Denis Diderot. Jeho meno pravdepodobne znie povedome. Aby aj nie. Z odkazu slávneho francúzskeho filozofa, žijeme, najmä v psychológii, dodnes. Je podľa neho totiž pomenovaný typ kompulzívneho správania, ktorý sa týka každého z nás. Psychologička Romana Mazalová však tvrdí, že tento zlozvyk nám môže slúžiť, ak ho správne uchopíme.
Diderotov efekt
Denis Diderot bol najstarší zo šiestich súrodencov. Rodina nikdy neoplývala prepychom, a preto vyslali Denisa študovať za kňaza, aby domácnosti trochu pomohol. On sa ale obrátil k filozofii. Otec to neustál a Denisa sa zriekol.
Trvalo pomerne dlho, kým sa Diderotovi jeho rozhodnutie vyplatilo. Keď mal päťdesiat rokov, výhodne predal ruskej cárovnej Kataríne Veľkej svoje knihy a konečne si výrazne polepšil. Od radosti si siahol do peňaženky a zaobstaral si krásny červený kabát. Starého sa zbavil a nový si zamiloval. Radosť mu ale dlho nevydržala.
Zistil, že zvyšok jeho šatníka je zastaraný a kabát sa mu k ničomu nehodí. Začal preto dokupovať topánky, neskôr nohavice a ďalšie iné kúsky. Radosť zo všetkého, čo si kúpil, bola ale vždy iba krátkodobá. Navyše mu poriadne zasiahla do rozpočtu.
Dnes by sme takéto správanie zrejme nazvali konzumerizmom či shopoholizmom. Diderot si svoje správanie uvedomil, dokonca o ňom napísal esej, kde reflektuje: „Ľutujem rozlúčku s mojím starým plášťom.“ O pár storočí neskôr si slovné spojenie „Diderotov efekt“ našlo svoje miesto v psychológii aj antropológii.
Diderotov efekt je teda psychologický jav, ktorý hovorí, že ľudia sú náchylnejší na opakovaný nákup nových vecí a služieb. Najmä ak si kúpia niečo luxusné, prevyšujúce ich doterajší štandard.
„Pravdepodobne preto, že sa ľudia s novou luxusnou vecou začnú identifikovať, začnú sa cítiť lepšie a nákupom ďalších luxusných vecí si chcú túto novú identitu potvrdiť,“ hovorí psychologička Romana Mazalová.
V podnikaní a pri budovaní biznisu môže byť Diderotov efekt nápomocný, najmä ak sa zameriame na drobné, ale premyslené zlepšovanie produktov a služieb.
Romana Mazalová
Tomuto návykovému správaniu je však ľahké podľahnúť aj v prípade, že za ním mohla byť pôvodne ambiciózna a prospešná myšlienka. Kúpime si napríklad členstvo do fitness centra, lenže zrazu zistíme, že potrebujeme lepšie slúchadlá, lepšiu podložku, lepšie topánky, oblečenie na cvičenie, samozrejme, tašku, do ktorej to všetko dáme.
Malé udalosti, veľké následky
Nebezpečné je, ak nad týmto efektom stratíme kontrolu a dostaneme sa do kompulzívnej špirály, ktorá môže viesť až k dlhom. Ako tomu zabrániť? „Človek by mal byť realista, vedieť, ako tento efekt funguje. Mal by mať na pamäti, čo si môže dovoliť,“ hovorí Mazalová.
Pokiaľ sa ale budeme s konceptom Diderotovho efektu hrať ešte ďalej, zistíme, že sa jeho jednotlivé prvky dajú využiť k nášmu prospechu. Diderotov efekt totiž ukazuje, že malé udalosti môžu mať veľké dôsledky. Psychologička Mazalová tvrdí, že tie sa dajú využiť nielen v seba-rozvoji, ale napríklad aj v podnikaní.
Ak sa zameriame na svoje zdravie, nie je dobré zo dňa na deň úplne zmeniť svoj životný štýl. Naopak, odporúča sa začať malou zmenou a postupne k nej pridávať ďalšie. Môžeme jesť napríklad menej sladkého.
„V živote nie je možné zmeniť len jednu vec. Všetko súvisí so všetkým a je veľká pravdepodobnosť, že moje nové ja, ktoré má lepšie stravovacie návyky, začne mať nové, zdravé tendencie,“ vysvetľuje psychologička. Napríklad sa začnem viac hýbať, strážiť si príjem tekutín či chodiť skôr spať.
Spoznávate v tom vyššie popísaný Diderotov efekt? Nie je to len o tom podliehať syndrómu nakupovania luxusných predmetov. Tento typ správania môžeme analyzovať, poučiť sa z neho a zámerne ho posunúť konštruktívnym smerom. „Takéto malé, postupné zmeny potom môžu prispieť k významnému vylepšeniu celkového zdravia,“ opisuje Mazalová.
„Aj v podnikaní a pri budovaní biznisu môže byť Diderotov efekt nápomocný, najmä ak sa zameriame na drobné, ale premyslené zlepšovanie produktov a služieb,“ pokračuje Mazalová.
Odporúča postupne rozširovať ponuku o logicky nadväzujúce produkty či služby a týmto spôsobom budovať silnú značku tak, aby bola vnímaná ako kvalitná a prestížna. Tu je opäť vidieť, že aj malé kroky a zdanlivé detaily môžu viesť k veľkým výsledkom.
Podnikatelia môžu v neposlednom rade Diderotovho efektu využívať napríklad v technike známej ako cross-selling. Ak si napríklad zákazník kúpi novú televíziu, môže sa v nákupnom košíku objaviť odporúčanie na stereo alebo stojan na televíziu.
To, že tento zlozvyk nemusí viesť len k nešťastiu dokázal napokon už Denis Diderot. Svoje správanie správne pomenoval, nakoniec zlozvyku nepodľahol a dotiahol to ďaleko. Ruskej cárovnej Kataríne robil knihovníka, ktorá mu dokonca zaplatila rentu na päťdesiat rokov vopred.
Z modelu jeho spotrebného a konzumného správania sa v súčasnosti môžeme nielen poučiť, ale hlavne môžeme jednotlivé prvky analyzovať a za pomoci profesionálov upraviť tak, aby boli k nášmu prospechu v osobnej i pracovnej sfére.
Článok vyšiel na Forbes.cz, jeho autorkou je redaktorka Julie Mahlerová.
