Odhaliť svoju zraniteľnú stránku sa manažéri obávajú. Ak si však vybudujú v tíme priateľské prostredie, ukázať, že aj oni sú len ľudia, môže prinášať svoje výhody.
Predstavte si, že šéfujete veľkému projektu. Pár dní pred deadlineom sa vyskytne problém, ktorý sami nedokážete vyriešiť na čas. Jediné, čo vás môže zachrániť a odovzdať projekt v stanovenom termíne je, že požiadate o pomoc podriadeného, pretože viete, že danej problematike niekto z tímu rozumie lepšie, ako vy sami.
Čo urobíte? Zrejme si mnoho z vás povie, že predsa požiada o pomoc daného človeka z tímu. Ale je to naozaj tak? Napriek tomu, že sa už aj dnes, podľa kariérnych koučov búrajú mýty o všemohúcnosti šéfov, množstvo z nich má stále problém priznať slabosť, či požiadať o pomoc pri riešení problému.
Dôvodov pre takéto správanie je viacero. Najčastejšie sa skloňujú obavy z toho, že by ich už podriadení nebrali dostatočne vážne a ukázaním slabosti by stratili autoritu.
Spomínaný strach sa už v biznis kruhoch začal označovať ako „siege mentality“, respektíve siege syndróm. V princípe ide o prejavy úzkosti kvôli nadmernej súťaživosti v kolektíve, z čoho pramení pocit ohrozenia, či strach, že nás môže niekto „prebiť“ a vystriedať na našej líderskej pozícii. Pôvodne sa tento termín spájal skôr s obavami vojakov z neustálych útokov či pocitov ohrozenia.
Nemôžete vedieť všetko
Ako sa teda postaviť vlastným obavám v prospech tímu? Podľa kariérnych koučov je v prvom rade dôležité ujasniť si, aká je naša firemná kultúra. V niektorých firmách sa neistoty a pocity v tímoch zdieľajú bežne, inde zasa nie.
„Avšak aj pokiaľ je atmosféra vo firme otvorená, nájdu sa lídri, ktorí svoje dilemy nezdieľajú, lebo si myslia, že musia všetko vyriešiť sami,“ opisuje pre Forbes mentorka Denisa Kmecová z Business Coaching College.
Upozorňuje však, že v dnešnej rýchlej dobe plnej nových informácií nie je možné, aby bol jeden človek odborníkom na všetko. Lídri si musia uvedomiť, že nemôžu všetko zvládnuť sami, a preto je pre nich dobré aspoň komunikovať so špecialistami z oblastí, v ktorých majú medzery, no potrebujú nejaké poznatky na zvládnutie svojej práce.
Ako dodáva lektorka Klára Giertlová z koučovacieho centra CO/Man, dnes sú už manažéri otvorenejší prípadnej pomoci viac, ako boli v minulosti. Najideálnejšou situáciou podľa nej je, keď má firma vytvorené bezpečné pracovné prostredie.
„Stretla som lídrov, ktorí dokázali vytvoriť atmosféru vzájomnosti, kde sa ľudská nedokonalosť vníma ako séria príležitostí na učenie sa,“ vysvetľuje Giertlová. Podľa nej už dnes naozaj nejde o utopistický scenár a vybudovanie takéhoto prostredia je naozaj možné.
Ak však manažéri nepracujú v takejto atmosfére, jednou z možností je aj požiadať diskrétne o pomoc jedného člena tímu, ktorý sa danej problematike venuje. Tu však Giertlová zdôrazňuje, aby sa o takejto spolupráci nedozvedeli ostatní členovia tímu. Mohlo by to totiž navodiť dojem „tajného spojenectva“, čo by ostatní mohli ťažšie znášať.
Priznať si slabosť
Prirodzene, kariérni koučovia odporúčajú lídrom v prípade potreby vyhľadať pomoc práve u nich. A to najmä z dôvodu, že sa pred svojimi kolegami často hanbia odhaliť svoje neisté ja.
„Každý má svoje dôvody, prečo by sa mohol cítiť ohrozený, a preto je bezpečné začať pracovať s osobným koučom, kde sa líder nemusí odhaľovať pred kolegami a môže slobodne premýšľať,“ odôvodňuje pre Forbes Zuzana Karpinská z Business Coaching College.
Naučiť sa priznávať svoje slabosti má jednu, jednoduchú výhodu. Tvrdý imidž manažéra zmäkne, stane sa sympatickejším. Podľa Giertlovej má byť skutočný líder autentický, s čím súvisí aj dôvera v neho a to, že ukáže svoju zraniteľnosť.
Zároveň však podotýka, že na líderských pozíciách bývajú často ľudia s narcistickými sklonmi. „Ak sa takýto človek dokáže pozrieť do zrkadla a priznať si, že nie je dokonalý, už urobil prvý krok na ceste svojho osobného rozvoja,“ opisuje koučka.
Koučky priznávajú, že cesta sebarozvoja lídrov býva často tŕnistá. Ak však trvajú na tom, že si chcú zachovať postavenie neomylného šéfa, ktorý pozná odpovede na všetky otázky, môže sa im toto správanie vrátiť ako bumerang.
Giertlová preto zdôrazňuje, že príbehy lídrov, ktoré stihla za dve dekády svojich skúseností spoznať, jej dávajú skôr nádej, že odhalenie vlastnej nedokonalosti ich postavenie nemôže ohroziť, naopak, upevní ho.
Našli ste chybu? Napíšte nám na [email protected]
