Musíme sa zmieriť s tým, že dovolenkovať sa bude tento rok na Slovensku. Vyhlásenie, ktoré zaznelo na tlačovej konferencii len pred niekoľkými týždňami niektorých Slovákov pobúrilo, majiteľov hotelov a reštaurácií nadchlo. Zdá sa však, že scenár, pri ktorom by celé Slovensko strávilo prázdniny na rodnej hrudi, sa zrejme nenaplní.
Reálne kontúry totiž začínajú nadobúdať cestovné koridory, vďaka ktorým by sme sa mohli dostať na dovolenku do niektorých zahraničných krajín. Cestovné kancelárie vo svojich odhadoch dokonca zachádzajú ešte ďalej. Všetko samozrejme závisí od epidemiologickej situácie, no zdá sa, že minimálne do štátov, ktoré sú na tom podobne ako my, sa tento rok pozrieme.
Prvou iskričkou nádeje v srdciach cestovateľov bolo vytvorenie takzvanej „cestovateľskej bubliny“ medzi štátmi Pobaltia. Nad niečím podobným sa zamýšľa aj Malta, tá však uvažuje o tom, že by takáto bublina mohla vzniknúť medzi viacerými krajinami. Ostrov by rád na svoje územie pustil turistov z deviatich krajín, medzi ktorými je aj Slovensko. Uvažuje sa totiž o tom, že bubliny by sa mali vytvoriť medzi štátmi s podobnou epidemiologickou situáciou.
Rúško na palube a použitie toalety len na požiadanie.
Ryanair od júla obnoví časť svojich letov
V našich končinách sa skôr spomína obdoba bublín, takzvané koridory, teda vopred dané trasy, po ktorých by sa malo jazdiť napríklad k moru. V prípade Slovenska sa najviac skloňuje koridor do Chorvátska či Slovinska. Konkrétne podmienky síce zatiaľ nie sú známe, no hovorí sa napríklad o povinnom testovaní pred vstupom do krajiny či späť do vlasti.
Napriek tomu už dnes môžu Slováci cestovať do Chorvátsko cez Rakúsko a Slovinsko, ak tam vlastnia loď či nehnuteľnosť. Stále platí, že v prípade kontroly sa treba preukázať negatívnym testom, ktorý nie je starší ako štyri dni.
Koridory a bubliny majú byť akýmsi kompromisom, ktorý uvoľní tlak na vlády a zároveň by nemusel ani spôsobiť druhú vlnu ochorenia.
Po depresii radosť
O čosi optimistickejšie predstavy majú cestovné kancelárie, ktoré tvrdia, že časť z plánov na letnú sezónu 2020 sa zrealizuje. Viaceré z nich predpokladajú, že v júli sa opatrenia v cieľových dovolenkových destináciách uvoľnia a to spôsobom, že už nebudú potrebné žiadne testy či už pri vstupe alebo pri odchode z krajiny.
„Z nášho hľadiska sa javia ako bezpečné prioritne grécke ostrovy, Cyprus, Bulharsko, Jordánsko a veľmi pozitívny vývoj je v oblasti tureckej Antalye, ktorá by mala byť hermeticky uzatvorená len pre účely cestovného ruchu,“ hovorí pre Forbes obchodný riaditeľ cestovnej kancelárie Hydroutour Tomáš Lazarov.
Nárast záujmu o letné dovolenky za presných bezpečnostných opatrení očakáva cestovná kancelária takisto do krajín Stredomoria, ale aj do menej dotknutých regiónov a ostrovov Talianska či Španielska. Navyše, nevylučuje ani cestovanie do exotických krajín, ktoré v poslednom čase nezaznamenali nové prípady nákazy a ktoré zároveň otvárajú svoje hranice pre návštevníkov (Vietnam či Thajsko).
Šéfka Satur Fedorová: Zachrániť nás môže uzákonenie voucherov,
inak bude kríza likvidačná
Z leteckých prepravcov sa u nás ako prvý o slovo prihlásil írsky Ryanair. Pravidelné lety z a do Bratislavy plánuje spustiť od júla 2020, zatiaľ v obmedzenej prevádzke. V celoeurópskom meradle obnoví približne 40 percent celkovej prevádzky. Znamená to, že aj počet letov, ktoré sa nejakým spôsobom týkajú Slovenska, bude zredukovaný. Z ich oznámenia vyplýva, že z našej metropoly sa záujemcovia dostanú napríklad do bulharského Burgasu, na Pafos na Cypre, na Korfu, do Solúna (Thessaloniki), Dublinu, Alghera na Sardínii, do španielskej Malagy, na Malorku, do Birminghamu, Edinburghu, Londýna-Stanstedu a Manchesteru.
Fakt, že Slováci na dovolenky úplne nezanevreli, dokazujú aj čísla. Z interného prieskumu, ktorý si nechal vypracovať portál Pelikan.sk na vzorke 15-tisíc respondentov, vyplýva, že až 70 percent opýtaných by si kúpilo letenku s neskorším odletom aj teraz, pred otvorením hraníc. O päť percent menej ľudí plánuje tento rok letnú dovolenku. Zároveň však badať záujem o dovolenku u nás doma, návštevnosť ich online vyhľadávača pobytov na Slovensku stúpla počas druhého májového týždňa o viac ako 130 percent.
Zmena ponuky
Napriek súčasným optimistickým odhadom by mali mať kancelárie, ale aj dovolenkári na pamäti „plán B“, pretože tak, ako sa krajiny otvárajú, sa môžu opäť zatvárať. Dôležitým faktorom, podľa ktorého si budú ľudia vyberať zájazdy či letenky, tak bude možnosť ich zmeny. „Na tento trend v Pelikanovi reagujeme flexibilnými letenkami a dovolenkovými balíčkami. V praxi to znamená, že na rozdiel od tradičných cestovných kancelárií dokážeme rýchlo kombinovať meniteľné letenky so stornovateľnými hotelmi a ďalšími službami,“ hovorí pre Forbes PR manažér cestovnej kancelárie Jozef Rybár.
Zatiaľ čo pre cestovné kancelárie svitla aspoň malá nádej na rozbehnutie biznisu, ktorý bol prakticky zamrazený na šesť týždňov (respektíve riešil refundácie, reklamácie a storná zájazdov, prípadne čakali, akú pomoc poskytne vláda — viac v článku TU), otváranie hraníc má aj odvrátenú stránku.
A to paradoxne aj pre krajiny, ktoré od cestovného ruchu závisia (v Taliansku tvorí napríklad od 13 do 15 percent celonárodného HDP) a turisti sa do nich zrejme s radosťou nepohrnú. Aj to stálo za výčitkami Ríma adresovanými Európskej komisii, ktorá sa rozhodla rokovať o turistických koridoroch.
„Nepripustíme žiadne bilaterálne dohody, ktoré by v Európe vytvorili uprednostnené koridory pre turistov. To by znamenalo deštrukciu spoločného trhu EÚ,“ cituje TASR talianskeho premiéra Giuseppeho Conteho. Taliansko chce vyzvať EÚ, aby prijala jednotné ochranné a zdravotné štandardy pre cestovný ruch. Tým sa má zabrániť bilaterálnym dohodám medzi krajinami EÚ v oblasti cestovného ruchu.
Na druhej strane, či už bude mať dohoda v rámci Únie takú či onú podobu, podľa odhadov Svetovej organizácie cestovného ruchu sa predpokladá, že tento rok, oproti minulému, klesne cestovateľská horúčka celosvetovo o 80 percent. V ohrození je tak približne 100 miliónov pracovných miest. Len v Únii pracuje v tomto sektore 27 miliónov ľudí, čo sa rovná dvanástim percentám celkovej pracovnej sily, v južných ekonomikách je to dokonca až 20 percent. Tieto čísla majú byť hlavným dôvodom, prečo sú európske vlády pod tlakom otvárania hraníc.
Našli ste chybu? Napíšte nám na [email protected]
