„Inflare“ – z latinčiny „nafúknúť, rozšíriť“. Moderná ekonomika sa nezaobíde bez tohto pojmu. Meranie a predpovedanie „inflácie“ je hlavnou úlohou ekonomiky, vedy a politiky. Čo inflácia znamená, ako vzniká a čo proti nej funguje?
Ekonomika sa po prepade koronakrízy zotavuje a rastie, ale zároveň rastie aj inflácia. To znamená, že mnohé tovary a služby sú čoraz drahšie.
S ruskou inváziou na Ukrajinu a rastúcimi cenami energií sa miera inflácie vo februári zvýšila na 8,3 % a následne v marci vyskočila na 9,6 %. Dosiahla tak najvyššiu úroveň za posledné roky. V dôsledku toho sa kúpna sila znižuje.
V článku sa dozviete:
- Čo je inflácia?
- Existovala inflácia vždy?
- Ako vzniká a ako sa meria?
- Ako sa proti nej dá bojovať?
Čo je inflácia?
Žena v domácnosti sa sťažuje na čoraz drahšie potraviny, manžel si mení olej v aute sám, syn si kupuje zastrihávač vlasov, staviteľ odkladá položenie základného kameňa, pretože ceny dreva sa strojnásobili. Všetko známky straty kúpnej sily peňazí, nárast cien najrôznejších tovarov v priebehu času – toto zvyčajne nazývame „inflácia“.
Ak sú ceny nižšie ako príjmy, nie je to problém. Ale ak inflácia príde nečakane, „majitelia“ peňazí sa stanú nepokojnými. Ak rast cien zrýchly, každý chce vymeniť svoje peniaze za tovar alebo služby skôr, ako ešte viac zdražejú.
Začína sa začarovaný kruh, inflácia sa zrýchľuje, papierové peniaze sa stávajú bezcennejšími, investori sa utiekajú do reálnych aktív.
Existovala inflácia vždy?
V historickom kontexte nie je inflácia výnimkou, ale pravidlom. Fázy menovej devalvácie boli zdokumentované už od staroveku, Nemecko dokonca zažilo hyperinfláciu v roku 1923, Zimbabwe alebo Venezuela sú súčasnými príkladmi.
Už v roku 1750 taliansky ekonóm Ferdinando Galiani písal o „prirodzenej minci zlata a striebra“, ktorá bola cennejšia ako papierové peniaze, ktorých hodnota závisela od verejnej dobrej vôle a dôvery.
„Inflácia neprichádza ako kliatba alebo ako tragický osud. Je to vždy spôsobené ľahkomyseľnou či dokonca kriminálnou politikou,“ takto Ludwig Erhardt, známy ako politický nevlastný otec úspešného nemeckého modelu „Soziale Marktwirtschaft“, vyjadril základný konsenzus svojej generácie.
Hrozné skúsenosti s hyperinfláciou a pádom Weimarskej republiky boli stále príliš čerstvé. Ale to bolo už dávno.
Ako vzniká inflácia?
Hoci odborníci stále argumentujú, nasledujúce zistenia sa považujú za isté:
Inflácia má vždy niečo spoločné s peňažnou zásobou a rýchlosťou peňazí. To znamená, že „tvorcovia peňazí“ – teda vo všeobecnosti centrálne banky štátov – a „používatelia peňazí“ – teda spotrebitelia, spoločnosti a štát – sú zapojení do inflačných procesov. Alebo inak povedané: V čistej výmennej ekonomike nemôže existovať inflácia za prirodzených podmienok nedostatku.
Ekonomická história je plná príkladov toho, čo alebo kto ovplyvňuje infláciu a ceny. Napríklad nedostatok surovín počas takzvanej ropnej krízy 70. rokov. Alebo nadmerná zadlženosť štátov, ako je dnes možné pozorovať na celom svete.
Ako sa meria inflácia?
Mieru inflácie na Slovensku meriame dvoma základnými indexmi: indexom spotrebiteľských cien (CPI), ktorý vychádza z metodiky Štatistického úradu, a harmonizovaným indexom spotrebiteľských cien (HICP) v metodike Eurostatu.
Kritici však zápasia s oficiálnym nákupným košíkom. Zloženie a váženie jednotlivých tovarov a služieb v rámci nákupného košíka nie vždy odráža realistický dopyt v bežnom živote.
Kľúč k boju proti inflácii je v rukách centrálnych bánk štátov. Prevláda názor, že centrálna banka so štátnym monopolom na vydávanie peňazí môže zabrániť neočakávanému nárastu miery inflácie, ako aj naopak (škodlivá deflácia, v ktorej každý verí, že zajtra bude všetko ešte lacnejšie, firmy musia znížiť ceny, zákazníci nakupujú menej tovaru, a tým sa zrúti výroba a spotreba).
To je dôvod, prečo centrálne banky môžu regulovať úrokové sadzby, tlačiť peniaze a – ako to v súčasnosti robí Európska centrálna banka – dokonca financovať štáty nákupom dlhopisov.
Hneď ako inflácia stúpa, centrálne banky by mali rýchlo stúpiť na brzdu, obmedziť nákupy dlhopisov, ukončiť záplavu peňazí, zvýšiť kľúčové úrokové sadzby a tým znížiť dopyt po úveroch a tvorbu peňazí. Teoreticky je to jasné, ale v praxi to najmä poškodzuje zadlžený štát (ako hlavného prospechára inflácie).
Autor Jakub Křivan je Director Institutional Clients CEE & Nordics v spoločnosti Quantic Financial Solutions, predtým pracoval na pozícii Head of CEE v spoločnosti C-QUADRAT Investment group vo Viedni, v ktorej v minulosti zastával aj pozíciu obchodného riaditeľa pre CZ/SK. Svoje vysokoškolské štúdium vo Viedni zavŕšil titulom MBA so zameraním na behaviorálne financie. V roku 2018 bol pri zrode platformy SBEN, ktorej poslaním je šíriť poznatky o fascinujúcich možnostiach behaviorálnej ekonómie a prinášať tento svetový trend na Slovensko. Hovorí plynule po nemecky a anglicky a medzi jeho záľuby patrí cestovanie, basketbal a varenie.
