Slováci si zvykli na zubné benefity, ktoré im uhrádzali časť nákladov za ošetrenie chrupu. Od 1. mája prestávajú platiť. Zdravotnícky analytik Martin Smatana vysvetľuje, že boli drahé a ich motivačný efekt sa naplnil.
Prečo boli benefity na ošetrenie zubov zrušené?
Dôvody sú najmä ekonomické. Benefity síce zlepšili dostupnosť dentálnej starostlivosti, no bolo to drahé a neadresné. Benefity pritom naplnili svoj účel, ktorým bolo odlíšiť sa od ostatných poisťovní a motivovať k preventívnym prehliadkam. Financie chýbajú inde, napríklad pri starostlivosti o onkologických pacientov.
Benefity zlepšili dostupnosť starostlivosti o zuby
Ľudia to však vnímajú tak, že ich štandard zdravotnej starostlivosti klesol…
Áno, platí to zo subjektívneho pohľadu, no treba povedať, že na úkor štandardu niekde inde. Zubná starostlivosť sa v plnom rozsahu z verejných zdrojov nehradí ani v iných európskych krajinách.
Napríklad v Nórsku, ktoré je na čele výdavkov na zdravotníctvo, sa z verejných zdrojov prepláca len jedno z desiatich ošetrení zubov. Na občana pritom celkovo dávajú takmer trikrát toľko zdrojov ako na Slovensku.
Zlepšili benefity dostupnosť dentálnej starostlivosti na Slovensku?
Ošetrenie zubov si v roku 2022 nemohlo z finančných dôvodov dovoliť len zhruba jedno percento ľudí. V čase pred zavedením benefitov to bol takmer dvojnásobok. Benefity teda fungovali.
Ešte viac je to vidno pri najmenej zarábajúcich ľuďoch. Z nich si predtým nemohlo dať zuby ošetriť až päť percent, no v roku 2022 už len 2,7 percenta. Je to teda výrazné zlepšenie dostupnosti starostlivosti.
Jedným z cieľom benefitov bolo zvýšiť záujem ľudí o zdravie…
Áno, majú svoj behaviorálny účel, preto boli podmienené absolvovaním preventívnej prehliadky. Čísla však hovoria, že tento potenciál sa už takmer naplnil a okrem toho prevenciu absolvovali najmä ľudia, ktorú nie sú z pohľadu ochorení tí najrizikovejší.
Idea bola ale správna. Zo zahraničných skúseností sa potvrdzuje, že malé pozitívne stimuly majú veľký efekt pri zmene správania ľudí. Zubné benefity však u nás narazili na svoj limit a k zmene správania už dochádzalo k čoraz menšej miere. Na druhej strane sa odčerpávali veľké finančné zdroje.
V platnosti by však mali zostať ďalšie benefity, napríklad týkajúce sa zdravia očí či pre mamičky.
Vznikli ako marketingový nástroj
Je pravdou, že na preplácanie dentálnych výkonov sme si zvykli a dnes to možno neoprávnene považujeme za štandard. Ako sa benefity na Slovensku dostali do praxe?
Pôvodne vznikli ako forma marketingu poisťovní. Chceli sa nimi od seba odlíšiť. Keď ich ale zaradili do ponuky všetky poisťovne, pridaná hodnota sa stratila. Stálo to veľa zdrojov, ktoré boli odčerpávané z inej zdravotnej starostlivosti.
Napríklad vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni rástli výdavky na dentálnu starostlivosť za uplynulé tri roky najrýchlejšie zo všetkých kategórií.
Na Slovensku pritom máme jednu z najhorších dostupností onkologickej liečby v Európe. Čo je teda dôležitejšie? Mať pekné zuby, alebo nutnosť robiť verejné zbierky na to, aby sa pacienti dostali k onkologickej liečbe?
Ako pristupujú k preplácaniu ošetrenia zubov iné krajiny?
V Európe platí, že jednotlivé štáty majú zavedené rôzne systémy preplácania zdravotníckych výkonov. V prípade zubných výkonov však panuje relatívne vysoká zhoda. Zubné ošetrenie nie je nikde plne kryté z verejného zdravotného poistenia. Aj krajiny, ktoré sa inak vyhýbajú poplatkom od pacientov a chvália sa tým, že zdravotnú starostlivosť majú zadarmo, uplatňujú pri zubných výkonoch doplatky.
V spomenutom Nórsku sa do 18-tich rokov veku poistenca hradí zubná starostlivosť, až na strojčeky, zo zdravotného poistenia na 100 percent, no v ďalších rokoch podiel postupne klesá, až sa dostáva k plnej úhrade pacienta. To, na čo sa my aktuálne sťažujeme, teda platí naprieč celou Európou.
Za zuby sa dopláca všade
Prečo nie sú zuby zahrnuté v štandardnom ošetrení?
Vychádza sa z dvoch predpokladov. Prvým je, že na škaredé zuby sa nezomiera. Ďalším je fakt, že každý si za stav svojho chrupu môže do veľkej miery sám na základe toho, ako sa o zuby stará. To pri mnohých vážnych ochoreniach neplatí.
Pri zuboch preto fungujú doplatky, ktoré majú byť stimulom k zodpovednému správaniu. Väčšina krajín si zároveň uvedomuje dôležitosť prevencie. Poisťovne hradia sčasti alebo úplne prehliadky a akútne stabilizačné zákroky, no následné ošetrenie už nie, teda okrem výkonov, ktoré by mohli mať vplyv na celkové zdravie človeka.
Väčšina krajín taktiež do výraznej miery podporuje detskú dentálnu starostlivosť z verejného poistenia, teda s výnimkou strojčekov.
Nedá sa nikde ošetrenie zubov poistiť?
Takáto prax funguje v Holandsku. Táto krajina bola mimochodom pri reforme slovenského zdravotníctva pred dvomi dekádami našou referenčnou krajinou. Platí tam, že každý človek si kupuje balík zdravotného poistenia podľa vlastného výberu.
Ten základný stojí zhruba 135 eur mesačne. Neobsahuje ale dentálnu starostlivosť. Až deväť z desiatich percent Holanďanov si potom uzatvára pripoistenie a približne polovica to robí práve z dôvodu dentálnych výkonov. Majú ich teda kryté, ale komerčne. Pripoistenie vo výške pár desiatok eur mesačne môže vykryť náklady do výšky až 1500 eur ročne, podľa daného poistného produktu.
Možnosť pripoistiť si zuby
Zdravotné poistenie sa tam realizuje len komerčne?
Zákonné poistenie poskytujú komerčné spoločnosti, ktoré majú regulovaný zisk. Na trhu existuje viacero produktov s rôznou šírkou pripoistení. Cena úplne najlacnejšieho základného balíka je 123 eur. Pripoistenia, ktoré si je možné dojednať, sa môžu okrem zubov vzťahovať napríklad na oči, reprodukčné zdravie či iné výkony.
Aj u nás sa pri reforme sledovala táto myšlienka, preto sa veľká časť výkonov vyčlenila do doplatkového režimu. V nadväznosti mali prísť produkty pripoistenia a regulácia cien výkonov. To však už zavedené nebolo.
Prečo je zubné ošetrenie na Slovensku také drahé?
Problém je v tom, že ceny doplácaných výkonov v ambulantnej starostlivosti nie sú nijako limitované. Jeden výkon tak môže u rôznych poskytovateľov stáť 50 až 200 eur.
V Česku majú napríklad vzorec, ktorým si ambulancia vypočítava ekonomicky oprávnené náklady a podľa nich môže ministerstvo zdravotníctva a finančná správa poplatky v ambulanciách kontrolovať. U nás takto veci nefungujú.
Ďalším problémom je to, že aj tie dentálne výkony, ktoré sa hradia z verejného poistenia, nie sú platené v dostatočnej miere. Nestačia na náklady. Zubári sa im preto vyhýbajú. Orientujú sa radšej na nadštandardné výkony, pri ktorých si môžu účtovať doplatok, ktorý nemá spomínané jasné pravidlá a reguláciu. To, čo dostávajú od štátu, na základnú starostlivosť nestačí.
Kto má Čierneho Petra?
Kto rozhodol o aktuálnom zrušení benefitov? Ministerstvo zdravotníctva alebo poisťovne?
Ministerstvo nemá kompetenciu určovať, aké benefity majú poisťovne poskytovať. Vo vyhláške však definuje maximálne výdavky na daný okruh zdravotnej starostlivosti. V rámci úsporných opatrení tak v dôvodovej správe k vyhláške uviedlo ako jednu z položiek úspor práve zníženie benefitov. Má sa tak ušetriť 30 miliónov eur v tomto roku.
Ministerstvo tým cez strop výdavkov poisťovniam prikázalo, kde majú ušetriť a ak nechcú ísť do straty, musia sa toho držať.
Boli poisťovne proti?
Nie, podporovali to. Pre ne to totiž v situácii, keď benefity poskytovali všetky, bola už len nákladová položka. Je to teda šalamúnske rozhodnutie. Nikto nemá v rukách Čierneho Petra.
Kam by mohli smerovať budúce benefity poisťovní?
Ministerstvo zdravotníctva komunikovalo, že chce podporiť kardio-, onko- a neurologické ochorenia, no akým spôsobom, to zatiaľ nevedno.
Podľa mňa by bolo ideálnym riešením, keby sa zákonom určila maximálna výška výdavkov poisťovní na benefity. Bol by stanovený limit, ktorý sa na to môžu minúť. Poisťovne by tak museli pri zavádzaní nových výhod prehodnotiť tie doterajšie.
V opačnom prípade sa nám môže o dva, tri roky stať to isté, čo teraz vidíme s dentálnymi benefitmi. Mali by sme teda ponechať možnosť súťaže, no zároveň predísť tomu, aby sa situácia vymkla spod kontroly.