Energetická kríza, chudoba či rastúce ceny energií. Heslá, ktoré v posledných týždňoch počúvame denno-denne. Čo však znamenajú a kto je energetickou chudobou väčšmi ohrozený?
Analytici označujú pojem energetická chudoba za „Kolumbovu ženu“ – všetci o nej počuli, ale nikto ju nevie presne definovať. To komplikuje nielen vyčíslenie počtu slovenských domácností, ktorých sa týka, ale aj nastavenie adekvátnych opatrení, ktoré by energeticky najzraniteľnejším ľuďom dokázali pomôcť.
V prvom rade si treba ozrejmiť, koľko financií Slováci míňajú na energie. Náklady na bývanie a energie tvoria v priemere vyše štvrtinu z celkových spotrebných výdavkov slovenských domácností. Elektrina, plyn a teplo tvoria z celkových nákladov takmer desať percent, pričom výdavky na elektrinu tvoria 3,7 %, výdavky na plyn 3,3 % a na teplo odchádza ďalších 2,8 %. Ide o najvyšší podiel v rámci krajín Európskej únie.
Slovenské domácnosti pociťovali nárast cien energií od roku 2018, výnimkou bol len minulý rok, v ktorom došlo k zlacneniu.
Devastačné zdražovanie
Momentálne sme svedkami prudkého zdražovania energií. V prvom polroku 2022 si slovenské domácnosti za plyn priplácali medziročne viac o 19,8 percenta. Teplo ich vyšlo drahšie ako vlani o 14,4 percenta, elektrina o 11,7 percenta.
Ako pripomína v analýze Eva Sadovská, analytička Wood & Company, hlavným faktorom ovplyvňujúcim tento stav je vojnový konflikt na Ukrajine, ktorý spôsobuje až niekoľkonásobný nárast cien energií na svetových burzách.
Z toho logicky vyplývajú opodstatnené prognózy ešte prudšieho nárastu cien energií pre slovenské domácnosti v roku 2023. Pre mnohé je však takéto zdražovanie doslova devastačné. Preto sa čoraz viac skloňuje na Slovensku aj pojem energetická chudoba.
1 min
1 min
ŽSR vyhlásili tender na modernizáciu trate v Liptove za viac ako 800 miliónov eur
2 min
2 min
Komunikáciu vlády hodnotí pozitívne iba 8 percent podnikateľov, zhoršenie podnikania čakajú dve tretiny
2 min
2 min
Trump ohlásil veľkolepý AI projekt za stovky miliárd, Musk ho vzápätí spochybnil
2 min
2 min
Výroba elektriny z fosílnych palív v EÚ klesla na historické minimum, posilnila solárna energia
1 min
1 min
ÚGKK spustil internetovú stránku s údajmi z katastra 18 dní po hackerskom útoku
2 min
2 min
Plyn sa kvôli počasiu a Ukrajine míňa rýchlejšie, EÚ musí nakúpiť 100 tankerov za miliardy eur
2 min
2 min
KOZ: Slováci v roku 2023 v priemere maródovali 45 dní, najdlhšie v týchto okresoch
2 min
2 min
Volkswagen chce predať 15 percent akcií v Tratone, dúfa, že na tom zarobí miliardy
1 min
1 min
Trump oznámil investície do AI a akcie v USA vystrelili. Index S&P 500 sa dostal na nový rekord
2 min
2 min
Zisk Procter & Gamble vzrástol v 2. kvartáli 2024/2025 o tretinu na viac ako 4 miliardy eur
2 min
2 min
Premiér Fico nechce prísť o stovky miliónov v rozpočte, daň na benzín sa znižovať nebude
2 min
2 min
Nemci prestávajú piť pivo. Po historickom páde v roku 2023 klesol predaj nemeckého piva aj 2024
2 min
2 min
Americké clá zvýšia riziko posilňovania dolára. Môžu priniesť aj devalváciu meny krajiny, na ktorú sú uvalené
2 min
2 min
Leyenová: Ceny energií v Európe sú stále vyššie ako v USA a v Číne, musíme ich znížiť
3 min
3 min
Lagardová: ECB bude pokračovať v znižovaní úrokových sadzieb
Ako sme už spomínali, neexistuje jednotná metodika na definovanie energetickej chudoby, a preto je ťažké vyčísliť, koľkých domácnosti sa týka. Do konca roka by však Slovenská akadémia vied mala vypracovať návrhy definície tohto pojmu.
Kúriť alebo jesť?
Energetická chudoba sa veľmi zjednodušene zvykne vysvetľovať slovným spojením „heat or eat“ (v preklade „vykurovať alebo jesť“). Ide o neželaný stav, keď ohrozené domácnosti čelia výberu medzi energiou a jedlom.
Iná definícia zase hovorí, že domácnosti sa stávajú energeticky chudobnými, ak nemajú dostatok financií na to, aby si v byte alebo v dome zabezpečili vykurovanie (na úrovni 18 až 21 stupňov Celzia) a ďalšie energie. Najčastejšími dôvodmi sú nielen nízke príjmy a vysoké ceny energií, ale aj neefektívny spôsob vykurovania či nedostatočná izolácia.
Hoci presná definícia ešte neexistuje, k dispozícii je niekoľko ukazovateľov, vďaka ktorým vieme určiť, ktorých Slovákov a Sloveniek sa týka najviac.
Jednou z možností sú štyri ukazovatele EU SILC 2020, ktoré zverejňuje Štatistický úrad SR a Eurostat
- Miera preťaženia nákladmi na bývanie (vyššie ako 40 percent príjmov),
- nedoplatky na účtoch za energie,
- neschopnosť zabezpečiť primerané teplo,
- život v domácnosti so zatekajúcou strechou či vlhkými stenami.
Na Slovensku je bývanie najväčšou záťažou najmä pre domácnosti jedného dospelého člena, teda osamelého seniora, dospelého, ktorý žije sám, alebo jedného rodiča s dieťaťom. Nadmerne vysoké náklady na bývanie má 16 až 19 % obyvateľov z takýchto domácností. Miera preťaženia nákladmi na bývanie sa tak týka viac ako 178-tisíc Slovákov.
Problém aj pre viacčlenné domácnosti
Najhoršie sú pritom účty za energie. Nedoplatky za energie má 5,2 % obyvateľov SR – čomu zodpovedá viac ako 283-tisíc ľudí. Aktuálna situácia je problematická aj pre obyvateľov žijúcich v domácnostiach s dvomi dospelými členmi a aspoň tromi deťmi (10,7 %) či obyvateľov žijúcich v domácnostiach minimálne troch dospelých s deťmi (8,3 %).
Energetická chudoba nezávisí iba od finančnej situácie domácností a ich schopnosti čeliť vysokým cenám, ale aj od kvality bytov a domov. S tým súvisí nielen renovácia bytových domov ako zatepľovanie, ale aj renovácia striech či stien.
