Ten príbeh poznáme všetci. Hoci mal Thomas Alva Edison za sebou ani nie tri mesiace formálneho vzdelávania, zmesou odvahy a geniality prispel k objavom (alebo aspoň k vývoju) desiatok inovatívnych technológii. Edison mal však aj svoju odvrátenú tvár.
Papierový telegraf pre potreby burzy, počítadlo hlasov, filmová kamera, požiarny hlásič a mnohé iné. Edisonovo zariadenie na zaznamenanie hlasu, fonograf, ľudí ohromilo tak, že odmietali veriť, že nejde o magický trik.
Žiarovku síce nevynašiel, ale s tímom majstrov ten krehký, drahý a horľavý vynález, ktorý nevydával veľa svetla, zdokonalil na lacné a spoľahlivé zariadenie, schopné osvetliť celý svet. Edison si určite zasluhuje miesto amerického národného hrdinu.
Lenže Edison vedel byť aj nefalšovaným podliakom. On a jeho asistenti pracovali do úmoru, v laboratóriu pravidelne dreli do neskorej noci, často tam aj spali. No za „svoje“ vynálezy zhrabol všetku slávu len Edison.
Edison bol tiež obchodníkom, ktorý sa neštítil podpásoviek. V 70. rokoch 19. storočia prijal od jednej telegrafickej spoločnosti 5-tisíc dolárov (v dnešnej dobe asi 110-tisíc dolárov) na vývoj nového elektrického zariadenia.
Edison ho vyvinul, aby vzápätí predal práva konkurencii za 30-tisíc dolárov. Aj v prípade žiarovky Edison niekoľkokrát vo verejných prejavoch klamal, že ju zdokonalil, a to len preto, aby stimuloval investície do svojej spoločnosti a znehodnotil akcie plynárenských firiem.
Jeden vedúci pracovník sa o Edisonovi pohrdlivo vyjadril, že „má prázdno tam, kde by malo byť svedomie“ a mnohí mu dávali za pravdu.
Viac úryvkov z tejto knihy
Edisonove vynálezy však mali popri nemilosrdnej genialite svojho strojcu jednu veľkú chybu: priniesli mu pramálo zisku. Ešte aj ten akokoľvek úžasný fonograf ľudia používali ako hračku, keďže v tom čase neexistoval trh pre reprodukovanú hudbu.
Bez stáleho príjmu Edison nemohol financovať svoju skutočnú vášeň, výskumné laboratórium. Navyše mal pocit, že ako génius musí nejako zmeniť svet, jeho nesúrodá zbierka rôznych vynálezov v tomto ohľade veru nedosahovala ktovieaké výsledky.
Revolučný nápad
V 80. rokoch 19. storočia Edisonovi konečne napadla spásonosná myšlienka: zaviesť do miest elektrické vedenie. Nad hlavami obyvateľstva metropol sa už v tej dobe ťahali husté pavučiny káblov.
Boli to zväčša telegrafické káble a káble, ktoré napájali verejné oblúkové osvetlenie, boli jednoúčelové a používali ich iba isté podniky.
A tak Edison navrhol, že zavedie elektrické káble do každej prevádzky, ba aj do domácností. Edisonove káble by sa navyše neobmedzovali iba na jeden účel, ale dodávali by elektrinu čomukoľvek: motorom, tkáčskym stavom, žiarovkám…
Keďže Edison už vlastnil patenty na každý krok daného procesu, od generátorov cez prenosovú sústavu až po spotrebiče, všetky zisky z rozvodu elektriny v mestách by skončili v jeho vreckách.
Thomas Alva Edison mal na konte množstvo patentov, sám seba považoval za génia. Foto: Wikimedia/voľné dielo
Ako jeden z mála súčasníkov si totiž uvedomoval, že elektrina spôsobí poriadny prevrat – a on chcel byť mužom, ktorý elektrifikuje Ameriku. Plánoval začať na Manhattane, potom chcel zdokonaliť technológiu a expandovať do zvyšku krajiny.
Malo to však jeden háčik: jeho patenty boli postavené na jednosmernom prúde. Jednosmerný prúd je ako rieka, tok elektrónov iba jedným smerom. Striedavý prúd je naproti tomu ako rýchly príboj: elektróny tečú raz jedným, raz druhým smerom, pričom menia smer niekoľko desiatok ráz za sekundu.
Aj jednosmerný, aj striedavý prúd môžu byť užitočným zdrojom energie, ale v oblasti spotrebiteľských výrobkov ako sú autá, telefóny, televízory, spotrebiče či počítače z rôznych dôvodov odjakživa prevláda jednosmerný prúd.
Lenže Edison plánoval prúd prenášať, a to káblami z elektrární do domov a fabrík. A pri prenose mali oba prúdy – striedavý i jednosmerný – v 80. rokoch 19. storočia výrazné výhody aj nevýhody.
Začiatok vojny prúdov
Výhodou jednosmerného prúdu bolo, že ním boli poháňané spotrebiteľské výrobky, napríklad motory. Ak ste teda dostávali elektrinu v podobe jednosmerného prúdu, pred zapojením do zástrčky ste sa nemuseli babrať s neefektívnou premenou striedavého na jednosmerný prúd.
Nevýhodou jednosmerného prúdu boli jeho obrovské počiatočné náklady. Vzhľadom na vtedajšie limity prenosu jednosmerného prúdu, Edison potreboval postaviť elektrárne každých pár blokov, čiže zhruba každé dva kilometre. Navyše domácnosti musel napojiť na elektrárne medenými drôtmi a meď bola drahá.
Edison si to ešte všetko skomplikoval tým, že nástojil, aby sa káble ukladali pod zem. Jednoducho neznášal pohľad na káble natiahnuté nad hlavou – bolo to veľmi škaredé, veľmi nebezpečné a veľmi ľahko sa mohli poškodiť.
Mladý Thomas Edison a raná verzia jeho fonografu – úžasný vynález, ktorý mu nepriniesol veľa peňazí. Foto: barecz & conrad books / Národná francúzska knižnica Gallica
Jeho spoločnosť začala namiesto toho rozkopávať dláždené ulice a klásť drôty popod ne. Treba však Edisonovi uznať, že ho bolo často vídať, ako s pracovnými čatami dvíha dlažobné kocky a nerobilo mu problém zablatiť sa v priekope.
Projekt bol však nákladný a aby sa jeho pracovníci vyhli rušivej premávke, mohli pracovať iba po nociach. Naproti tomu distribúcia striedavého prúdu si zo začiatku vyžadovala menej investícií.
Pre lepšie pochopenie si predstavte, že elektrina v kábli je ako voda v potrubí. V širšom potrubí síce tečie väčšie množstvo vody, ale výroba tohto potrubia je finančne náročnejšia.
Preto ak treba dodať denne isté množstvo vody, najlepšie je použiť úzke potrubie a zvýšiť tlak vody. Inými slovami, vysoký tlak môže kompenzovať nedokonalosti úzkeho potrubia.
Ako skrotiť elektrický tlak?
Podobnú dynamiku má aj elektrina. Široké medené drôty síce dodajú viac elektrickej energie, ale sú drahé. Riešením je zvýšiť „tlak“ v kábloch – ten vedci odborne nazývajú napätie. Za Edisonových čias vlastne mnohí na označenie napätia používali termín „elektrický tlak“.
Hlavné však je, že zvyšovať napätie striedavého prúdu nemá pri prenose veľký zmysel. Ľudia mohli posielať veľké množstvá energie vedením na striedavý prúd, aj keď boli káble tenké a mali nízky obsah medi. Jednosmerný prúd bol iný. V tej dobe bolo ťažké zvýšiť napätie.
Podstatné je, že elektrické sústavy na jednosmerný prúd potrebovali hrubé a drahé medené drôty a sústavy na striedavý prúd nie.
Thomas Alva Edison. Foto: Wikimedia v licencii CC BY-SA 4.0
Bonusom bolo, že vďaka vyššiemu elektrickému tlaku vedenie striedavého prúdu nepotrebovalo mať elektrárne každých pár blokov; jedna elektráreň by mohla obsluhovať celé mesto.
Všetky tieto faktory stavali Edisonov plán zapojiť mestá do sústavy jednosmerného prúdu do veľkej nevýhody.
Striedavý prúd v tých časoch zas bojoval s veľkým problémom, a tým boli slabé zariadenia. Žiadni Edisonovia totiž nevenovali čas a genialitu tomu, aby vyrobili dobré, spoľahlivé motory, generátory či prenosové sústavy na striedavý prúd ako v prípade jednosmerného prúdu.
Do hry prichádza Tesla
Edison preto veril, že jeho kvalitnejšie prístroje – v kombinácii so žiarivou reputáciou – prekonajú vysoké náklady na konštrukciu a medené káble, a to mu umožní získať rozhodujúci náskok na trhu. Tak by to všetko dopadlo, nebyť mladého srbského imigranta menom Nikola Tesla.
Ak máte v obľube výstredných vedcov, Teslu v tomto ohľade možno len ťažko prekonať. Tvrdil, že občas sa rozpráva s Marťanmi a tiež počas jedenia samovoľne počítal objem akejkoľvek misky či pohára, ktoré pred neho položili.
„Nikdy by som sa nedotkol vlasov druhých ľudí, jedine, keby na mňa mierili revolverom,“ povedal raz. Tiež mu bolo fyzicky nevoľno pri pohľade na broskyňu alebo perlu. Nikto nevedel prečo. No v intelektuálnom výkone sa mu mohlo rovnať iba zopár jedincov.
Nikola Tesla bol Edisonovým pomocníkom a neskôr jeho intelektuálnym vyzývateľom. Foto: Wikimedia/v licencii CC BY-SA 4.0
Svoje vynálezy často ani nemusel testovať – objavovali sa mu v hlave v konečnej podobe, všetko už hotové bzučalo. Jeden jeho priateľ opisoval, ako sa s ním raz prechádzal v mestskom parku, keď vtom Tesla zdvihol nohu a z ničoho nič zamrzol.
Vzápätí mu zmeravela tvár až tak, že jeho priateľ usúdil, že Teslu ranila mŕtvica. V skutočnosti sa mu však v mozgu mimovoľne a vcelku zhmotnil nový typ elektrického motora.
Keď Tesla znova prišiel k zmyslom, načrtol myšlienku na zem palicou a žiaril nad jej eleganciou. Technické zostrojenie prístroja mu v tej chvíli pripadalo druhoradé. Tesla totiž vedel, že bude fungovať, a naozaj to tak bolo.
Pohŕdal prácou
V roku 1884 po štúdiu elektrotechniky v Európe odcestoval 28-ročný Tesla do USA. Dorazil tam so štyrmi centmi vo vrecku, zbierkou básní a s odporúčacím listom pre Edisona. Písalo sa v ňom: „Poznám dvoch skvelých mužov a vy ste jedným z nich. Tým druhým je tento mladík.“
To na 37-ročného Edisona urobilo dojem a najal Teslu ako inžiniera, ale už na samom počiatku sa pochytili. Zdroj niektorých rozporov bol vedeckého rázu. Edison uprednostňoval jednosmerný prúd, zatiaľ čo Tesla veril, že budúcnosť patrí tomu striedavému.
Nikola Tesla pri jednom zo svojich experimentov. Foto: Wikimedia/v licencii CC BY-SA 4.0
Navyše Tesla bol tak trochu elitár a pohŕdal Edisonovým najväčším talentom – jeho sklonom k tvrdej práci. V snahe vynájsť lepšie vlákno pre žiarovky Edison s asistentmi prácne vyskúšali tisícky rôznych materiálov, vrátane konského vlasu, korku, trávy, kukuričných vláskov, škoricovej kôry, kvaky, zázvoru, pavučiny a cestovín.
Z tohto náhodného prístupu išiel Teslu trafiť šľak. „Keby mal Edison nájsť ihlu v kope sena,“ sťažoval sa raz, „okamžite by sa do toho pustil. Usilovne ako včelička by skúmal stebielko po stebielku, až kým by nenašiel hľadaný predmet… Pri sledovaní tejto činnosti mi ho bolo skoro až ľúto, vediac, že trochu teórie a výpočtov by mu ušetrilo 90 percent práce.“
Prečo sa v hlavách nezhmotňujú úžasné nové nápady všetkým tak ako jemu?
Ich cesty sa rozdelili
Na jar 1885 sa Edison pokúšal prerobiť niektoré generátory jednosmerného prúdu, keďže boli neefektívne a kazivé. Keď už nevedel, ako ďalej, povedal Teslovi, že mu za opravenie chýb zaplatí 50-tisíc dolárov (dnes asi 1,5 milióna dolárov).
Tesla pracoval do úmoru a napokon docielil výrazne lepší výkon generátorov, ale keď si nárokoval odmenu, Edison sa začal zvíjať od smiechu.
„Tesla,“ povedal, „veď ty vôbec nerozumieš nášmu americkému zmyslu pre humor.“ Edison potom – a zrejme to nebola pravda – vyhlásil, že si celý čas len robil srandu, že nikdy nemal v úmysle zaplatiť takú smiešne vysokú sumu.
Nikola Tesla bol zástancom striedavého prúdu. Foto: Wikimeda v licencii CC BY-SA 4.0
Tesla, onemený od zúrivosti, mu na mieste podal výpoveď. Síce musel istý čas kopať jarky, aby mal čo jesť, ale odmietal pracovať pre klamára.
Výpoveď však Teslovi v konečnom dôsledku priniesla osoh. Onedlho sa zamestnal v Pittsburghu u podnikateľa Georgea Westinghousa, ktorý investoval vo veľkom do technológie striedavého prúdu. Najať neznámeho človeka ako Tesla bol risk, ale v priebehu niekoľkých rokov sa ten ťah niekoľkonásobne zúročil.
Tesla pre spoločnosť Westinghouse napokon získal 40 rôznych patentov na prístroje striedavého prúdu. Treba povedať, že rovnako, ako to bolo v prípade Edisona a žiarovky, ani Tesla neurobil všetko sám.
Kľúčové súčiastky zariadenia vynašli iní ľudia, kým Tesla realizáciou svojich myšlienok pomerne snobsky opovrhoval a prenechával ju iným, nižšie postaveným.
Zato elektrina zo striedavého prúdu, ktorá vznikla z kombinácie Teslovej geniality a Westinghousovho obchodného ducha, odrazu vyzerala impozantne.
Prvé elektrárne
Šance striedavého prúdu čoskoro ešte zlepšil problém na burze s komoditami. V roku 1887 nejakí nenásytní francúzski špekulanti ovládli svetové dodávky medi, čím zdvojnásobili jej cenu až na 20 centov za libru (dnes tri doláre, jedna libra je približne 0,454 kg).
Westinghousa sa to takmer nedotklo, keďže jeho spoločnosť mohla stále používať úzke káble a iba zvýšiť napätie. Edisonovi medzitým hrozil krach. Zvýšiť napätie v jeho sústave jednosmerného prúdu nebolo také ľahké, na dodávku elektriny potreboval hrubé káble a náhle zvýšenie cien medi ohrozilo celý projekt.
Edisonovu situáciu zhoršovalo, že Westinghouse postupoval agresívne. Prvú elektráreň na striedavý prúd otvoril Westinghouse v Buffale v novembri 1886. O necelý rok bolo spustených alebo vo výstavbe ďalších 68 elektrární. Striedavý prúd bol obzvlášť populárnou možnosťou v malých mestách a prímestských oblastiach, kde v tom čase žila väčšina obyvateľov Ameriky.
Nízka hustota obyvateľstva v tých oblastiach znamenala, že nemá zmysel stavať elektrárne každých niekoľko blokov. A ukázalo sa, že Westinghousov plán bol celkovo omnoho lacnejší.
Génius v úzkych
Edisonovi veľmi skoro hrozil šach-mat. A tak sa zo zúfalstva uchýlil k jedinému ťahu, ktorý mu zostával. Ak nemôže poraziť striedavý prúd v jeho výhodách, mohol by ho poraziť na poli verejnej mienky.
Vyhlási striedavý prúd za spoločenskú hrozbu a zneužije postavenie prominentnej osoby na to, aby ho v hlavách ľudí zdiskreditoval. Skrátka, vyhlási vojnu, ktorá sa dnes na katedrách histórie označuje ako Vojna prúdov.
Tá vojna bola pre Edisona vecou peňazí iba sčasti. Áno, chcel financovať milované výskumné laboratórium, ale skôr mu išlo o to, aby si získal povesť elektrického čarodejníka, a myšlienka na to, že ho niekto v tejto aréne prekoná, ho doháňala k šialenstvu a ohrozovala jeho vedecké ego.
Thomas Alva Edison. Foto: Wikimedia v licencii CC BY-SA 4.0
Edison ešte stále sníval o tom, ako pomocou elektriny v Amerike spôsobí revolúciu – len keby sa Amerika správala podľa jeho predstáv. Pred pár rokmi z vlastnej spoločnosti vypudil celú správnu radu, keď spochybnila jeho víziu toho, ako by mal vyzerať elektrický priemysel v USA, a dosadil do nej svojich, podobne zmýšľajúcich ľudí.
Lenže také skupinové myslenie môže viesť k etickým mŕtvym uhlom, ak nie k niečomu horšiemu. Skrátka, Edison sa ocitol v konkurenčnom boji, v ktorom víťaz berie všetko, a prehra by ohrozila nielen jeho účet v banke, ale aj vnímanie seba samého – išlo mu teda o život.
Výskum v psychológii ukazuje, že za takýchto okolností sú ľudia až priveľmi ochotní hrať nekalo a nedbať na také maličkosti, ako je morálka. A keď začal verejne ohovárať striedavý prúd, nablízku nebol nikto, kto by mu povedal, nech prestane.
Prečítajte si úryvok z knihy Nehanebné skutky a tiež vraždy, podvody, sabotáže a šialené pokusy spáchané v mene vedy, ktorú nájdete v našej Forbes knižnici.
