Produktívnejší a spokojnejší. Tak opisujú firmy, ktoré sa rozhodli prejsť na 4-dňový pracovný týždeň, svojich zamestnancov. Tí potom čas strávený v kancelárii prokrastináciou nahradia venovaním sa rodine či koníčkom. Teória a štatistiky zo zahraničia jednoznačne hovoria kratšiemu pracovnému času áno. Môžeme si ho však dovoliť aj na Slovensku?
Čo nové storočie, to kratší pracovný týždeň. Ak by táto rovnica platila úplne presne, znamenalo by to, že aktuálne už „nadčasujeme“ štvrtinu z 21. storočia. Štvordňový pracovný týždeň, respektíve šesťhodinový pracovný deň je v súčasnosti skôr výnimkou či výsadou globálnych spoločností.
Pritom zásadné škrtanie pracovného času prišlo s priemyselnou revolúciou, keď bolo bežné pracovať 12 hodín denne šesť dní v týždni. Pracovný týždeň teda trval 72 hodín. Až masívne kampane namierené proti veľkopodnikateľom vyústili do skrátenia bežného pracovného dňa na 10 a neskôr na osem hodín.
Ako sa vyhnúť pocitu vyšťavenia? Nenechajte sa nakaziť pesimistami
Priekopníkmi v krátení pracovného času boli stavbári v austrálskom štáte Victoria, ktorí si osemhodinový pracovný deň vybojovali už v roku 1856. No pre väčšinu pracovníkov bolo odpracovať „len“ 40 hodín do týždňa štandardom až v 20. storočí. Medzi hlavné dôvody vyjednávania skrátenia pracovného času pritom patrili najmä obavy o zdravie a bezpečnosť, pričom niektorí pracovníci tvrdili, že potrebujú aj čas na seba a štúdium, čo by z nich urobilo lepších manželov a aj občanov.
Menej práce = vyššia efektivita
Práve nedostatok času stráveného s rodinou či času na seba býva často dôvodom, prečo ľudia požadujú zníženie odpracovaných hodín aj dnes. K tomu sa pridávajú odborné štúdie, ktoré tvrdia, že kratší pracovný týždeň prospieva nielen kreativite zamestnanca, ale aj k efektivite a v konečnom dôsledku je človek voči firme aj lojálnejší.
Je však Slovensko na štvordňový pracovný týždeň pripravené? Ak pred pandémiou niektoré spoločnosti o tomto modeli aj uvažovali, s príchodom aktuálnej situácie išli podľa hovorkyne portálu Profesia Nikoly Richterovej tieto úvahy do úzadia. Odborníci na zamestnávanie skôr dostávali indície od niektorých strojárskych firiem o krátení pracovného týždňa pre hospodárske ťažkosti. „Koniec koncov v podstate nerozmýšľali nad 4-dňovým pracovným týždňom, ale skrátením úväzkov,“ vysvetľuje Richterová s tým, že pri debatách na túto tému sa niektorí odborníci vyjadrili, že si nevedia predstaviť uskutočniť tento krok bez znižovania miezd.
Dokážeme predchádzať i neúspechu.
Kľúčom je naučiť sa vnímať, čo sa deje v našom živote
Podobného scenára sa obáva aj HR špecialistka a spoluzakladateľka personálnej firmy Alex Peterson Alexandra Rudyová. Podľa nej navyše pri tejto debate vyvstáva otázka, či by sa pracovný týždeň skrátil na štyri dni, a teda na 32 hodín, alebo by boli zamestnanci nútení pracovať každý deň o dve hodiny viac, aby „dobehli“ to, čo zameškali.
V neprospech desaťhodinového pracovného dňa však zasa hovoria čísla. „Zo štatistík vieme, že aj počas 8-hodinovej práce je zamestnanec maximálne produktívny zhruba dve hodiny. Často spomínané predlžovanie pracovného času na 10 hodín denne štyri dni v týždni nie je podľa môjho názoru prospešné,“ opisuje Rudyová. Navyše podľa nej dlhodobá prepracovanosť a tlak vedie k demotivácii zamestnancov, čo môže v konečnom dôsledku vyústiť do zhoršenej fyzickej a duševnej kondície.
V IT, ale aj reštauračnom reťazci
Aj keď by takáto zmena mohla priniesť niekoľko výhod, okolnosti naznačujú, že v súčasnosti je nemysliteľné, aby bol štvordňový pracovný týždeň zavedený celoplošne. Podľa Rudyovej je možné o tomto modeli hovoriť na určitých pozíciách v nadnárodných korporáciách, prípadne na HR pozíciách, v administratíve, poradenstve, v právnom sektore alebo v oblasti financií či bankovníctva.
Zo zahraničia už poznáme niekoľko príkladov firiem, ktoré v tomto nastavení fungujú. Napríklad japonská pobočka Microsoftu zaviedla štvordňový pracovný týždeň minulý rok počas leta a hlási, že produktivita jej zamestnancov sa zvýšila o 40 percent. Novozélandská firma Perpetual Guardian, ktorá sa zaoberá realitami, zasa tvrdí, že sa v tomto modeli zvýšila produktivita jej zamestnancov, pričom štvrtina z nich tvrdí, že sa im podarilo zlepšiť work-life balance. Po počiatočných pokusoch sa na štvordňový pracovný týždeň rozhodli prejsť aj v sieti reštaurácií rýchleho občerstvenia v Shake Shack v USA.
Chcete uspieť? Povedzte podvedomiu, aby vás prestalo sabotovať
Po niekoľkomesačných skúsenostiach menované firmy jednohlasne tvrdia, že sa zlepšilo ich fungovanie. Okrem spomínanej zvýšenej produktivity a elimininovania stresu menujú zástupcovia firiem aj ďalšie výhody. Tento model umožňuje zamestnancom napríklad nájsť si koníčky, ktorým budú mať čas sa venovať. Chcete viac behať? Posilňovať? Učiť sa cudzie jazyky? S voľným dňom navyše je to prístupnejšie. A ktorý zamestnávateľ by nechcel mať vo svojich radoch človeka, ktorý hovorí niekoľkými jazykmi alebo je natoľko vytrvalý, že zabehne maratón?
Medzi ďalšie výhody patrí aj skoncovanie s prokrastináciou. Keďže uvedené firmy sa rozhodli ísť cestou zachovania 8-hodinového pracovného času, no zamestnanci mali na svoje úlohy o deň menej, čas strávený v práci museli využiť produktívne. Jedným z kurióznejších poznatkov spoločností bolo, že ľudia z tímu sa viac zomkli vďaka tomu, že sa stretávali menej. Firmy to odôvodňujú tým, že vďaka dlhšiemu oddychu mal každý priestor na to, aby si naozaj vydýchol, a tak sa v pondelok opäť mohol tešiť na kolegov.
Napriek úspešným príkladom zo zahraničia je skrátenie pracovného času na Slovensku skôr hudbou budúcnosti. V prípade, že by sa do toho predsa len slovenské firmy pustili, podľa Rudyovej je alfou a omegou zapojiť do procesu zavádzania zmien všetkých zamestnancov a o postupe podrobne informovať. „Musia vidieť zmysel uskutočnenia tejto zmeny a všetky výhody a nevýhody s tým spojené,“ dodáva na záver.
Aké sú výhody a nevýhody 4-dňového pracovného dňa?
Výhody
- zvýšenie produktivity zamestnancov,
- zefektívnenie procesov (možno vyšší dôraz na automatizáciu),
- nižšie náklady na prevádzku,
- zlepšenie životného prostredia,
- viac času na osobný život,
- nižšia nezamestnanosť (potreba nových zamestnancov).
Nevýhody
- môže prísť k zníženiu miezd,
- v niektorých oblastiach podnikania nižšie príjmy (tržby),
- zavedenie nie je vhodné pre každé odvetvie.
