Tepelné čerpadlo? Solárne panely? Oplatia sa v roku 2024? Vláda zmrazila ceny energií na úrovni hlboko pod cenami na svetových trhoch. Zmenila tým aj pohľad na výhodnosť moderných technológií, ktoré šetria energie.
„Po zastropovaní nízkych cien elektriny a plynu sa výrazne predĺžila doba, po ktorej sa spotrebiteľovi zhodnotí investícia do fotovoltiky, a to až za hranicu desať až pätnásť rokov,” hovorí Michal Hesek, riaditeľ firmy Koor, ktorá realizuje projekty zamerané na garantovanú úsporu energií a poskytuje energetické poradenstvo.
Nízke ceny za plyn zrejme znížia aj dopyt po tepelných čerpadlách. Do tých sa podľa Heseka aktuálne neoplatí investovať najmä majiteľom starších rodinných domov.
Kliknite a prečítajte si viac zo špeciálu „24 rád na bohatší a lepší život“
Koľko zadotoval štát?
Ďalším faktorom, ktorý dokáže výrazne zmeniť pohľad na to, či je investícia do modernej technológie výhodná, je štátna dotácia na časť kúpnej ceny.
Štát na čerpadlá či solárne panely vyplatil viac ako 120 miliónov eur len cez program Zelená domácnostiam. Za tieto peniaze bolo v slovenských domácnostiach nainštalovaných 60-tisíc zariadení, ktoré využívajú obnoviteľné zdroje.
Ostatná výzva z októbra tohto roka ponúkala dotáciu 500 až 4 025 eur na fotovoltické panely, 500 až 2 300 eur na solárne panely, 380 až 4 370 eur na tepelné čerpadlá či 100 až 1500 eur na kotly na biomasu.
Do roku 2029 by mal štát záujemcom rozdať ďalších 160 miliónov eur z európskeho Programu obnovy a odolnosti.
To, či domácnosť zaplatí za technológiu plnú cenu, alebo len časť, je pri výpočte výhodnosti a návratnosti investície veľmi dôležité a môže byť kľúčové pre rozhodnutie, či investovať do úsporných technológií.
Vyhodené peniaze za fotovoltiku?
Záujem o fotovoltaické panely v krajine je obrovský. Po uvoľnení takmer dekádu trvajúceho embarga na pripájanie zariadení obnoviteľných zdrojov energie zaplavili v roku 2021 distribučné spoločnosti desiatky tisíc žiadostí o pripojenie strešnej či balkónovej „slnečnej elektrárne“ do elektrickej siete.
Kľúčovým spúšťačom bol najmä prudký nárast cien elektriny v lete 2022. Lenže ceny elektriny napokon klesli a dnes mnohí odborníci nevidia na inštaláciu fotovoltiky dôvod.
Foto: Freepik
Jozef Ďurček z poradenskej spoločnosti v oblasti energetiky Sonas Solutions tvrdí, že ide „o vyhodené peniaze“. Presné a transparentné prepočty so zohľadnením väčšiny premenných, vrátane životnosti panelov, zverejnil na webe VýhodnáEnergia.sk.
Bežná domácnosť s deťmi s ročnou spotrebou elektriny 11 500 kilowatthodín za rok by podľa prepočtu pri súčasných cenách elektriny a cene za fotovoltiku 6 500 eur ušetrila ročne 420 eur a investícia by sa jej vrátila až po 27 rokoch.
V prípade využitia virtuálnej batérie by táto doba klesla na 18 rokov.
„Bežná domácnosť, ktorá vykuruje elektrinou, má najväčšiu spotrebu elektriny v zime, kedy vie fotovoltika vyrobiť elektrinu akurát tak možno na svietenie v dome, a aj to iba cez deň,“ dôvodí Ďurček.
V lete, kedy domácnosť nekúri, vyrobí fotovoltika naopak veľmi veľa elektriny, ale domácnosť ju nemá ako spotrebovať. Prebytkovú elektrinu bezplatne posiela do siete, prípadne ju s ďalšími administratívnymi nákladmi a prekážkami môže predávať výkupcom – avšak za veľmi nízku cenu.
Batériové úložisko
Alternatívou je batériové úložisko, v ktorom je možné elektrinu skladovať či služba s názvom Virtuálna batéria, ktorá umožňuje elektrinu cez deň odviesť distribučnej spoločnosti a večer ju zase odobrať.
„Batériové úložiská sú v ponuke a je ich veľmi veľa, ale pre rodinné domy sa zatiaľ neoplatia, pretože začínajú na cene 10-tisíc eur,“ hovorí Hesek.
Upozorňuje tiež na mýtus, ktorý prevláda medzi záujemcami o túto technológiu.
„Ak máte batériu, neznamená to, že dokážete napájať dom elektrinou aj po výpadku elektriny v sieti, pretože pri black-oute sa vypne aj batéria,“ vysvetľuje Michal Hesek s tým, že podmienkou zapojenia odberateľa do siete je synchronizácia jeho batérie so sieťou.
Alternatívou je kúpa samostatného zariadenia, ktoré batériu odpája a zapája a stojí zhruba dvetisíc eur.
Oplatí sa pri zmene režimu
„Treba si uvedomiť, že najvyšší prínos má fotovoltika v lete, prípadne v prechodových mesiacoch a v čase zhruba dvoch hodín okolo poludnia. Vtedy je však väčšina ľudí v práci, takže vyprodukovanú lacnejšiu elektrinu nemá kto alebo čo spotrebovať a úsporný efekt sa nedostaví,” upozorňuje aj Hesek.
Aby sa fotovoltaika zhodnotila skôr, ľudia by podľa Heseka museli zmeniť denné návyky – nastaviť spustenie práčky alebo umývačky na poludnie, v lete spúšťať klímu uprostred dňa, po čase ju vypnúť a počítať s tým, že tepelne izolovaný dom udrží chlad čo najdlhšie.
V takom prípade si môže domácnosť zabezpečiť zhruba 40 percent spotreby elektriny z vlastného, „slnečného“ zdroja. „Ak začnete elektrinu spotrebúvať až podvečer, po návrate z práce, usporíte s fotovoltikou oveľa menej, zhruba 20 percent,” odhaduje Hesek.
Ak je súčasťou fotovoltaiky aj spomínaná virtuálna batéria, prepočty prinesú o čosi lepší výsledok. Ako to funguje?
Domácnosť dodá elektrinu vyrobenú zo slnka cez deň výkupcovi, akoby do batérie, a ten ju vráti večer, po spustení spotrebičov. Službu poskytujú viacerí dodávatelia za správcovský poplatok zhruba dve eurá mesačne.
„Kameňom úrazu pri virtuálnej batérii sú distribučné poplatky, ktoré sú relatívne vysoké a výkupca ich nevracia, takže ich treba zahrnúť do výpočtu,“ vysvetľuje Hesek.
Domácnosti totiž platia v cene elektriny nielen jej výrobu, ale aj distribúciu, dopravu, poplatok za prevádzkovanie elektrickej siete či ďalšie služby.
Distribučné poplatky tvoria viac ako polovicu ceny, ktorú domácnosť zaplatí za elektrinu.
Fotovoltika výrazne zlacnela
Nádejou pre spotrebiteľov je však výrazný prepad cien za fotovoltické panely. Výrobcovia a predajcovia očakávali oveľa väčší záujem o túto technológiu a na skladoch v Európskej únii sa podľa Michala Heseka nakopili „obrovské trhové zásoby panelov“.
„V porovnaní s rokom 2022 padli ceny takmer o polovicu, napríklad dva panely s celkovým výkonom 1 kilowatt v peaku sa začiatkom minulého roka predávali za 230 eur, dnes stoja 145 eur,” dodáva pre ilustráciu.
Situácia však nemusí trvať dlho. Prepravné spoločnosti totiž v decembri tohto roka zaznamenali zvýšený počet útokov jemenských militantov na obchodné lode plávajúce na trase cez Suezský prieplav.
Desiatky lodí následne presmerovali na dlhšiu a drahšiu trasu okolo Afriky. Pre dodávky fotovoltických panelov do Európy z Číny, ktorá je dominantným výrobcom, to znamená zdržanie dodávok zhruba o mesiac a tiež zvýšenie ceny za prepravu.
„Predpokladám, že to bude mať na ceny podobné dôsledky ako v roku 2021, keď bol Suez zablokovaný, a panely zdražejú o 20 – 30 percent,” domnieva sa Hesek.
Koľko ušetríte s fotovoltikou?
Pri mesačnej platbe sto eur za elektrinu dokážete s fotovoltikou ušetriť 40 eur alebo 20 eur mesačne (podľa toho, či energiu odoberáte počas dňa alebo až po návrate z práce). Za desať rokov tak môžete ušetriť 4 800 eur alebo 2 400 eur. Fotovoltika vyjde na 6 500 eur a po zhruba desiatich rokoch musíte vymeniť menič za asi tisíc eur.
Kupovať či nekupovať?
Pre staršie rodinné domy s plynovým kotlom, ktoré využívajú elektrinu len na svietenie a prevádzku základných elektrospotrebičov, je podľa Heseka fotovoltika zbytočná.
Novšie domy s klímou a množstvom moderných elektrických zariadení by mali zvážiť šancu na získanie štátnej dotácie a jej výšku, prípadne využiť aktuálne nízke ceny panelov a fotovoltiku kúpiť.
„Skôr či neskôr bude musieť vláda ukončiť program podpory cien energií a príde cenový skok, ktorý zvýši návratnosť tejto technológie,“ dodal Hesek.
Foto: Freepik
Aktuálne však platí memorandum o porozumení medzi Slovenskými elektrárňami a vládou, podľa ktorého by mali elektrárne dodávať elektrinu pre domácnosti na súčasnej cenovej úrovni až do roku 2027.
„Ideálne je pripraviť si projekt alebo ho zveriť dôveryhodnej konzultačnej spoločnosti a byť pripravený ho spustiť a realizovať od druhej polovice roka 2024,“ dodáva Hesek.
Tá by mala vedieť záujemcom odporučiť, za akých podmienok sa oplatí investovať do kúpy fotovoltiky a následne tiež ušiť výkon „slnečnej elektrárne“ pre potreby domácnosti.
Aká je životnosť panelov?
Životnosť panelov presahuje dvadsať rokov, vymeniteľné invertory, kľúčová súčasť fotovoltickej technológie, ktoré menia jednosmerný elektrický prúd z panela na striedavý, ktorý sa používa v elektrickej sieti, majú životnosť desať rokov.
Tento postup je vhodný aj z pohľadu prípravy na vládne programy podpory. Ak potom bude štát opäť rozdávať peniaze na úsporné technológie, dokážu záujemcovia okamžite zareagovať, pretože je o ne veľký záujem a dotácie sa zväčša do pár hodín rozchytajú.
„Predpokladám, že štát presmeruje na dotácie pre domácnosti ďalšie peniaze, pretože výzvy pre veľké podniky nie sú ideálne napísané a vyčlenené zdroje sa čerpajú veľmi pomaly,“ uvažuje Hesek.
Kotol alebo čerpadlo?
Popri fotovoltických paneloch neušli pozornosti vlád ani tepelné čerpadlá. Tepelné čerpadlo využíva teplotu okolia, aby ním cez systém okruhov poháňaných elektrinou vykúrilo budovu.
Obrovské investície strojárskych firiem do výroby čerpadiel naznačujú, že táto technológia bude v nasledujúcich rokoch dominovať vykurovaniu budov.
Čo to znamená pre slovenského spotrebiteľa? Je najvyšší čas na kúpu? Aj tu je pre správne rozhodnutie potrebné zvážiť viaceré informácie.
Pokles cien elektriny a plynu na svetových trhoch, zmrazenie cien plynu na Slovensku či záplava produkcie čerpadiel z nových fabrík, ktorá zvyšuje konkurenciu a prináša nižšie ceny.
„Čerpadlá sa aktuálne predávajú za päť- až šesťtisíc eur, teda dvojnásobok ceny kondenzačného plynového kotla. Vykurovanie rodinného domu čerpadlom vyjde pri súčasných cenách energií zhruba na päťsto eur ročne, v prípade plynového kotla na trojnásobok,“ uvádza príklad Michal Hesek z vedenia spoločnosti Koor. Životnosť oboch výrobkov bežne presahuje 20 rokov.
Komu sa oplatí tepelné čerpadlo?
Pri novostavbách tlačí developerov do tepelných čerpadiel čoraz prísnejšia európska legislatíva, ktorej cieľom je znížiť emisie skleníkových plynov.
Napríklad rodinné domy budú musieť byť v najprísnejšej energetickej kategórii A0. „Pri plynovom kotle bude musieť byť taký dom extrémne zateplený, aby túto požiadavku splnil, alebo bude musieť mať tepelné čerpadlo,“ vysvetľuje Hesek.
Upozorňuje tiež na nástrahy nahrádzania kotlov v starších rodinných domoch z 80. či 90. rokov.
„Zvesiť starý plynový kotol, zavesiť na jeho miesto tepelné čerpadlo a napojiť ho na rozvody tepla v dome nestačí, pretože tepelné čerpadlo funguje správne, ak stačí výhrevné telesá zohriať na teplotu 35-40 stupňov Celzia. Staré radiátory však potrebujete vyhriať aspoň na 60 stupňov a pri takej požiadavke sa tepelné čerpadlo jednoducho prepne na vnútornú elektrickú špirálu a v podstate získate veľký elektrokotol a energie neušetríte,“ zdôrazňuje Hesek.
Kúpu a inštaláciu tepelného čerpadla v takom prípade treba spojiť aj s kompletnou rekonštrukciou rozvodov a výmenou starých radiátorov za nízkoteplotné podlahové, stropné alebo stenové vykurovacie telesá.
Investícia bude v takom prípade oveľa vyššia, navyše je často potrebné zdvihnúť podlahu, takže rekonštrukcia môže naraziť na stavebné normy a limity.
Ak vám teda plynový kotol dobre slúži, ešte ho nevymieňajte. V prípade výstavby nového rodinného domu však bude voľba jasná.
Prečítajte si viac zo špeciálu „24 rád na bohatší a lepší život“
