Tento rok bude pre umelú inteligenciu rozhodujúci, myslí si Mark Zuckerberg. Šéf Facebooku propagoval na sociálnej sieti svoj plán investovať v tomto roku 65 miliárd dolárov, z ktorých väčšina pôjde na podporu rozvoja schopností umelej inteligencie spoločnosti Meta a na budovanie jej modelu Llama 4.
Toto úsilie sa má premietnuť do 900 hektárov poľnohospodárskej pôdy v štáte Louisiana, kde Meta začala pracovať na projekte dátového centra za 10 miliárd dolárov. Toto najveľkolepejšie z 20 celosvetových dátových centier gigantu sa bude volať Sucré (v preklade sladké) a bude sa rozprestierať na ploche takmer 400-tisíc metrov štvorcových na pozemkov zhruba 900 hektárov.
Nepredstaviteľná energia
Na napájanie regálov s tisíckami grafických procesorov Nvidia H100 bude Sucré potrebovať 2,23 gigawattov elektrickej energie 24 hodín denne, sedem dní v týždni (to je energia, ktorá by stačila viac ako dvom miliónom domácností).
Dodá ju energetická spoločnosť Entergy prostredníctvom vysokoúčinných dvojitých turbín na zemný plyn s kapitálovými nákladmi 3,2 miliardy amerických dolárov.
V plánoch Meta sa počíta aj s výdavkami na súvisiacu infraštruktúru vrátane ciest a vodovodných systémov za 250 miliónov dolárov. Maximálny počet stavbárov má dosiahnuť až 5-tisíc.
Nárast dopytu po elektrine pre AI prichádza v čase, keď na trh vo veľkom nastupujú elektromobily – a keď Nemecko demoluje svoje jadrové elektrárne. Foto: SITA, AP
Naozaj sa také čosi skutočne postaví? A je to vôbec dobrý nápad vzhľadom na nedávny projekt čínskej firmy DeepSeek, ktorý ukázal, že budovanie pokročilej umelej inteligencie môže byť aj lacnejšie a menej energeticky náročné, ako sa pôvodne predpokladalo?
Zack Kraus, analytik energetickej poradenskej spoločnosti East Daley Analytics v Dallase, ktorý sleduje dátové centrá a pracuje na odhadoch pravdepodobnosti ich výstavby, ako aj na tom, ako vývojári očakávajú zabezpečenie dopytu po elektrickej energii, hovorí, že klientov z radov inštitucionálnych investorov nabáda, aby nepodliehali panike.
„Zaznamenali sme krátkodobú prehnanú reakciu trhu na nové technológie,“ hovorí Krause, ktorý uvádza 290 projektov dátových centier so slušnou pravdepodobnosťou výstavby.
Aj keď sa energetická účinnosť umelej inteligencie má exponenciálne zlepšovať, kremíkové mozgy budúcnosti budú potrebovať serverové farmy. Dôvodom je dynamika nazývaná Jevonsov paradox, pomenovaná podľa anglického ekonóma Williama Jevonsa.
Ten si v roku 1865 všimol, že prelom v účinnosti konštrukcie parných strojov vôbec neznížil spotrebu uhlia, naopak spôsobil prudký nárast dopytu po palive.
Jevonsov paradox
Jevonsov paradox bol pozorovaný aj pri prudkom raste dopytu po moderných vymoženostiach, ako klimatizácia, lietadlá či prístroje na magnetickú rezonanciu.
Generálny riaditeľ Microsoftu Satya Nardella koncom januára na Twitteri napísal o Jevonsovom paradoxe: „Keď sa umelá inteligencia stane efektívnejšou a dostupnejšou, uvidíme, že jej využívanie prudko vzrastie a stane sa komoditou, ktorej sa nebudeme môcť nabažiť.“
Analytik Hugh Wynne z Power Research Group súhlasí: „Dopyt po energii na trénovanie a prevádzku modelov AI by sa mohol podstatne znížiť. Ak však zvýšenie efektívnosti zároveň zníži náklady na AI, rozšírenie služieb založených na AI by mohlo byť podstatne rýchlejšie a rozsiahlejšie.” – čím by sa vymazali všetky očakávané úspory energie.
Krause vidí, že americké cunami pokročilých dátových centier si do roku 2030 vyžiada ďalších 81 gigawattov elektrickej energie. To by stačilo na napájanie celého dnešného Texasu. Ak by vývojári na ich prevádzku použili zemný plyn, bolo by podľa jeho údajov potrebných takmer 370 miliónov kubických metrov denne, čo sa rovná 10-percentám produkcie zemného plynu v USA.
„Projekt Mety je zásadný pre jeho možný vplyv na trh so zemným plynom,“ hovorí a počíta s tým, že Sucré bude potrebovať okolo 360 miliónov kubických stôp zemného plynu denne, čo je energetický ekvivalent približne 60-tisícov barelov ropy.
LNG tanker. Zdroj: SITA/ Stefan Sauer/dpa via AP
Väčšie projekty
Sucré nie je ani najväčší projekt. OpenAI spolupracuje s Oracle, Softbank, Microsoftom a ďalšími na projekte Stargate, ktorý bude podľa ich slov predstavovať expanziu dátových centier za 500 miliárd dolárov a začne sa v Abilene v Texase.
Časom bude Stargate potrebovať viac ako päť gigawattov, pričom Krause zohľadnil len malý zlomok dopytu, kým niečo reálne nepostavia. Microsoft plánuje kapitálové investície do umelej inteligencie a cloud computingu v hodnote 80 miliárd dolárov.
Amazon vyčlenil 100 miliárd dolárov na AI v nasledujúcom desaťročí. Jeff Bezos tiež výrazne investoval do vývoja vyspelých jadrových technológií.
Výrazný trend
Energetický gigant Chevron spolupracuje so spoločnosťou G.E. Vernova, špecialistom na plynové turbíny, na vývoji systémov pre štyri gigawatty na dátové centrá. Chevron, Exxon a podobné firmy majú skúsenosti s výrobou energie v obrovských rafinériách.
Umiestnenie dátových centier v blízkosti ložísk zemného plynu môže vývojárom umelej inteligencie pomôcť vyhnúť sa časovo náročným povoľovacím procesom, ktoré musia prekonávať regulované energetické spoločnosti a prevádzkovatelia plynovodov.
Oživenie vidieckej oblasti
Zuckerbergovi sa podarilo obísť problémy „NIMBY“, teda odporu voči stavbám, v Louisiane, kde politici poskytli spoločnosti Meta tučné daňové stimuly na výstavbu. Guvernér Jeff Landry vyhlásil, že hyperveľká serverová farma „oživuje jednu z krásnych vidieckych oblastí nášho štátu“.
Severná Louisiana má tiež veľa zemného plynu vďaka frakovaniu v bridliciach Haynesville.
Spoločnosť Meta sa zaviazala dosiahnuť uhlíkovú neutralitu vo svojej prevádzke. V Louisiane sa zaviazala investovať s Entergy 1,5 miliardy dolárov do výstavby veterných a solárnych zariadení.
Autor pôvodného článku je Chris Helman, redaktor Forbes.com
