Analytici Národnej banky Slovenska vo svojom komentári upozorňujú na smer, akým sa uberá hospodárenie s verejnými financiami. Rozpočtové plány vlády pre tento rok sú podľa nich ohrozené.
Ministerstvo financií totiž počíta s deficitom vo výške 5,97 percenta HDP. Rado by tak naplnilo svoj prísľub konsolidovať verejné financie minimálne o 0,5 percenta HDP ročne.
Analytici NBS si však myslia, že sa mu to nepodarí. Deficit podľa analytikov centrálnej banky dosiahne až 6,4 percenta. Riziko predstavujú podľa nich nižšie daňové a odvodové príjmy spôsobené horším vývojom ekonomiky, než predpokladalo ministerstvo.
Ide najmä o dane a odvody z práce a dane zo spotreby, ktoré postihne slabší rast ekonomiky. Na strane výdavkov predpokladá centrálna banka vyššie verejné investície a vyššie výdavky na avizovanú pomoc s vysokými cenami energií. Pozitívne by pomohlo pôsobiť nižšie spolufinancovanie investícií z eurofondov, čo však pre ekonomiku nie je dobrá správa.
„Bez prijatia dodatočných konsolidačných opatrení sa tak v scenári NBS nepredpokladá medziročné znižovanie deficitu, ale jeho nárast o 0,8 percentuálneho bodu oproti minulému roku,“ zdôraznili analytici centrálnej banky v Analýze rozpočtu verejnej správy na roky 2024 až 2026.
Verejné financie krajín eurozóny
Najväčší deficit v eurozóne
Na nepriaznivý stav verejných financií však neupozorňuje len okruh odborníkov NBS. Boris Fojtík, ekonomický analytik Tatra banky, na svojom blogu upozorňuje, že slovenské verejné financie sú už v stave, kedy je vážne ohrozená ich dlhodobá udržateľnosť. Tá je podľa neho dokonca najhoršia v celej eurozóne.
„Inými slovami, naša ekonomika nevytvára dostatok príjmov, aby sme dlhodobo pokryli všetky výdavky, ktoré vlády naplánovali,“ hovorí.
„Ak do rovnice pridáme našu aktuálnu výšku dlhu, aktuálne ratingové hodnotenie a geografickú blízkosť vojnového konfliktu na Ukrajine, dostaneme nelichotivý výsledok. Úroky, ktoré platí Slovensko za požičané peniaze, rástli rýchlejšie ako ktorejkoľvek inej krajine v eurozóne,“ konštatuje.
BIZNIS EVENT, AKÝ TU EŠTE NEBOL
Top ľudia z biznisu a manažmentu na jednom mieste, 4 pódiá, 100+ spíkrov. Top podujatie roka, na ktorom budú všetci a vy nesmiete chýbať… viac informácií už čoskoro.
CHCEM BYŤ NA WAITING LISTE
Negatívne dôsledky vysokých výdavkov
Aj optimistickejší deficit plánovaný ministerstvom financií však radí Slovensko na chvost krajín eurozóny, a to už druhý rok po sebe. Jeho ďalšie zhoršenie by vyslalo negatívny signál na finančný trh.
„Verejné financie zostávajú vo veľmi zraniteľnej pozícii. Nesplnenie rozpočtových cieľov, pozastavenie konsolidácie alebo iné neočakávané vplyvy umocnené o zvýšené náklady na starnutie populácie môžu viesť k neudržateľnej trajektórii dlhu a nedôvere zo strany finančných trhov,” varovali analytici NBS.
Ohrozená dôvera finančných trhov
Nepriaznivej situácie si je podľa nedávnych reakcií vedomé aj samotné ministerstvo. „My musíme stále presviedčať finančné trhy o tom, že máme jasnú stratégiu, máme jasné ciele a tie jasne deklarujeme,“ povedal tento týždeň Ladislav Kamenický v reakcii na aukciu z pondelka, kedy si Slovensko požičalo vyše 1,4 miliardy eur.
„Ani tí, ktorí komentujú, by nemali tieto veci preháňať a nemali by mať záujem, aby bolo čím horšie, tým lepšie. Ja som veľmi zdržanlivý, čo sa týka hodnotenia týchto aukcií. Som rád, že Slovenská republika stále vie bez problémov predať svoje dlhopisy,“ uviedol.
SITA/Ľudovít Vaniher
Minister financií SR Ladislav Kamenický. Foto: SITA/Ľudovít Vaniher
Slovensku sa tento rok zatiaľ podarilo umiestniť niekoľko emisií a záujem investorov prekonal ponuku.
Prirážka oproti bezrizikovým nemeckým dlhopisom je však aktuálne druhá najvyššia v eurozóne. Slovensko si tak aktuálne požičiava drahšie ako Grécko, horšie je na tom len Taliansko.
Väčšiu rizikovú prirážku má len Taliansko
Slovensko však na základe nepriaznivého vývoja verejných financií zaznamenalo v januári najvýraznejší nárast rizikovej prirážky na štátnych dlhopisoch v eurozóne. Aktuálne dosahuje 115 bodov, čo je o 30 viac ako pred rokom.
„Kým takto pred pár rokmi sme mohli sadzby slovenských dlhopisov porovnávať s Rakúskom, dnes ich porovnávame s Gréckom,“ upozorňuje Fojtík.
Aj preto bude podľa neho tento rok zaujímavé sledovať výšku úrokových sadzieb, pri ktorých bude Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity schopná predávať štátne dlhopisy potrebné na krytie starého aj nového dlhu.
Príde skutočná konsolidácia?
Krajina nevyhnutne potrebuje skutočnú konsolidáciu verejných financií a o ich udržateľnosti musí presvedčiť investorov. „Na dosiahnutie cieľov je potrebné v roku 2025 prijať ďalšie opatrenia vo výške 1,1 percenta HDP a v roku 2026 dodatočných 0,5 percenta HDP. Bez týchto opatrení rozpočet uvažuje s deficitmi na úrovni 6,1 percenta, resp. 5,6 percenta,” vyčíslili analytici NBS.
Aj preto pripravuje ministerstvo financií tento konsolidačný balík v hodnote 1,5 miliardy eur. Jeho súčasťou bude napríklad zrušenie plošnej pomoci s cenami energií a jeho nahradenie opatreniami zameranými len na vybrané skupiny obyvateľstva.
