Uprostred obytnej štvrte v Prahe stojí dom. Nevidno ho dobre, vo výhľade prekáža plot. Zvonku neviete určiť, čo sa deje vo vnútri, aké príbehy si steny domu vypočuli a koľko ľudí prešlo jeho dverami. Je to zámer. Sídli tu NEO Center 2, súkromná klinika pre ľudí bojujúcich so závislosťou.
Chodia sa sem liečiť vysokopostavení manažéri, šéfovia veľkých spoločností, športovci, herci, politici, ale aj mnoho menej známych ľudí. Ich súkromie je prísne strážené a majú tu zaručenú anonymitu.
„Väčšina nechce, aby ľudia vedeli o ich závislosti. Je ťažké si ju priznať, nieto sa o ňu podeliť s ostatnými,“ hovorí Jiří Vacek, šéf kliniky. Vie, o čom hovorí, 18 rokov bol závislý od alkoholu a neskôr od drog. Jeho skúsenosť ho spája s klientmi a pomáha mu v profesii.
Ekonóm a bútľavá vŕba v jednom
Nikdy nesníval o tom, že sa stane terapeutom. Študoval ekonomiku, podnikanie, zaujímal sa o obchod a peniaze. Na druhej strane pre blízkych často plnil úlohu bútľavej vŕby, človeka, ktorý ochotne vypočuje druhých a pomôže, keď môže.
Do všetkého, čo robil, sa púšťal naplno. Od detstva športoval a čoskoro sa dostal k motoristickému športu vďaka strýkovi, s ktorým jazdil na preteky do zahraničia a pomáhal mu prekladať z angličtiny.
„Chodil som do výberovej školy, kde ruštinu učili od tretej triedy a angličtinu od piatej. Nebol som v nej taký dobrý, ako si strýko asi myslel, takže prekladanie bolo pre mňa veľkým stresom,“ spomína.
V trinástich rokoch prvýkrát ochutnal alkohol a prvýkrát sa opil. „Už v mladom veku ma zaujímali filmy o podsvetí a drogách. Cítil som, že je to moja téma a vedel som, že ich vyskúšam,“ hovorí Vacek.
Od posilňovne a steroidov k drogám
Okrem alkoholu, spomeniete si, kedy ste sa dostali k iným drogám?
Asi na strednej škole. V tom čase som sa venoval karate a oslovil ma kamarát, či by som s ním nechcel ísť do posilňovne. Tak som začal cvičiť. Kulturistika je plná anabolických steroidov, ktoré sú dnes na úrovni drog, ich držanie a obchodovanie s nimi je trestný čin, ale predtým to tak nebolo a vedeli ste ich ľahko zohnať. Väčšina kulturistov, ktorí to chceli robiť na profesionálnej úrovni, boli blázni, narkomani.
Od steroidov som onedlho prešiel k ďalším drogám. Najprv niekto priniesol efedrín, z ktorého sa vyrába pervitín – k nemu som sa dostal tiež. Nadobudol som sebavedomie, pervitín dodáva mozgu niečo, čo tam nikdy nebolo a možno aj chýbalo, zanechá tam stopu. Mozog si ho zapamätá a chce ho znovu.
Kto by sa nechcel cítiť skvele. Keď ste boli opití a dali ste si pervitín, zrazu padli zábrany, nebol problém zbaliť dievča, sex bol ako zo sna. Ale je to dohoda s diablom a musíte za ňu zaplatiť.
Dlho som o tom žartoval a povedal som si, že ak budem chcieť skončiť, skončím. Aj som to urobil, ale vždy som do toho opäť spadol.
Navyše vás diabol láka k ďalším drogám. Alebo sa mýlim?
Nemýlite sa. Pre mňa sa tým začalo obdobie experimentovania, chcel som vyskúšať všetko. Našťastie, nech som mal akékoľvek drogy, nikdy som ich neužíval vnútrožilovo. Jednak som bol v blízkosti ľudí, ktorí ich buď šňupali, alebo fajčili, a potom som si podvedome začal myslieť, že by ma to zabilo. Tak ako som nikdy nemal mieru v alkohole, nemám ju ani v drogách, vedel som, že by som sa predávkoval.
Stratiť kontrolu nad životom
Kedy ste si uvedomili, že to nie je len experimentovanie, ale závislosť?
Dlho som o tom žartoval a povedal som si, že ak budem chcieť skončiť, skončím. Aj som to urobil, ale vždy som do toho opäť spadol. Cez známeho som sa dostal k terapeutovi, ku ktorému som chodil osem rokov. Bol to lekár, homeopat, skvelý diagnostik, ale nemal veľa skúseností so závislosťou a možno si myslel, že to zvládnem len prostredníctvom terapie, bez liečby.
Za tých osem rokov, čo som k nemu chodil, som abstinoval asi šesť mesiacov a medzitým som sa zoznámil so svojou ženou, ktorá mala vtedy malú dcérku a jej manžel zomrel veľmi mladý na rakovinu. Tieto osudy nás spojili a ja som si myslel, že vydržím abstinovať.
Ale v tom čase som išiel do Ameriky navštíviť príbuzných a privítali ma pohárom tvrdého alkoholu. O dva dni neskôr som sa opil a potom nasledovala jedna veľká párty. Vrátil som sa do Česka, k alkoholu sa pridal kokaín a bolo po abstinencii.
Kedy ste si uvedomili, že to sami nezvládnete?
V roku 2009 prišiel zlom. Dostal som sa do stavu, keď mi bolo všetko jedno, a to ma zastavilo. Vedomie, že nemám kontrolu nad životom. Manželka stála pri mne a pomohla mi začať liečbu, ku ktorej nedošlo ihneď. Musel som čakať dva mesiace, kým sa uvoľnilo miesto.
Potom som nastúpil do liečebne Červený Dvůr, kde som zostal štyri a pol mesiaca. Tam som si uvedomil, že ak už nikdy nechcem piť a brať drogy, bez pomoci to nedokážem. Prvýkrát som si priznal, že som závislý.
Od závislosti k štúdiu psychoterapie
Čo ste sa o sebe dozvedeli počas liečby?
Dozvedel som sa, že som kvartálny alkoholik, ktorý nemá kontrolu nad pitím. Raz za čas pocítite neodolateľnú túžbu po alkohole, po ktorej nasleduje niekoľko dní, keď stratíte všetku kontrolu nad jeho konzumáciou a nad svojím správaním.
Začal som prehodnocovať život a po liečbe som sa vydal na cestu štúdia psychoterapie, a po ôsmich rokoch terapeutického výcviku som dostal pracovnú ponuku z psychiatrickej nemocnice v Bohniciach. Bola to skvelá skúsenosť, náročná, ale pomohla mi začať profesionálnu kariéru.
Závislosť je o klamstve a manipulácii, takže aj v tom máme výhodu, poznáme ich triky.
Z Bohníc ste nakoniec odišli do centra NEO. Čo vás sem prilákalo?
Centrum NEO fungovalo asi dva roky a bolo jedným z priekopníkov súkromnej terapeutickej starostlivosti. Založil ho podnikateľ Libor Votruba, ktorý mal tiež skúsenosti so závislosťami, takže bolo jasné, že tu majú iný prístup. Páčilo sa mi, že ponúkala programy, ktoré boli oveľa kratšie ako tie, ktoré poskytuje štátna liečba.
Najskôr som začal pracovať na klinike číslo jeden a potom som dostal ponuku prejsť sem, na kliniku číslo dva, kde mala byť klientela najmä zahraničná. Lenže prišiel covid a celý program sa preto rozpadol. Takže sa hľadali iné možnosti a ja som dostal ponuku viesť to tu.
Absolútna abstinencia
Ako vyliečený alkoholik by ste sa nemali dotknúť alkoholu, ani nealkoholického piva. Je to pre vás ťažké?
Ak to akceptujete ako životný štýl a nebojujete s tým, je to zaujímavá cesta. Ale veľa ľudí nemôže robiť iné veci – napríklad jesť lepok alebo majú cukrovku. Ja som sa s tým vyrovnal.
Pil som od trinástich do 36 rokov, bol som zabávač, nevedel som si predstaviť byť bez alkoholu. Ale po roku a pol, dvoch rokoch sa s tým naučíte žiť. Vlastne ma zaujímalo, aký bude môj život v triezvosti. Dnes už trinásť rokov abstinujem od alkoholu a drog. A stále som tu.
Foto: NEO CentrumDrogy, alkohol, závislosť sa stali súčasťou vášho profesionálneho života. Pomáha vám to pri práci s klientmi?
Pravdou je, že to pre mňa nie je jednoduché. Snívam o drogách a sú chvíle, keď sú mi blízke. Ale neustále som konfrontovaný s príbehmi, ktoré sú často podobné tým mojim – a to mi pomáha. Klienti o mojej histórii závislosti vedia, netajím sa tým, dokonca na webovej stránke kliniky to verejne uvádzame.
Pracuje so mnou kolega Michael, Američan, ktorý má tiež skúsenosti so závislosťou. S klientmi sa rozprávame otvorene a možno majú pocit, že im viac rozumieme. Závislosť je o klamstve a manipulácii, takže aj v tom máme výhodu, poznáme ich triky.
Medzistupeň neexituje
Klinika prijíma mužov aj ženy súčasne. Je výhodou, že sú na liečbe spolu?
Som si istý. Prvok druhého pohlavia zohráva dôležitú úlohu napríklad pri diskusii o rodinných alebo párových záležitostiach. Preto máme medzi terapeutmi zastúpenie oboch pohlaví.
Na každej klinike je maximálne desať klientov, v tom je náš luxus, ďalší počíva v anonymite, nemáme nikde uvedené adresy, sídlime v nenápadnom dome.
Nie ste v nemocničnom prostredí, práve naopak. Vila je luxusne zariadená, je tam posilňovňa, vnútorný bazén, izby s kúpeľňami.
Pochádzajú zo všetkých spoločenských vrstiev, veľa z nich podniká, veľa z nich sú vorkoholici a berú drogy, aby mohli dlhšie pracovať.
Čím sa vaša klinika líši od štátnych, okrem toho, že klienti si za liečbu platia?
Na každých desať klientov pripadá sedem terapeutov, ktorí sa striedajú a program je veľmi intenzívny, majú na klientov dostatok času. Preto je liečba kratšia ako na štátnych klinikách, kde je zároveň viac režimová.
Aj tu dodržiavame režim, ale je to viac zamerané na terapiu. Ponúkame skupinovú aj individuálnu liečbu, meditáciu Vipassana a program Anonymných alkoholikov.
Pobyt tu je len začiatkom, takže máme aj ambulanciu, ktorá je verejná a prichádzajú tam aj ľudia zvonku. V našej klinike ich vzdelávame, stabilizujeme ich, pracujeme na tom, aby prijali, že sú závislí, čo nie je jednoduché.
Niektorí ľudia zostávajú vo fáze, keď si nepripúšťajú, že majú problém, hovoria, že majú užívanie pod kontrolou. My im to hovoríme otvorene: Buď budete abstinovať, alebo nie. Neexistuje žiadny medzistupeň.
Drogou súčasnosti je kokaín, je to epidémia
Aká je droga súčasnosti? Čo je medzi užívateľmi najobľúbenejšie?
Drogou súčasnosti je určite kokaín – je to epidémia. Fajčí sa aj vo forme cracku. Je to droga bohatých, je dostupnejší ako kedysi, ľudia sa s ním kastujú a myslia si, že jeho užívanie nemá žiadne následky.
Takisto si mylne myslia, že je bezpečnejší ako napríklad heroín. Ale stále je to tvrdá droga, rovnako ako pervitín, len účinky netrvajú tak dlho a dojazd nie je taký intenzívny. Ale môže vyvolať bludy, paranoju alebo ischemickú chorobu srdca.
Kokaín teda vedie v oblasti stimulantov. A čo iné drogy?
Samozrejme, dominuje alkohol, hoci časť spoločnosti ho za drogu nepovažuje, potom lieky – na úzkosť, ako sú benzodiazepíny na akútne stavy, hypnotiká. A potom, samozrejme, pervitín, heroín a z nelátkových závislostí hazardné hry.
Mali sme tu aj niekoľko klientov závislých od kratomu, listoch rovnomenného stromu, ktorý rastie najmä v juhovýchodnej Ázii. Užíva sa vo forme rozdrvených listov, ako keď pomeliete čaj. Je to zmes alkaloidov, ktorá má v nízkych dávkach stimulačné účinky a vo vysokých dávkach sú podobné opiátom.
Kratom je dnes populárny a užívajú ho najmä mladí ľudia. Abstinenčné stavy sú ako pri heroíne, preto je potrebné podávať substitúciu. Je to drsné.
Problematická súčasť pracovného štýlu
Aký je vekový rozsah vašich klientov?
Klienti k nám prichádzajú viac motivovaní aj preto, že si za to zvyčajne platia sami. Sú tu aj mladší, ktorým pobyt platia rodičia.
Náš vekový priemer je však okolo 35 rokov a viac. Prijímame aj osemnásťročných a mali sme aj klienta, ktorý mal 75 rokov. Z tých mladších je to väčšinou od 22 do 27 rokov.
Pochádzajú zo všetkých spoločenských vrstiev, veľa z nich podniká, veľa z nich sú vorkoholici a berú drogy, aby mohli dlhšie pracovať. Väčšina má bohatú minulosť. Sú to ľudia, ktorí pili alkohol a k nemu potom pridali drogy. Alebo sú tu klienti, ktorí sa k drogám dostali v štyridsiatke, počas krízy stredného veku.
Niekedy sa hovorí, že vo firemných spoločnostiach je dnes takmer bežné ponúknuť čaj, kávu alebo kokaín ako pohostenie. A nevníma sa to ako niečo zlé, ale skôr ako súčasť životného a pracovného štýlu. To je veľký problém.
Nielen alkohol je spoločensky tolerovanou drogou, ale aj kokaín sa stáva niečím, čo je vo veľkých mestách normálne.
Závislosť je smrteľná choroba a niekoľko našich klientov tento boj prehralo.
Možno si hovoria, že keď si raz za čas dajú kokaín, neuškodí im to.
Áno, to si myslia. Ale je to plíživá droga a psychická závislosť sa zvyčajne prejaví u niekoho, kto má duševné bolesti, o ktorých možno ani nevie. Drogy sú ako samoliečba – dopĺňajú to, čo vám chýba.
Až na to, že takáto liečba je zlá, má vedľajšie účinky a medzi nimi je aj to, že nemôžete prestať. Iný spôsob nepoznáte. My týchto ľudí učíme, že existujú aj iné možnosti.
Na liečbu lietajú až z Dubaja, Fínska či USA
Koľko stojí pobyt u vás?
Štvortýždňová liečba stojí 7750 eur a šesťtýždňová 10450 eur. Cena je celková za program, ubytovanie a stravu.
Kto sa u vás lieči? Sú medzi vašimi klientmi známe mená?
Niekedy sú to zaujímavé stretnutia. Športovci, politici, herci, verejne známe osoby. Preto zachovávame prísnu anonymitu. Veľa zákazníkov je zo Slovenska a naša klinika 2 pracuje aj s anglicky hovoriacimi klientmi.
Lietajú k nám z Dubaja, Fínska, USA. Zatiaľ ich síce nie je veľa, ale sme pripravení, že klinika 1 bude v budúcnosti slúžiť českým klientom a klinika 2 cudzincom. Máme terapeutov, ktorí sú schopní viesť terapiu v angličtine, čo v Českej republike nie je bežné.
Prekročenie hranice
Stáva sa, že sa k vám klienti opakovane vracajú?
Stáva sa, že jeden pobyt im nestačí, takže sa vracajú na stabilizačný pobyt a niekedy opäť na kompletnú liečbu. Stáva sa aj to, že v jej priebehu odchádzajú. Jednou z prvých fáz liečby je odpor. Vieme rozpoznať ľudí, ktorí, aj keď prídu dobrovoľne, nie sú ochotní sa liečiť.
Pre takých naša klinika nie je určená, takže im vrátime peniaze a po vzájomnej dohode sa rozlúčime. Sú niekedy prípady, keď sú klienti agresívni, nerešpektujú pravidlá a my ich sami vyhodíme. Žiadne vrátenie peňazí. To isté sa stane, keď niekto pašuje drogy.
Spomeniete si na klienta, ktorého príbeh sa vám dostal pod kožu?
Mali sme tu smutný prípad, ktorý sa skončil smrťou. A od začiatku sme vedeli, že sa to neskončí dobre. Muž dokázal abstinovať len počas liečby, mal ťažkú závislosť a zomrel na predávkovanie alkoholom a zlyhanie pečene.
Takíto ľudia sú odhodlaní, že tu nechcú byť, pravdepodobne už prekročili hranicu toho, že by boli schopní zmeny.
Nastúpia na liečbu, napríklad kvôli manželke a deťom, veria, že by mohli abstinovať, ale nemôžu. Závislosť je smrteľná choroba a niekoľko našich klientov tento boj prehralo.
Foto: NEO CentrumPovedali ste, že ste extrémista. Idete do všetkého naplno. Ako trávite voľný čas? Čo robíte, aby ste sa odreagovali?
Zbieram veterány. Je to vášeň, ktorú som objavil v triezvosti. Niekoľko rokov pred liečbou som pretekal v rely a myslel som si, že ma to odnaučí od návykových látok. A po liečbe som predal svoje pretekárske auto a kúpil som si historické auto – Porsche 912 z roku 1969. Postupne som si vytvoril zbierku asi šestnástich áut.
S kamarátom sme chceli mať historické autá na jednom mieste, ale nakoniec ich bolo toľko, že sme ich nemali kam dať a nenašli sme pre ne vhodný priestor. Niektoré z nich som predal a zostali mi len štyri, tie drahšie, ktoré vozím na súťaže. Dnes je to moja vášeň, ktorá ma napĺňa.
Autorkou článku je Jana Pšeničková z Forbes Česko.
