Naše myslenie formuje nielen to, ako si konkrétne situácie a veci interpretujeme, ale aj to, akým spôsobom na ne reaguje naše telo. Vnímanie stresu ako strašiaka, ktorého sa potrebujeme zbaviť, však spôsobuje, že stresujúce situácie zvládame horšie. Je načase tento spôsob myslenia zmeniť.
„Zbavte sa stresu!“ kričia titulky motivačných článkov a ponúkajú sedem až desať tipov ako na to. Ideálne hneď a tak, aby nám zmena vydržala navždy.
Skreslene o strese
Zaručené techniky podoprieme pár hrozivými štatistikami o tom, že stres zabíja, a článok je na svete. Presne taká skreslená je prezentácia tejto témy (nielen) v médiách.
Možno som aj ja sama k nej kedysi prispievala, neuvedomujúc si, čo to s nami robí. Nikdy však nie je neskoro na zmenu. V tomto článku by som s vami rada zdieľala tie dobré správy o strese a priniesla vám nový pohľad na to, ako o ňom uvažovať.
Článok vyšiel v rámci najnovšieho newslettra Forbesu o duševnom zdraví, hľadaní vnútornej pohody a rovnováhy. Na jeho odber sa môžete prihlásiť tu.
Stres je dobrý
Nechápte ma zle. Dlhodobo neriešený chronický stres intenzívne vplýva na naše fyzické aj psychické zdravie a je dôležité hovoriť o tom, čo s ním môžeme robiť.
My sme sa tomu venovali napríklad v podcaste so psychológom Matúšom Bakytom o tom, že keď nevieme povedať nie, telo to urobí za nás.
Stresu ako takého sa však zbaviť nedokážeme. Stresová reakcia sa vyvinula ako odpoveď na nebezpečenstvo. Pravekému človeku pomáhala zvyšovať jeho šance na prežitie.
Problémom nie je stres
Stres sa stal prirodzenou odpoveďou nášho nervového systému na výzvy, ktorým čelíme. Aj vďaka nemu sa ako ľudstvo posúvame dopredu.
Stres zvyšuje našu pohotovosť, mobilizuje nás k akcii, zostruje naše zmysly a vnímanie, zrýchľuje náš spôsob procesovania informácií…
Problém teda nie je v tom, že ho prežívame, ale že naň reagujeme neadekvátnym spôsobom. Viac sme sa o tejto téme rozprávali napríklad so švédskym psychiatrom Andersom Hansenom.
Zmena vnímania
Problémové môže byť aj vnímanie stresu ako strašiaka, ktorého sa za každú cenu potrebujeme zbaviť. Ukázala to aj práca Alie Crum, psychologičky zo Stanfordu, ktorá sa dlhodobo zaoberá témou mindsetu, teda spôsobu nášho myslenia.
V jednom zo svoijch výskumov si položila zaujímavú otázku: Zmení sa naša reakcia na stres, keď zmeníme spôsob, akým o ňom uvažujeme?
Na inšpiráciu k tejto téme ďakujem lektorke Olívii Hurbanovej, ktorá ju otvorila na večernej škole Brainery, ktorú niekoľko týždňov navštevujem.
Výskumný tím rozdelil ľudí do troch skupín – prvej púšťali v priebehu týždňa videá, ktoré vykresľovali stres ako škodlivý, spôsobujúci choroby a chyby v práci, zatiaľ čo druhá pozerala videá o tom, prečo je stres užitočný.
Dozvedela sa viac o tom, ako zlepšuje našu imunitu, kreativitu a kvalitu práce pod tlakom (všetko sú to pravdivé informácie). Kontrolná skupina nepozerala žiadne videá.
Ukázalo sa, že ľudia, ku ktorým sa dostávali pozitívne informácie o strese, nielenže reportovali lepší výkon v práci, ale zmena ich spôsobu myslenia sa odrazila aj na ich fyziologických reakciách.
Mali napríklad menší problém s nespavosťou či búšením srdca a vo všeobecnosti produkovali menej stresového hormónu kortizol.
Inšpirácia a praktické využitie
Je však fér povedať aj to, že náš spôsob myslenia nedokážeme zmeniť zo dňa na deň, často ide o nevedomé presvedčenia, ku ktorým nemáme prístup.
Prerámcovanie zaužívaných presvedčení je však možné. Nasledujúce cvičenie od psychologičky Kelly McGonigal vám môže poskytnúť iný pohľad na stres.
Skúste sa zamyslieť nad vašou poslednou stresovou udalosťou cez tieto tri oblasti:
Reakcie tela
Búšilo vám srdce? Potili ste sa? Nevedeli ste sa sústrediť na nič iné? Vaše telo vám vďaka týmto reakciám pripomenulo, že vám na konkrétnej situácii záleží. Zároveň vám tak poskytlo dostatočnú energiu, motiváciu a sústredenie, aby ste ju vyriešili.
Kontakt s ostatnými
Mali ste pri stresujúcom zážitku nutkanie byť blízko priateľov alebo rodiny? Boli ste citlivejší na to, čo sa im deje, či vnímavejší voči ich emóciám? Často nás práve stres núti spájať sa s ostatnými a poskytuje nám odvahu chrániť, podporovať alebo brániť tých, ktorých milujeme.
Učenie a rast
Ako ste sa cítili po stresujúcej udalosti? Prehrávali ste si ju vo svojej mysli a snažili ste sa ju lepšie pochopiť, prípadne zistiť, ako inak ste ešte mohli reagovať?
Táto tendencia našej mysle sa nám môže zdať neužitočná či otravná. V skutočnosti nám stres týmto spôsobom pomáha spracovať a integrovať to, čo sa nám počas dňa prihodilo, pomáha nám učiť sa a rásť. Zároveň dostáva náš nervový systém späť do rovnováhy.
Prihláste sa na odber
Ak vás tento článok zaujal, prihláste sa na odber nášho well-being newslettra, ktorý vychádza raz mesačne. Vzniká pod taktovkou projektu Nevyhorení a venujeme sa v ňom duševnému zdraviu, hľadaniu vnútornej pohody a rovnováhy. Na jeho odber sa môžete prihlásiť tu.