Sesterská spoločnosť Googlu, firma Loon, práve spustila službu poskytujúcu 4G internet v odľahlých častiach Kene s pomocou stratosférických balónov letiacich vo výške zhruba 19 800 metrov. Loon na technológii pracovala od roku 2011 a dnes je dostatočne spoľahlivá na každodenné využitie. Siaha po nej aj Pentagon.
Balóny vo vysokej nadmorskej výške sú lacné a majú neobmedzene dlhý čas letu, no v minulosti lietali len v smere vetra. To sa však zmenilo. Stratosféra nesie svoje meno podľa toho, že je „stratifikovaná“, rozdelená do mnohých vrstiev, kde vietor fúka v rôznych smeroch v rôznych nadmorských výškach. Stratosférický balón tak v princípe môže putovať do rôznych želaných smerov tak, že buď vystúpa, alebo klesne do konkrétnej vrstvy.
Spoločnosti ako Raven Aerostar vyvinuli technológiu, ktorú využíva Loon na kormidlovanie svojich balónov nad konkrétnym miestom, aby mohol doručiť službu do konkrétnej oblasti.
Z našej krajiny na Havaj a potom na Mesiac.
Robot slovenskej firmy pomáha vesmírnemu výskumu
Internetové balóny spoločnosti Loon poskytujú 4G internet nad Nevadou aj v Keni. Foto: LOON
„Balóny tancujú s vetrom v malých slučkách, aby sa dostali tam, kde sú potrebné,“ píše šéf projektu s názvom Astro Teller spoločnosti Loom. Výzvou bolo vyvinúť senzory, algoritmy a softvér schopný spoľahlivo a presne navigovať balón vo vetre.
Zásadný prelom?
Možnosti využitia takýchto balónov dnes skúma už aj vojsko. Južné velenie americkej armády už takéto lety testuje s pomocou balónov spoločnosti World View, ktoré dokážu využívať prúdenie vetrov a zároveň sa pohybovať na veľmi malej ploche a neustále pritom danú oblasť sledovať (na rozdiel od nízko lietajúcich satelitov, ktoré ponad pozorované oblasti prelietajú v rôznych intervaloch).
Najmladšia astronautka má iba 18 a už navrhuje kufor,
ktorý si cestujúci vezme do vesmíru
„Myslíme si, že technológia má šancu spôsobiť zásadný prelom,“ povedal admirál Kurt Tidd, veliteľ Južného velenia vojska USA pre magazín New Scientist.
Stratosférické balóny by mohli vyriešiť jeden z najpálčivejších problémov americkej armády: zbieranie informácií v oblastiach, kde je príliš nebezpečné alebo nemožné vysielať lietadlá s ľudskou posádkou.
Balóny sa pohybujú nepozorovane a môžu vyletieť až do výšok okolo 27 400 metrov i vyššie. To je viac, ako dokáže väčšina rakiet typu zem-vzduch. Je tiež veľmi ťažké ich zostreliť: nemajú žiadne palivové nádrže ani motory, ktoré by ostreľovanie mohlo poškodiť. Šrapnel, ktorý by mohol zničiť lietadlo, zanechá v balóne iba niekoľko malých dier.
Nový americký armádny projekt má za cieľ zapojiť stratosférické balóny aj do zhadzovania elektronických senzorov na zakázané územia. Takéto senzory sa využívali aj v projekte Igloo White, ktorý tajne monitoroval pohyb po Ho-Či-Minovej ceste počas vojny vo Vietname.
Moderné verzie týchto senzorov sú maličké elektronické prístroje. Vyzerajú ako kamienky so skrytými solárnymi článkami, ktoré dokážu odosielať dáta celé roky. Tento projekt by využil vznikajúcu technológiu internetu vecí na miniatúrne nízkonákladové senzory a komunikáciu.
Dvojsečný meč
Cieľom je monitorovanie „kyberelektromagnetického priestoru“, lokalizovanie a sledovanie rádiokomunikácií s pomocou Wi-Fi, mobilných telefónov a vojenských komunikačných systémov. Podarilo by sa tak získať údaje o tom, kde sú umiestnené nepriateľské jednotky či špecifické vozidlá. Senzory by identifikovali a vyznačili ciele na ostreľovanie s pomocou nových rakiet s dlhým doletom, ktoré sú schopné zasiahnuť ciele vzdialené stovky míľ – teda v prípade, že vedia presne, kam majú mieriť. Následne by senzory poskytli vyhodnotenia spôsobených škôd.
Podobne ako rôzne typy elektromagnetických detektorov by nové prístroje mohli obsahovať aj seizmické senzory na detekovanie vozidiel. A budúci vývoj by tiež mohol priniesť ďalšie senzory na chemický, biologický či jadrový monitoring.
Senzory zhadzované z balónov by mohli využívať technológiu, ktorú vyvinuli výskumníci amerického námorníctva v rámci projektu CICADA na umiestňovanie elektronických špionážnych zariadení v rôznych oblastiach. Každá „cikáda“ (z anglického názvu „Close-in Covert Autonomous Disposable Aircraft“) je obvodová doska so senzormi zloženými do aerodynamického tvaru podobnému papierovému lietadlu.
Stratosférické balóny majú neobmedzený dosah, takže senzory by sa mohli zhodiť kdekoľvek na svete. Ide o nosiče bez posádky, a teda ak by aj boli zostrelené, nebol by to nevyhnutne veľký problém. Američania už niečo podobné urobili v 50. rokoch minulého storočia v rámci projektu Genetrix, keď poslali „balóny na skúmanie počasia“ vybavené fotografickým zariadením na špionáž nad Sovietskym zväzom.
Senzory zhodené z balónov by mohli otvoriť okná do rôznych miest, ktoré sú v súčasnosti nedostupné. Avšak aj vývoj v tejto oblasti je dvojsečným mečom. Ako už ukazuje spustenie projektu spoločnosti Loon, táto technológia nie je výlučne určená len pre americkú armádu. Okrem toho, v roku 2017 čínski výskumníci spustili zo stratosférického balóna dva špionážne drony. Čoskoro budú musieť všetci dávať veľký pozor nielen na „oči“ namierené na Zem z neba, ale aj na nebeských špiónov.
Autor článku David Hambling píše pre americký Forbes o letectve a obrane.
Našli ste chybu? Napíšte nám na [email protected]
