Lagardová zdôraznila, že podmienky na zotavenie ekonomiky regiónu pretrvávajú.
Ekonomika eurozóny zostane v najbližšom období slabá. Vyhlásila to vo štvrtok prezidentka Európskej centrálnej banky (ECB) Christine Lagardová. Ako dôvod uviedla „krehkú“ dôveru spotrebiteľov a klesajúcu výrobu. Poukázala aj na rastúce napätie v obchode, keďže nový americký prezident Donald Trump hrozí zvýšením ciel na dovoz.
„Riziká pre hospodársky rast zostávajú. Väčšie napätie v globálnom obchode by mohlo ovplyvniť rast eurozóny tlmením exportu a oslabením globálnej ekonomiky,“ uviedla Lagardová na tlačovej konferencii po tom, ako ECB opäť znížila úrokové sadzby, už piate zasadnutie po sebe.
Kľúčový úrok z vkladov pritom klesol na 2,75 percenta z 3 percent. TASR o tom informuje na základe správ AFP, DPA a Bloomberg.
Ekonomika eurozóny v poslednom štvrťroku 2024 stagnovala v dôsledku recesie priemyslu a slabej spotreby. ECB tak pokračuje v uvoľňovaní menovej politiky aj po tom, čo americký Federálny rezervný systém v stredu (29.1) ponechal sadzby nezmenené a naznačil dlhú prestávku vo svojom cykle uvoľňovania.
ECB si však ponechala otvorené dvere pre ďalšie uvoľňovanie menovej politiky, keďže obavy z nevýrazného hospodárskeho rastu prekonali obavy z pretrvávajúcej vyššej inflácie v euroregióne, ktorá sa drží nad cieľom banky na úrovni 2 percent.
Šéfka ECB v tejto súvislosti poznamenala, že inflácia v sektore služieb zostala zvýšená, keďže toto odvetvie je náročné na pracovnú silu a citlivé na mzdy. No zároveň uviedla, že všetky ukazovatele signalizujú, že rast miezd sa zmierňuje, čo sa pravdepodobne premietne do cien služieb.
„Proces dezinflácie je na dobrej ceste. Sme presvedčení, že inflácia dosiahne náš cieľ v priebehu roka 2025,“ povedala na tlačovej konferencii.
Lagardová zdôraznila, že podmienky na zotavenie ekonomiky regiónu pretrvávajú. Poukázala pritom na robustný trh práce s nízkou nezamestnanosťou, aj keď stúpajúce reálne príjmy zatiaľ nepovzbudili domácnosti k tomu, aby „výrazne zvýšili“ svoje výdavky.
Dôvera spotrebiteľov by sa však vďaka lepším pracovným podmienkam mohla zvýšiť a s ňou aj výdavky domácností. Dostupnejšie úvery by tiež mali podporiť spotrebu a investície „za predpokladu, že obchodné napätie neeskaluje“, uviedla šéfka ECB.
Pripustila zároveň, že geopolitické napätie vrátane vojen na Ukrajine a na Blízkom východe by mohlo zvýšiť ceny energií. Napriek tomu očakáva, že inflácia v eurozóne bude v najbližšom období kolísať, a potom sa v strednodobom horizonte ustáli okolo dvojpercentného cieľa banky.
Lagardová vo štvrtok vyhlásila, že uplatňovanie ciel bude mať „globálny negatívny vplyv“. Spomenula tiež obavy z možného presmerovania obchodu a rizika odvetných opatrení zo strany postihnutých krajín.
Pokiaľ ide o rozhodnutie ECB znížiť kľúčové úrokové sadzby o 25 bázických bodov, to bolo podľa Lagardovej prijaté jednomyseľne.
Zopakovala, že ECB je stále na „reštriktívnom území a diskutovať o zastavení znižovania sadzieb by bolo v tomto momente predčasné“. Dodala, že akékoľvek ďalšie rozhodnutie o menovej politike bude založené na údajoch, ktoré budú prichádzať z eurozóny „v najbližších týždňoch a mesiacoch“.
