Všetko dobré chvíľu trvá. Táto filozofia sprevádza rodinu Březinovcov nielen vo výrobe nových dobrôt a postupnom raste, ale aj pri zapájaní ďalšej generácie do štvrtej dekády fungujúceho rodinného biznisu. Takého, ktorý ponúka zmrzlinu ocenenú striebrom od talianskych cukrárskych majstrov.
Keď prídete do stredočeskej Velkej Dobrej, hneď spoznáte, komu obec „patrí“. Dve predajne Ňam Ňam doslova obklopujú kruhový objazd v centre obce a o niekoľko metrov ďalej stojí aj veľkovýroba, ktorá dodáva ich sladké výrobky takmer trom stovkám odberateľov.
Na obec, v ktorej nebýva ani 2000 ľudí, to nie je zlý výsledok. Dostať sa až k takmer 30-miliónovým obratom v korunách (1,2 milióna eur) však nebolo okamžité – obzvlášť, keď si rodina Březinovcov chce podnikanie užívať, nie sa len snažiť o čo najväčšie čísla.
Ich podnikateľský príbeh sa začal pred 30 rokmi viac ako tri kilometre opodiaľ, v Kladne. Keď sa po revolúcii uvoľnili priestory cukrárne, ktorú mal Radek Březina rád ako dieťa, napadlo mu odísť zo zamestnania v železiarňach Poldi a začať podnikať.
Navyše mu prekážalo, že v Poldi sa takmer nepracovalo. „Stále som chcel niečo robiť, lenže ostatní mi vždy povedali: sadni si a nekaz to,“ spomína podnikateľ.
Preto v lete roku 1993 otvoril svoju prvú cukráreň pri škole, do ktorej predtým chodil. Spoločne so svojou ženou Martinou sa následne vyučili ako cukrári a začali dodávať aj do ďalších podnikov.
Na mieste, kde pred ním po revolúcii skrachovali hneď štyri cukrárne, sa mu spoločne s rodinou podarilo vybudovať dodnes funkčný podnik. No hoci rozvážali po Česku, v domácej Velkej Dobrej mali len výrobňu bez pobočky. Tá prišla až v roku 2006, keď kúpili bývalú čakáreň na autobus.
Tú pritom nikto iný nechcel. „Navyše nám to predali s tým, že tam je voda, ale bol tam len kohútik,“ hovorí Březina. Aj s tým si však poradili a pobočky potom rozšírili aj do väčších miest.
Lenže mať širokú sieť pobočiek a usilovať sa všade o rovnakú úroveň kvality nie je jednoduché. „Boli časy, keď som obchádzal trebárs tri za deň, ale potom som si už povedal, že to takto nejde,“ vysvetľuje Březina. Ostatných pobočiek sa preto zbavili a zamerali sa práve na Velkú Dobrú.
Práve odtiaľ vyslali v roku 2019 zmrzlinu Letná hruška do českého kola svetovej zmrzlinárskej súťaže Gelato Festival. A tá z neho bez problémov postúpila na európsku úroveň.
„Vybrali sme pritom zmrzlinu z našej bežnej ponuky a nevymýšľali nič súťažné,“ vysvetľuje Martina Březinová, ktorá za receptúrou stojí.
Hlavné podľa nej je, aby človek chuť nehľadal, ale ihneď mal pocit, že je samotné ovocie vďaka jeho vysokému podielu. A ukázalo sa, že staviť na čistú a nekombinovanú hrušku bol dobrý krok aj podľa odbornej poroty, ktorá počin Březinovej v roku 2021 označila za druhú najlepšiu zmrzlinu z európskych súťažiacich.
Dodnes sa pritom Martina drží s počtom bodov medzi 50 najlepšími svetovými zmrzlinármi a najmä medzi talianskymi majstrami je jediná takto vysoko umiestnená Češka.
Taká pochvala pre nich bola počas pandémie príjemná nielen z hľadiska ocenenia ich práce, ale aj pre zvýšený záujem o ich zmrzlinu.
„Ľudia na ocenenie počujú. Hneď ako ho hruška dostala, vyletela v predajoch z popolušky na kráľovnú,“ dodáva šéfzmrzlinárka Ňam Ňam.
To bolo v čase uzávierok dôležité. Dnes už síce spoločnosť prekonala čísla z obdobia pred pandémiou, počas covidu však v jednej chvíli spadla na šesť percent tržieb. Práve v čase, keď rodina kúpila a začala rekonštruovať dom oproti „zastávke“, aby v ňom vybudovala Velkú Dobrú kaviareň.
Ešte dôležitejšie ako priamy predaj je pre nich však distribúcia do ďalších cukrární, kaviarní a reštaurácií. „Celý čas sme si hovorili, že aj keď bude slabšia tržba u nás v pobočkách, tak stále budeme mať veľkoobchod, ktorý to podrží, pretože každý z našich zákazníkov má iný typ prevádzky v inej lokalite,“ vysvetľuje syn Michal.
Pre chaotickú komunikáciu opatrení zo strany štátu však mnoho z týchto podnikov nevedelo, či a ako môžu fungovať. Keď si potom Březinovci sami otvorili výdajné okienko v Kladne, do štvrť hodiny sa u nich na udanie zastavila polícia.
Kríza však podniky zomkla a Michal spomína, ako si s odberateľmi vymieňal rady. To napokon robí Ňam Ňam dodnes – snaží sa distribúciou pokryť nielen Stredočeský kraj, ale expanduje aj ďalej, pričom klientom ponúka tipy, ktoré rodina sama za tri dekády podnikania získala.
Foto: Ňam Ňam
Aj vďaka tomu s nimi vraj firmy spolupracujú dlhodobo. „Počas covidu však niektorí dlhoroční zákazníci museli skončiť. Napriek tomu s nami mnoho firiem spolupracuje napríklad 10 či 15 rokov,“ dodáva Michal.
A zmeny nastali aj medzi zamestnancami. „Keď videli, ako na tom sme, tak nám niektorí povedali, že teraz ešte peniaze majú a zaplatené dostať nepotrebujú. Ale niekoľko ľudí, samozrejme, odišlo,“ hovorí Radek.
Práve dohovor so zamestnancami je podľa neho tá úplne najzložitejšia časť celého podnikania. Zvlášť s príchodom novej generácie, ktorá podľa rodiny nechce čakať a budovať kariéru. Pre vysokú zamestnanosť a sociálne istoty si vraj mnoho mladých ľudí prácu ide jednoducho len vyskúšať, ale neváži si ju.
„Hľadáme posilu do kaviarne a trend je, že ročníky 2000 a vyššie často majú v životopise niečo vyučené a niekoľko praxí, ale nikde dlho nevydržia. Nie sú ochotní získavať skúsenosti a vytrvať,“ usudzuje Martina. A nepoľaviť je podľa Březinovcov dobré nielen ako zamestnanec, ale aj ako podnikateľ.
„Keď niečo robíte dobre, naozaj a poctivo, peniaze prídu,“ hovorí Radek a Martina s ním súhlasí. „Chce to čas a musíte byť trpezliví. Vezmite si Kladno, kam aj po štyroch rokoch prichádzali ľudia z inej časti mesta, ktorí o nás nikdy nepočuli. Trvá to, ale ľudia prídu,“ dodáva cukrárka.
Dbať na kvalitu a predávať drahšie výrobky ako konkurencia už totiž nie je pre českú cukráreň rozsudok smrti. Podľa rodiny sa postupne zvyšuje počet ľudí, ktorí sú ochotní si za kvalitu priplatiť – alebo za ňou dokonca dôjsť. Väčšina zákazníkov, ktorí sa tak na dobrotu vo Velkej Dobrej zastavujú, v obci nebývajú.
Foto: Ňam Ňam
Neponáhľať sa je podľa podnikateľov vhodné aj v otázke výchovy ďalšej generácie k fungovaniu vo firme. Za dôležité považujú netlačiť deti do práce a neodrádzať ich od podnikania v mladom veku napríklad nadávaním na to, čo sa vo firme nedarí.
Súkromný a firemný život navyše kvôli deťom nijak extrémne neoddeľovali – keď niekam ako rodina išli, zastavili sa po ceste napríklad aj u odberateľa. „Biznis a rodina, to je život dohromady,“ verí Martina.
Vhodné je potomkom predstaviť súčasti fungovania podniku už v detstve, ako to mal Michal v 12 rokoch pri brigáde na firemnej akcii. Išiel síce po doštudovaní robiť k autám, čo pre neho vtedy bola vysnívaná kariéra, no potom sa k rodinnému podnikaniu vrátil.
„Videl som rozdiel medzi zápalom otca a v tej firme, kam som nastúpil. To si dovtedy človek nemôže uvedomiť, pretože nemá porovnanie. Preto bolo pre mňa skvelé vidieť to inde a zrazu pochopiť veľa vecí, ktoré sme s otcom kedysi riešili,“ spomína Michal. Mnoho zo skúseností, ktoré v inom zamestnaní nabral, mu potom vraj pomohlo aj na pozícii obchodného zástupcu.
Napriek tomu sa Březinovci snažia udržať určitú hranicu medzi prácou a súkromným životom. „Máme rodinné rady, kde sa veľa vecí povie nahlas. Takže dostanete spätnú väzbu, po ktorej vám možno nie je úplne dobre, ale je to pravda a človek to musí spracovať,“ vysvetľuje Radek.
Foto: Ňam Ňam
Občas sa tak podľa neho niekto smeje, keď napríklad povie, že niečo s manželkou preberie v stredu na porade, ale nie je podľa neho možné ísť 24 hodín denne. Napriek tomu si myslí, že si človek musí nastaviť život tak, aby si neuvedomoval, či je práve v práci. „Keď sa vám to podarí po väčšinu dňa, tak potom môžete byť pokojne unavení, ale nie ste utrápení,“ dodáva Radek.
Aj vďaka tomuto prístupu sa mu podarilo dokončiť náročnú stavbu Velkej Dobrej kaviarne, do ktorej zasiahla pandémia. Okrem mizerných čísel, problémov so zamestnancami aj neprehľadnými nariadeniami tak museli ešte organizovať rekonštrukciu, počas ktorej sa robotníkom nechcelo pracovať, pretože sa báli nákazy.
Pre kúpu objektu sa pôvodne rozhodli, pretože na protiľahlej zastávke neboli toalety pre zamestnancov, aj po otvorení kaviarne sa však rozhodli pôvodnú prevádzku zachovať. „Málinko sa, samozrejme, kanibalizujeme, ale oplatí sa nám mať obe. Zastávka je to-go a ľudia sa tam na chvíľu zastavia a zase letia ďalej,“ vysvetľuje Radek.
Kaviareň ponúka možnosť dlhšieho posedenia, ktoré má podľa Radka ľuďom ponúknuť niečo ako druhý domov. To je tiež jeden z dôvodov, prečo sa pri rekonštrukcii rozhodli pre veľké zmeny, napríklad odstrániť stredový nosný stĺp. V kaviarni však majú aj iný unikát – hydraulický výťah na občerstvenie. Keďže podnik má aj terasu na poschodí, bez neho by museli zamestnanci behať s riadom po schodoch.
Pôvodne preto Březinovci zháňali klasický výťah, ten by však bol nielen drahý a hlučný, ale aj príliš veľký. Rozhodli sa preto navrhnúť vlastný a najskôr ručne poháňaný. Dnes funguje aj na elektrinu a Michal ho označuje za najzložitejšiu časť celej prestavby.
Článok vyšiel na Forbes.cz. Autorom je Filip Vokoun.
