Diamanty, kilá zlata a 3D tlač. Nahliadnite do talianskej výroby šperkov Roberto Coin

Šperky tejto značky sa už niekoľkokrát objavili na červenom oscarovom koberci. Mali ich na sebe Nicole Kidman, Selena Gomez či Katie Holmes. Pod ich podobou je podpísaný 80-ročný podnikateľ Roberto Coin. Český Forbes sa vydal do jeho manufaktúry v talianskom meste Vicenza.

Tá budova nemohla byť nenápadnejšia. Keď prichádzate z Benátok do asi hodinu vzdialeného mesta Vicenza, nie je problém prehliadnuť túto bielu stavbu obohnanú šedým kovovým plotom.

Fakt, že dovnútra musíte prejsť hneď niekoľkými bezpečnostnými dverami, však napovedá, že to nebude len taká obyčajná kancelárska budova.

Aj keď to na prvom poschodí vyzerá veľmi jednoducho a miestne kancelárie ako by vypadli zo setu populárneho seriálu The Office, stačí len prejsť jednoduchými bielymi dverami a ocitnete sa v úplne inom svete.

Elegantné oblečenie ľudí v kancelárii striedajú tmavočervené plášte, hrubý šedý koberec zase linoleum spájajúce všetky časti šperkárskej výroby. Vo vzduchu je cítiť horúčavu a vlhkosť. Nachádzame sa v manufaktúre talianskej značky Roberto Coin.

Jej útrobami nás sprevádza sympatický manažér produkcie Fernando a jeho mladšia kolegyňa. „Fotiť si môžete všetko, čo chcete, ale až dôjdeme k prototypom novej kolekcie, prosím o diskrétnosť,“ inštruuje nás šarmantná Talianka.

Túto značku založil v roku 1996 Roberto Coin, dnes 80-ročný podnikateľ, milovník drahých kameňov, módy a cigariet.

„Keď som s podnikaním začal, vedel som, že zlato je žlté a diamanty biele,“ opakuje svoju obľúbenú hlášku neskôr vo svojej pracovni, ktorá sa nachádza iba niekoľko sto metrov od výroby.

Na sebe má tmavomodrý oblek, medzi odpoveďami vtipkuje, odbieha do rôznych kútov miestnosti a svoje rozprávanie sprevádza odklepávaním cigarety a skicovaním do papierového bloku. Za sebou na pohovke má vankúš s nápisom hlásajúcim: Buď Roberto Coin, alebo nič.

Mohlo by vás zaujímať

Hermès aj Burberry. Kde sa šijú najluxusnejšie značky a ako ich výroba prebieha?

K šperkárskemu biznisu sa tento rodák z Benátok, ktorý si podľa vlastných slov prvé peniaze zarobil predajom cigariet na internátnej škole, dostal vlastne náhodou.

Aj preto, že mu ako malému zomreli rodičia, študoval hotelovú školu vo Švajčiarsku a v 18 rokoch odišiel do Anglicka, kde rok pracoval ako asistent manažéra v prestížnom hoteli na ostrove Guernsey medzi Francúzskom a Britániou.

V 21 rokoch kúpil kaviareň, o dva roky neskôr reštauráciu. V 26 si zaobstaral hotel Duke of Richmond. Nikto ho podľa neho nechcel, pretože prerábal. So spoločníkmi ho však postavili na nohy, začali zarábať a stali sa majiteľmi jedného z najluxusnejších miest na ostrove.

Na túto éru je Roberto Coin pyšný. Pri rozhovore vyťahuje niekoľko archívnych zakladačov z police za ním a na niekoľkých vystrihnutých novinových článkoch ilustruje, ako dobre sa jeho hotelu viedlo.

„Mali sme skvelého kuchára, veľkú tanečnú sálu, organizovali sme konferencie, boxerské stretnutia pre charitu, pozývali hviezdy. No a v 33 rokoch som hotel predal,“ spomínal v roku 2012 Roberto Coin pre Forbes.

Bolo to tak, že jedného dňa dostal Roberto Coin veľkorysú ponuku a so spoločníkmi sa hotela zbavili. Mladý podnikateľ tak stál pred rozhodnutím: Otvoriť si ďalší hotel, napríklad v španielskej Marbelle alebo Karibiku, alebo skúsiť niečo úplne iné?

Napríklad odvetvie príbuzné móde, ktorú mladý podnikateľ ako správny Talian tak miluje? Áno, chápete správne, toto je presne ten typ príbehu, v ktorom do seba veci zdanlivo náhodne zaklapnú.

V prípade mladého, vtedy asi 30-ročného podnikateľa to bolo pri návšteve šperkárskeho veľtrhu vo Vicenze, kam ho vzal jeho brat.

„Vďaka hotelu som poznal klientelu. Keď som si na veľtrhu uvedomil, že v Taliansku máme tých najlepších remeselníkov, povedal som si, že by som sa šperkárstvu mohol začať venovať a oba svety prepojiť,“ líči.

Ako ale začať, keď nemáte vyštudovaný ani dizajn, ani gemológiu, ani nie ste vyučeným zlatníkom?

V tomto mu pomohla Susan Foster, skúsená britská expertka, ktorá ho zoznámila s talianskymi výrobcami a zasvätila ho do procesu výroby šperkov. Tie najprv Roberto Coin dodával iným šperkárskym značkám a od konca 90. rokov ich začal predávať pod vlastnou značkou.

Za ich podobu – spoločne s ďalšími niekoľkými in-house dizajnérmi – zodpovedá dodnes. Podľa jeho slov vzniknú pod hlavičkou značky stovky návrhov ročne.

Ako to funguje prakticky? Tak, že zakladateľ značky predloží svojim zamestnancom skice a oni na základe nich vytvoria samotné prototypy šperkov.

„Mohli by ste mi do kancelárie priniesť dosky?“ hovorí Roberto Coin do telefónu a o pár okamihov sa vo dverách objavujú jeho zamestnanci s ukážkami nadchádzajúcej kolekcie.

„Napríklad toto,“ ukazuje na jednoduchý diamantový náhrdelník, „je hlúpe. Nakoniec sme sa ho rozhodli nevyrábať. Prečo? Takýto dizajn by mohol urobiť ktokoľvek,“ vysvetľuje.

Pri prototypoch sa to napokon začína aj v talianskej výrobni, kam sme mali možnosť nahliadnuť. V malej miestnosti s veľkosťou niekoľkých štvorcových metrov sedia v čase našej návštevy dvaja zamestnanci a v 3D programoch modelujú, ako budú jednotlivé kolekcie značky vyzerať.

Počítačové dáta následne putujú do susedných priestorov s niekoľkými 3D tlačiarňami. Tu, v miestnosti, kde sa musí udržiavať stále rovnaká teplota, sa tlačia svetlo fialové voskové formy, ktoré sa následne používajú pri výrobe šperkov technikou strateného vosku.

Pracovníčky tieto výrazne fialové formy zbavia prebytočných častí pomocou kyseliny, očistia ich a vyskladajú na takzvaný stromček.

Ten sa následne zaleje špeciálnou hmotou, ktorá je spracovaním podobná sadre, a celý objekt sa zahreje. Vosk vytečie a do dutiny vzniknutej roztopením vosku sa vákuovo vtlačí kov, v našom prípade zlato.

„Na dva kilogramy šperkov použijeme osem kilogramov zlata,“ vysvetľuje vedúci výroby Fernando a dodáva, že zvyšných šesť kilogramov, ktoré zostávajú po osekaní zlatého stromu, sa následne roztaví a použije sa znova vo výrobe.

Výsledkom tohto kroku je – zjednodušene povedané – zlatý stromček. Jednotlivé „listy“ stromu, teda najrôznejšie komponenty šperkov, sa manuálne oddelia a v červených plastových téglikoch následne putujú na leštenie. Ďalším krokom výroby je osádzanie kameňmi.

Vo vicenzskej výrobni podľa jej manažéra vznikne asi 60-tisíc kusov hotových šperkov ročne. Celkom ich potom značka, ktorá vyrába tiež v Thajsku a spolupracuje s ďalšími dodávateľmi, vyrobí za rok 186-tisíc.

V oddelení, kde sa kamene zasadzujú, je necelá desiatka pracovných stolov. Na jednom z nich vedľa niekoľkých fotiek rodinných príslušníkov leží malá čierna krabička. Z nej jedna z pracovníčok s neochvejnou presnosťou dvíha jeden diamant za druhým. Tie podľa nákresu pred sebou zasadzuje do šperku.

Jej kolegyňa na vedľajšom stole zase všetky zlaté šperky dekoruje pripravenými rubínmi, kameňmi, ktoré sa pre šťastie svojich nositeliek vkladajú do každého kusu značky. Keď sú komponenty vyčistené a prejdú kontrolou kvality, už ich zostáva len – záleží samozrejme na dizajne – skompletizovať, napríklad navliecť na retiazku.

Potom už len zlaté šperky stačí zabaliť do polyetylénovej výplne, vložiť do vrecka a odoslať na expedíciu. Odberných miest takýchto zásielok je mnoho. Roberto Coin sa predáva vo viac ako 60 krajinách sveta a v niekoľkých z nich má aj monobrandovú kamennú predajňu.

Tento rok na jeseň sa otvorí vôbec prvý butik v Paríži, ďalšie sú v Prahe, Dubaji a samozrejme v rodnom meste zakladateľa – v Benátkach. Tu sídli priamo na námestí Svätého Marka.

„Dlho bol pre nás popri Spojených štátoch, Kanade a Karibiku dôležitý ruský trh, ale tam už nepôsobíme. Našťastie sa nám ho podarilo nahradiť trhom v arabských krajinách,“ hovorí zakladateľ.

Následne dodáva, že vo firme, ktorá minulý rok dosiahla tržby vo výške 138,7 milióna dolárov, došlo počas minulého mesiaca k veľkým zmenám.

Roberto Coin sa zbavil svojej distribučnej vetvy v Spojených štátoch. Firmu kúpila spoločnosť Watches Of Switzerland, ktorá sa celosvetovo stará napríklad o distribúciu hodiniek Rolex.

„Bola to skvelá ponuka. Ide však len o distribučnú vetvu, takže firma stále musí nakupovať primárne od nás,“ vysvetľuje Roberto Coin vo svojej dizajnovo zariadenej pracovni. „Svoju firmu by som nikdy nikomu nepredal. A verte, že som už pár veľmi zaujímavých návrhov dostal.“

Zdá sa, že Roberto Coin bude svoju firmu reprezentovať, pokiaľ to pôjde. No rodinné nástupníctvo je zaistené. Vo firme pôsobí aj jeho manželka Pilar a syn Carlo, ktorý už dnes zastáva pozíciu viceprezidenta.

Článok vyšiel na Forbes.cz. Autorkou je Petra Šimůnková.

Vyhľadávanie…

Nenašli sa žiadne výsledky, skúste použiť iné kľúčové slovo!

Alebo skúste preskúmať témy

11/2024 – Na ťahu

Diamanty, kilá zlata a 3D tlač. Nahliadnite do talianskej výroby šperkov Roberto Coin

Produkty a autori

Informácie