Európska centrálna banka by mala pokračovať v znižovaní nákladov na pôžičky bez ohľadu na to, čo robí americká centrálna banka Fed. Uviedol to v pondelok člen Rady guvernérov a šéf fínskej centrálnej banky Olli Rehn.
„Napriek tomu, že dezinflácia je na dobrej ceste a výhľad rastu ekonomiky sa oslabil, má zmysel pokračovať v znižovaní sadzieb,“ povedal pre Bloomberg TV. Vo svojom prejave na Ázijskom finančnom fóre 2025 v Hongkongu uviedol, že smer úrokových sadzieb ECB je „jasný, pričom rozsah a rýchlosť znižovania sadzieb bude závisieť od prichádzajúcich údajov“.
Rehn poznamenal, že ECB prijíma rozhodnutia na základe svojho mandátu, ktorým je cenová stabilita v eurozóne. Očakáva, že banka ukončí svoju reštriktívnu menovú politiku do polovice leta vzhľadom na to, že inflácia sa „pohybuje správnym smerom“.
Poukázal tiež na to, že existuje veľa obáv, ktoré sa týkajú geopolitického vývoja. Európska únia by mala byť pripravená na obchodnú vojnu, ak novozvolený prezident USA Donald Trump zavedie dovozné clá.
Pretrváva aj geopolitická neistota
Guvernér chorvátskej centrálnej banky a člen Rady guvernérov ECB Boris Vujčič v rozhovore pre pondelkové vydanie Econostream nenaznačil, že by centrálna banka eurozóny zrýchlila znižovanie úrokových sadzieb, keďže rýchlejšie tempo by si vyžadovalo výraznejší odklon od projekcií, čo v súčasnosti nie je opodstatnené.
Vujčič poznamenal, že vzhľadom na pretrvávajúcu neistotu je vhodnejší opatrný prístup. Poukázal pritom na vysokú infláciu najmä v sektore služieb a silný rast miezd spolu s nepredvídateľnými geopolitickými rizikami.
Podobné vyhlásenie poskytol aj hlavný ekonóm ECB Philip Lane v pondelok pre rakúsky denník Der Standard. Uviedol, že je dôležité zabezpečiť, aby úrokové sadzby boli „v strednom pásme“, pričom ECB musí určiť, ako by toto stredné pásmo malo vyzerať.
„Ak klesnú príliš rýchlo, bude ťažké kontrolovať infláciu v sektore služieb. Nechceme však ani to, aby úrokové sadzby zostali príliš vysoké príliš dlho, pretože potom by sa dynamika inflácie oslabila natoľko, že proces dezinflácie by sa nezastavil na 2 %, ale inflácia by mohla klesnúť hlboko pod náš cieľ, čo je tiež nežiaduce,“ povedal.
ECB sa zíde o necelé tri týždne. Ekonómovia a investori predpokladajú, že opäť zníži úrokové sadzby, pričom predpovedajú tri redukcie v tomto roku.
Napriek tomu, že sa inflácia v eurozóne v decembri zrýchlila, predstavitelia ECB očakávajú, že sa neskôr jej rast spomalí. Je tak pravdepodobné, že ECB bude pokračovať v uvoľňovaní menovej politiky, najmä keď hospodárstvo v regióne zápasí s problémami.
To by malo byť vítaným povzbudením pre podniky a spotrebiteľov, ktorých dôveru narušili politické otrasy v dvoch najväčších členoch eurozóny, Nemecku a Francúzsku, ako aj nadchádzajúci návrat Trumpa do Bieleho domu.