Jeho profil na sociálnej sieti Instagram sleduje 1,3 milióna ľudí. Dánsky architektonický nadšenec Christian Trampedach sa preslávil príspevkami, ktoré sú zamerané na súčasnú architektúru a dizajn. V rozhovore pre Forbes hovorí aj o tom, či je Bratislava udržateľným mestom a či tu niekedy môže fungovať cyklodoprava ako v Kodani.
Stali ste sa verejne známym vďaka vášmu instagramovému účtu Restless.arch. Ako ste sa dostali k tomuto nápadu?
Keď som sa v minulosti venoval tvorbe 3D modelov budov, zistil som, že mi chýba inšpirácia. Nejakým spôsobom som sa tak dostal na Instagram a hľadal tam inšpiráciu. Začal som sledovať stránky, ktoré boli venované architektúre, avšak všimol som si, že mnohé z nich neponúkali kompletné informácie o daných projektoch. Takže sa stávalo, že som síce našiel dobrý obrázok nejakej budovy, ale nedopátral som sa k autorovi či už fotografie, alebo samotného diela. Tak som si musel tieto informácie vyhľadávať sám a takto nejako mi napadla myšlienka vlastného instagramového účtu. Posty, ktoré robím ja na svojej stránke, sa snažím robiť transparente, uvádzať zdroje, kto je za jednotlivými projektami, kto je fotograf, architekt, a čo má byť zmyslom diela. Chcem, aby ľudia, ktorí ma sledujú, dostali kompletný balík informácií.
Takže ľudia, ktorí stáli za kontami, ktoré ste v minulosti sledovali, si zháňali sledovateľov aj za cenu, že neuvádzali správne zdroje?
Ja som začínal pred zhruba troma rokmi, ale inšpiráciu som hľadal ešte v roku 2015. V tom čase nebol Instagram platformou o influenceroch a podobne, ľudia tam zdieľali len to, čo mali radi, čo sa im páčilo. Nikto sa na to nepozeral ako na biznis a ľudia nevnímali potenciál danej platformy. Samozrejme, ani ja som sa na to vtedy nepozeral ako na možnú biznis príležitosť. Povedal som si, že by bolo fajn mať nejaký podobný projekt ako hobby, pomôcť ľuďom nájsť to, čo v oblasti architektúry hľadajú, keďže aj ja sám som mal obdobný problém. A zdá sa, že som mal pravdu.
Ocenili najlepšiu architektúru Slovenska.
Cenu získala aj premena školy z obdobia normalizácie
Takže sa dá povedať, že vďaka tomuto narástol váš účet raketovou rýchlosťou?
Myslím, že dôvodom, prečo sa mi podarilo zaznamenať taký veľký nárast, je aj to, že som sa snažil byť čo najviac transparentný. Okrem toho som však nikdy neuhol z pôvodného konceptu. Myslím, že práve toto je problémom množstva instagramových profilov. To sa týka aj značiek, niektorým aj pomáham, aby si vytvorili vlastnú konzistentnosť. Tým myslím, aby mali nejakú vlastnú rozpoznateľnú tému, podľa ktorej ich ľudia ľahko rozlíšia.
Keď hovoríme o „živote“ na Instagrame, tak dnes sa už nedajú nespomenúť aj influenceri. Neprekáža vám, ak aj vás niekto označí za influencera?
To je dobrá otázka. Ja sám seba za influencera nepovažujem, hlavne preto, že to má väčšinou negatívnu konotáciu. Keďže mám biznisové pozadie a v tomto smere aj vyštudovanú univerzitu, tak skôr sa považujem za intelektuálne smerujúceho človeka. Určite si nemyslím, že budem tvoriť príspevky na Instagrame do konca svojho života, ale rád ho využijem na to, aby ma posunul niekam dopredu, aj čo sa týka biznisu. Aby som to uzatvoril, sám o sebe si nemyslím, že som nejaký influencer, ale keď ma tak niekto nazve, až tak mi to neprekáža.
V tomto smere je však potrebné sa spýtať aj na spolupráce a partnerstvá. Máte nejaké?
Nikdy nerobím reklamu na produkty, ani nič podobné. V tomto som veľmi striktný a odmietnem každú takúto ponuku, aj keď je od veľmi etablovanej a známej značky. Sústreďujem sa iba na prezentáciu architektonických projektov, takže tieto veci do môjho konceptu ani nezapadajú. Väčšinou sa aj tak zameriavam na rezidenčnú architektúru, takže aj keby som dostal ponuku na spoluprácu od developera, ktorý robí administratívne priestory, tak by som ju odmietol, keďže je to mimo môjho konceptu. Ďalšou vecou je, že pri „klasickom influencerstve“ majú ľudia len krátkodobý výhľad. Pomyslia si, že za promo produktu dostanú teraz dobré peniaze, a ďalej sa nepozerajú. Ja sa snažím hľadieť dlhodobejšie aj kvôli tomu, ako môžu nejaké spolupráce ovplyvniť môj budúci biznis.
Počas návštevy Bratislavy ocenil Christian najmä progres vo výstavbe. Foto: Michaela Bujdáková
Prečo ste sa rozhodli práve pre tento koncept? Prečo to nie sú napríklad fotografie a opisy historických budov?
Zrejme preto, že ma tieto veci zaujímajú. Aby som bol úprimný, tak si myslím, že kostoly už nudia. Keďže aj ja som v neustálom pohybe, tak sa rád pozerám na súčasné umenie, skúmam, či je udržateľné, aká miera kreativity bola použitá… Vždy ma zaujímali domy a to, ako ľudia žijú. Túžil som po vlastnom dome, ktorý bude ikonický a nikto iný nebude mať rovnaký. Už od malička som si robil vlastné modely domov, takže bolo pre mňa prirodzené zostať v tomto smere.
Na čo sa teda pri výbere objektov zameriavate? Spomínali ste už udržateľnosť. Čo ďalšie?
Hlavne kvalita. Avšak môže sa stať, že odmietnem aj úžasný projekt pre to, že nie je dobre odfotený. Je to aj o perspektíve, spôsobe zachytenia, o technickej stránke. Nedokážem úplne opísať, podľa čoho sa rozhodujem, dnes to už prichádza celkom prirodzene, keďže sa tomu venujem štyri roky. Viem, čo sa uchytí a čo nie. Samozrejme, poznáme poučky, ktoré hovoria o tom, že dielo musí vyvolať emóciu, nejakú diskusiu a tak, ale nemám žiadny zoznam, na ktorom si tieto atribúty odškrtávam a až potom uverejním nejaký príspevok.
Aká je hodnota modernej architektúry? Ľudia si azda vedia predstaviť hodnotu moderného umenia, ale možno pri architektúre takú predstavivosť nemajú. Je to porovnateľné?
Občas ukazujem aj exkluzívne projekty, ale nie preto, že sú drahé a exkluzívne, ale skôr ide o myšlienku. Takže keď sa ľudia pozrú na môj Instagram, môžu sa inšpirovať napríklad len časťami daných domov. Môže ísť napríklad len o záves v kúpeľni. Nie je mojím cieľom, aby teraz ľudia masovo kopírovali domy. Ide mi o to, aby aj ľudia, ktorí nie sú veľmi bohatí, ja takisto nie som, sa mohli inšpirovať. Ale treba dodať, že súčasná architektúra naozaj nemusí byť bezpodmienečne drahá. Samozrejme, dá sa pozrieť na celý koncept domu a človek si povie, že toto si naozaj nemôže dovoliť, ale možno tam nájde niektoré prvky, ktoré si nakoniec kúpi.
Ktoré miesto na svete je mekkou modernej architektúry?
Ak sa pýtate na technologickú vyspelosť, tak dobrým príkladom sú určite Spojené štáty. Ale keď sa pozrieme na súčasnú architektúru, ktorá je skôr o udržateľnosti a ekológii, tak sú to určite škandinávske krajiny. Silná je v tomto aj Austrália, kde má množstvo budov napríklad trávnaté strechy.
7 vecí, ktoré chýbajú Bratislave, aby bola kvalitnou metropolou?
Toto sú postrehy humánneho geografa
Udržateľnosť a ekológia sú top témy v súčasnosti aj v Bratislave. Ako v tomto kontexte hodnotíte práve naše hlavné mesto?
Bratislava je momentálne na začiatku tejto fázy a niekto musí udávať tento trend. Keď sa na mesto pozriete ako na celok, stále tu cítite exkomunizmus. Ale myslím si, že v nasledujúcich dekádach tu ľudia pocítia naozaj silnú zmenu. Ťažko sa mi hodnotí súčasnosť, keďže tu zatiaľ nie je rozbehnutých také množstvo takých projektov, ale zasa netvrdím, že si ekologické procesy nemôžu adaptovať nové projekty.
Dá sa povedať, že sa v tomto smere niečo zmenilo, odkedy ste tu boli prvý raz?
Keď som tu bol pred šiestimi rokmi po prvýkrát, nevidel som ani náznak podobných plánov. Dnes však ľudia už živo diskutujú o udržateľnosti, bicyklovaní, zelených strechách. Myslím si, že keď sa o tom začne hovoriť, tak sa toho chopí väčšie množstvo ľudí. Pred šiestimi rokmi som tu nepočul o udržateľnosti nič a teraz, aj keď som tu len tri dni, som tejto téme neustále vystavovaný, čo považujem za skvelé.
Stále tu však máme mnoho medzier. Čo podľa vás Bratislave chýba?
Pravdepodobne nejaké spoločné nastavenie. Ľudia ho musia zdieľať. Keď sa na Bratislavu pozriete, tak uvidíte mnohé architektonické štýly, no myslím si, že ak sa začnete sústreďovať na udržateľnosť, tak sa ľudia k tomu začnú pridávať. Aj v Kodani máme určité štýly, napríklad známe červené domy, ktoré sú v mnohých častiach, ale dá sa pracovať aj s tým.
V Bratislave sa často skloňuje, že by sa cyklodopravou mohla podobať na Kodaň. Je to podľa vás možné?
Bratislava je kopcovitá a určite je tu bicyklovanie náročnejšie. Ale už aj dnes sú dostupné bicykle, ktoré majú malé motory na elektrinu. Tie takisto používajú aj ľudia v Kodani alebo starší ľudia. V tomto smere už neexistuje výhovorka, prečo nejazdiť na bicykloch. Je to, samozrejme, aj o kultúre. V Kodani je to tradícia už sto rokov. Deti, keď vyrastú, tak sú s bicyklovaním späté, pretože ich rodičia vozili od úplného malička. U nás sa deti relatívne skoro učia jazdiť na bicykloch, ale samozrejme, že je tomu nápomocná aj naša infraštruktúra, ktorú už máme vybudovanú. Keď som videl v Bratislave cyklistu, ktorý išiel medzi autami, tak som sa čudoval. Až potom som si uvedomil, že naozaj nemá inú možnosť.
Inšpiráciu pre svoju stránku zbiera aj sám po celom svete. Foto: Michaela Bujdáková
Mnoho ľudí upozorňuje práve na to, že nám tu chýbajú cyklotrasy a že presúvať sa takto po meste je nebezpečné. Dajú sa podľa vás vôbec v súčasnosti v Bratislave takéto cyklochodníky ešte dostavať?
Čo sa tejto témy týka, tak po technickej stránke nie som úplne zdatný. Ale v Dánsku máme, najmä v menších mestách so starými vozovkami, len úzke chodníčky vyznačené obyčajnými čiarami. Napriek tomu sú už vodiči navyknutí mať k cyklistom rešpekt. Rozumiem, že je to nemysliteľné na cestách, kde je hustá premávka a je to veľkou výzvou, ale s tým istým sme sa potýkali aj my. A doteraz sa to v našej krajine rieši. Ľudia sa však naučili, že na určitých úsekoch je veľa áut, ale aj bicyklov, a všetci si musia dávať pozor.
Nesťažujú sa však potom vodiči áut, že musia dávať zvlášť pozor aj na cyklistov, ktorí teda jazdia po cestách?
Robili sa mnohé štúdie, avšak ukázalo sa, že toto nie je problémom miest, ale skôr na cestách medzi mestami. U nás sú veľmi zaužívané rôzne športy a cyklistika ako taká. Pri určitých podujatiach sa stáva, že napríklad cyklisti chodia v tímoch vedľa seba po dvoch, čím autám blokujú cestu. Toto naozaj vodičov, ktorí na cestách medzi mestami môžu ísť rýchlejšie, veľmi otravuje. Napríklad teraz u nás bežia kampane, ktoré upozorňujú na to, aby cyklisti brali ohľad na vodičov a jazdili v jednom pruhu za sebou.
Hovorili sme veľa o udržateľnosti. Čo je však takým typickým udržateľným mestom?
Rozdiel je v tom, či hovoríme o tom, aké to je teraz a aké by to malo byť. Myslím, že mestá by mali byť prirodzenou súčasťou prírody a nie naopak. Dnes vidíme, že v mestách je urbánne prostredie, v ktorom sa nachádzajú napríklad len malé časti zelene, ako sú parky či vysadené stromy. Ak to však urobíme naopak, že mesto je prirodzenou súčasťou prírody, tak uvidíme napríklad aj prípad Singapuru, kde nezostali len pri stavaní zelených striech, ale aj celých fasád. To potom vyzerá, akoby tá budova bola celkovo súčasťou prírody a nepôsobí to, akoby bola príroda nútene daná do mesta.
Na Instagrame ukazuje krásy Bratislavy.
Medzi top miesta zaradil aj krematórium či poštu
Je to možné aj v Európe?
Určite áno, príklad môžeme vidieť v Miláne, kde majú dve nové budovy, ktoré sú postavené podobným štýlom, ako som spomínal. Takže si myslím, že aj tu budeme mať mestá, ktoré nebudú vyzerať ako tie dnešné, ale skôr akoby vyrástli priamo v prírode.
Podobu mesta však budujú mnohí architekti či developeri. Je možné, aby sa všetci zhodli na niečom podobnom?
Áno, je to o peniazoch či o trendoch. Developeri chcú zarábať a architekti sú tí, ktorí prichádzajú s dizajnmi a nápadmi. Avšak myslím si, že ak aj developer uvidí, že sa dá investovať do zelených fasád a bude sa to predávať, tak sa do toho pustí.
Neviem, či to viete posúdiť, ale nie sú tieto budovy hlavne drahšie ako tie „bežné“?
Asi nie som úplne človek, ktorý toto môže posúdiť, pretože skôr sa venujem estetike ako technike. Ale čo viem, tak je fakt, že občas stačí iba vytvoriť udržateľné riešenia a majiteľovi budovy to môže znížiť výdavky na energie.
Čo by ste teda v tomto kontexte odporučili developerom?
To je ťažká otázka. Ale možno hľadať inšpiráciu na miestach, kde to naozaj funguje. Stačí sa obzrieť aj do Kodane. Nehovorím, že je to úplne perfektný príklad, ale po celom svete je mnoho miest, kde tieto riešenia fungujú a stačí tam hľadať inšpiráciu. Treba trochu zariskovať, ak si myslíte, že je to naozaj dobrá cesta pre krajinu. A keď ľudia uvidia, že to funguje, tak vás budú nasledovať. Ak napríklad začne dopyt od ľudí, že chcú žiť v udržateľnej budove, tak prirodzene ich developeri začnú stavať.
Kto je Christian Trampedach?
Architektúra bola vášňou 25-ročného rodáka z Kodane už od detstva. Približne pred troma rokmi, keď sa snažil nájsť inšpiráciu na vytváranie 3D modelov na sociálnych sieťach, našiel „medzeru na trhu“. Dnes jeho príspevky sleduje 1,3 milióna užívateľov. Okrem toho sa venuje prednášaniu aj pre developerov. Za dôležité považuje témy udržateľnosti a ekológie. Vyštudoval business studies na Copenhagen Business School.
Našli ste chybu? Napíšte nám na [email protected]
