu verí aj 89 percent učiteľov na celom svete.
O to väčšie bolo moje prekvapenie, keď som zistila, že je to mýtus.
Ahoj, diskomfort!
Experti skúmajúci desaťročia trvajúce výskumy o učebných štýloch nepotvrdili, že pri preferovaných štýloch učenia dosahujeme lepšie výsledky. Naopak, ukazuje sa, že niekedy je lepšie, ak je nám spôsob, ktorým nadobúdame vedomosti, nekomfortný. Na dosiahnutie výsledku totiž musíme vynaložiť viac síl, preto si to lepšie zapamätáme.
„Diskomfort nás posunie na rýchlejšiu cestu rastu,“ píše vo svojej najnovšej knihe Hidden Potential psychológ Adam Grant a svoj výrok podporuje množstvom výskumov aj príbehov ľudí, ktorí dokázali veľké veci. Sám Grant strávil väčšinu svojej kariéry skúmaním síl poháňajúcich náš progres. Ten podľa neho závisí oveľa menej od toho, ako tvrdo pracujeme, ale od toho, „ako dobre“ sa učíme.
Z knihy Hidden Potential.
Z knihy Hidden Potential. Foto: Zuzana Matuščáková
Toto je niekoľko odporúčaní psychológa, ktoré nám môžu pomôcť „zlepšiť sa v zlepšovaní sa“.
1. Hľadanie diskomfortu
Nebojte sa vyskúšať nový štýl vo svojom vzdelávaní, aj keď je mimo vašej komfortnej zóny. Ako píše Grant, ak chcete urobiť niečo dobre, nevyhnutnou súčasťou je, že na začiatku sa budete cítiť zle. Potrebujeme to však skúšať a testovať ešte predtým, ako sa cítime pripravení.
Keď sa napríklad učíme nový jazyk, mali by sme ním začať hovoriť čo najskôr. Skúšať to ešte pred tým, ako si myslíme, že ho ovládame. Náš komfort bude rásť súbežne s vystavovaním sa nekomfortným situáciám.
2. Stať sa špongiou
Zvýšte svoju „absorpčnú kapacitu“. Pátrajte po nových vedomostiach, zručnostiach a perspektívach, ktoré poháňajú váš rast – nie takých, ktoré len kŕmia ego.
Kľúčový je aj relevantný feedback okolia, ku ktorému má Grant skvelé odporúčanie. Namiesto získavania všeobecnej spätnej väzby, ktorá naše okolie vedie buď ku kritizovaniu, alebo nekritickému fandeniu, sa pýtajte jednu jednoduchú otázku: Čo je jedna vec, ktorú môžem nabudúce urobiť lepšie?
Náš komfort bude rásť súbežne s vystavovaním sa nekomfortným situáciám.
Adam grant
A koho sa to pýtať? Tých, ktorí majú relevantné odborné znalosti (dôveryhodnosť), dobre vás poznajú (znalosť) a chcú pre vás to najlepšie (starostlivosť).
3. Zbohom perfekcionizmus
Pokrok podľa Granta závisí aj od udržiavania si vysokých štandardov, nie odstránením každej chyby. Zvážte preto, kde skutočne potrebujete to najlepšie a kde sa môžete uspokojiť s dosť dobrým. On sám nedá dopustiť na japonskú filozofiu wabi sabi – umenie oceniť krásu nedokonalosti identifikáciou nedostatkov, ktoré môžeme akceptovať.
Kým niečo vypustíte do sveta, zhodnoťte, či vás to dobre reprezentuje. Je totiž lepšie sklamať ostatných, ako sklamať seba. Ak by toto bola jediná vaša práca, ktorú ľudia videli, boli by ste na ňu hrdí?
Nezabudnite na meranie vlastného rastu v čase. Pomôžu otázky: „Zlepšil/a som sa dnes?“ alebo „Pomohol/la som dnes niekomu inému, aby sa stal lepším?“ Z dlhodobého pohľadu pomáha aj cestovanie v čase a zamyslenie sa nad tým, ako by sa vaše minulé ja pozeralo na súčasné úspechy. Keby ste pred piatimi rokmi vedeli, čo dnes dosiahnete, akí hrdí by ste boli?
Prihláste sa na odber newslettra
Ak vás tento článok zaujal, prihláste sa na odber nášho well-being newslettra, ktorý vychádza raz mesačne. Vzniká pod taktovkou projektu Nevyhorení a venujeme sa v ňom duševnému zdraviu, hľadaniu vnútornej pohody a rovnováhy. Na jeho odber sa môžete prihlásiť tu.
