Sergey Brin venoval miliardy na výskum autizmu, ktorý má aj jeho malá dcéra. Obrovské sumy však investuje aj do výskumu liečby Parkinsonovej choroby. Tá zas postihla jeho matku a predispozície na ňu má aj siedmy najbohatší človek sveta.
Spoluzakladateľ spoločnosti Google Sergey Brin už daroval viac ako 1,5 miliardy dolárov na výskum Parkinsonovej choroby. Teraz, keď sa venuje autizmu, investuje aj do rizikových fondov a začínajúcich podnikov, ktoré sa zaoberajú vývojom terapií a liečby.
Nicole Shanahan vstúpila 26. marca 2024 na národnú scénu ako viceprezidentská kandidátka Roberta F. Kennedyho mladšieho. V ten deň sa podelila s podrobnosťami o diagnóze autizmu svojej malej dcéry a spojila ju s očkovaním.
Neexistuje žiadny dôkaz, že vakcíny spôsobujú autizmus, ale Shanahan, ktorá sa označuje za „matku autistky“, túto vyvrátenú teóriu šírila počas svojej päťmesačnej kampane na post viceprezidentky.
Jej bývalý manžel a otec ich dcéry, spoluzakladateľ spoločnosti Google Sergey Brin sa nikdy verejne nevyjadril k ich dieťaťu ani k matkinmu presvedčeniu. Napriek tomu začiatkom roka 2022 začali členovia jeho tímu pre filantropiu skúmať možnosti pomoci.
Po viac ako dvoch rokoch plánovania a doterajšom financovaní výskumu autizmu vo výške takmer 50 miliónov dolárov Brin spúšťa novú iniciatívu s názvom Aligning Research to Impact Autism (ARIA), ktorá bude financovať výskum príčin autizmu aj možností terapie.
Dlhodobý rozpočet projektu ešte nebol uzatvorený, ale podľa osoby oboznámenej s Brinovou filantropickou stratégiou výrazne prevýši doterajšie výdavky. Jeho prvý program s názvom IMPACT Network má za cieľ prepojiť skupinu centier starostlivosti o autistov a pridružených výskumníkov, ktorí budú spolupracovať a koordinovať klinické skúšky. Prihlášky do siete sa majú otvoriť v najbližších mesiacoch.
Ekemini Riley, ktorá má doktorát z molekulárnej medicíny a pomáha viesť iniciatívy v rámci projektu CNS Quest, tvrdí, že Brinovo zameranie na autizmus je jeho najnovšou snahou nasmerovať väčšinu svojich podstatných filantropických príspevkov na ochorenia, ktoré ovplyvňujú centrálny nervový systém (CNS), a to všetko pod hlavičkou projektu CNS Quest.
Veľká časť Brinových počiatočných darov kládla dôraz na základné vedecké poznatky o Parkinsonovej chorobe, ktoré sa začali pred viac ako desiatimi rokmi, a na bipolárnu poruchu v roku 2022. Hoci Brin takmer nikdy nehovorí s novinármi a stráži si súkromie, všetky tri ochorenia – Parkinsonova choroba, bipolárna choroba a autizmus – postihli členov jeho rodiny.
Je to osobné
Jeho matka, ktorej pred viac ako dvadsiatimi rokmi diagnostikovali Parkinsonovu chorobu, zomrela v decembri vo veku 76 rokov. V roku 2010 Brin v rozhovore prezradil, že má vyššie riziko ochorenia na Parkinsonovu chorobu v dôsledku genetickej mutácie, ktorú mala aj jeho matka.
„Táto práca je osobná, pretože sa začína Parkinsonovou chorobou a ja som nositeľom jednej z objavených genetických mutácií, mutácie G2019S génu LRRK2,“ napísal Brin, aktuálne siedmy najbohatší človek na svete, v správe pre Forbes.
„Práca viedla k objavu nového variantu génu GBA1, ktorý zvyšuje riziko vzniku Parkinsonovej choroby u ľudí afrického pôvodu. Som optimista, pokiaľ ide o podobné objavy, ktoré zlepšia starostlivosť o ľudí s bipolárnou poruchou a autizmom.“
Z Brinových minuloročných filantropických grantov vo výške takmer 900 miliónov dolárov, čo je takmer dvojnásobok jeho darov za rok 2023 a štvrtina z jeho celoživotných charitatívnych darov vo výške 3,9 miliardy dolárov, išla približne polovica na účely súvisiace so spoločnosťou CNS Quest.
Brin v poslednom čase začal podporovať aj startupy a fondy rizikového kapitálu, ktoré pracujú na ziskových riešeniach a liečbe, pričom doteraz investoval viac ako 600 miliónov dolárov vrátane približne 400 miliónov dolárov v roku 2024.
Hoci všetky zisky budú reinvestované alebo darované neziskovým organizáciám, je to ďalší spôsob, ako presadzovať pokrok.
Bezodná investícia
Brin už vynaložil 1,75 miliardy dolárov na výskum Parkinsonovej choroby, ničivého degeneratívneho ochorenia, ktorým trpí 10 miliónov ľudí na celom svete, čo je viac než akoukoľvek inou chorobou. Je jedným z mála ľudí na svete, ktorí darovali takúto sumu na jednu chorobu.
Medzi ďalších filantropovo patria Bill Gates, Melinda French Gates a Warren Buffett, ktorí zase venovali miliardy na odstránenie detskej obrny. Zosnulý realitný miliardár Harry Helmsley a jeho manželka Leona zas podporovali donáciami liečbu cukrovky.
Odhodlanie a spolupráca, ktoré Brin uplatňuje vo svojej filantropii, sa už začali vyplácať. V novembri 2023 vedci financovaní Brinovým programom Aligning Science Across Parkinson’s (ASAP) a jeho partnerom, Nadáciou Michaela J. Foxa, objavili variant génu, ktorý Brin vyzdvihol vo svojej správe pre Forbes. Ide o variant, ktorý takmer štvornásobne zvyšuje riziko ochorenia u ľudí afrického pôvodu.
V auguste minulého roka FDA vydala podporný list, v ktorom povzbudzuje vedcov a vývojárov liekov, aby používali test miechového moku na včasnú diagnostiku Parkinsonovej choroby, ktorý bol čiastočne financovaný programom ASAP.
Brin tiež vo veľkej miere financuje výskum bipolárnej poruchy, závažného duševného ochorenia, ktorým trpí približne 40 miliónov ľudí na celom svete. V roku 2022 Brin a dva bohaté páry – z ktorých každý má rodinných príslušníkov s diagnózou bipolárnej poruchy – venovali po 50 miliónov dolárov počas piatich rokov subjektu s názvom Prelomové objavy pre prosperitu s bipolárnou poruchou. Brin už na výskum tejto poruchy venoval 75 miliónov dolárov.
Už začiatkom roka 2022 sa Brinov tím plánoval zamerať na autizmus. V októbri minulého roka spustil projekt ARIA, ktorý sa od začiatku zameriaval nielen na základné vedecké poznatky, kam sa financovanie autizmu historicky presúvalo, ale aj na potenciálne terapie alebo liečby.
„Z našich ostatných iniciatív sme sa naučili a zistili, že je naozaj dôležité financovať obe veci súbežne a mať spätnú väzbu tak vo vedeckej, ako aj v klinickej oblasti, napríklad pri navrhovaní štúdií, vývoji liekov a terapií,“ hovorí Riley, ktorý je jedným z vedúcich projektu ARIA. To je dôležité najmä v prípade autizmu, keďže ide jednoducho o neurologickú odlišnosť, nie o chorobu, ktorú treba liečiť.
Liečba autistov
Dodáva, že počas nasledujúcich piatich rokov má ARIA veľké ciele aj v sociálnej komunikácii alebo v zmyslových dysfunkciách, ktoré pomôžu zlepšiť liečbu autistov.
„Chcela by som zabezpečiť, aby každý, kto má komplexné neurovývinové ochorenie, ako je autizmus, mal v dospelosti možnosť žiť život, ktorý mu umožní naplniť svoj potenciál a žiť v prostredí, kde sa cíti bezpečne, rešpektovaný a oceňovaný za to, kým je,“ hovorí Katarzyna Chawarska, profesorka psychiatrie na lekárskej fakulte Yalovej univerzity, ktorá skúma včasné markery autizmu.
Aby Brin dosiahol svoj cieľ, ktorým je lepšia liečba, jeho tím začal podporovať biofarmaceutické spoločnosti. Koncom roka 2021 Brin založil Catalyst4 – typ neziskovej organizácie nazývanej 501(c)(4), ktorá môže lobovať, ako aj vlastniť celé ziskové spoločnosti – s darovanými akciami spoločností Alphabet a Tesla v hodnote viac ako 450 miliónov dolárov. Do spoločnosti vyrábajúcej elektromobily investoval v roku 2008. V roku 2023 daroval Catalyst4 ďalších 615 miliónov dolárov.
Do portfólia Catalyst4 patrí väčšinový podiel v biofarmaceutickej firme MapLight, ktorá vyvíja liečbu mozgových ochorení a autizmu. V súčasnosti má liek v druhej fáze klinických skúšok, ktorý má pomôcť pri „deficitoch sociálnej komunikácie“ u niektorých autistov.
Spoločnosť Catalyst4 investovala aj do spoločnosti Stellaromics, ktorá vytvára podrobné trojrozmerné mapy génovej aktivity v rezoch tkaniva pre iné spoločnosti, ktoré ich môžu využiť pri vývoji liekov. Investoval aj do spoločnosti Capsida Biotherapeutics, ktorá je v počiatočnom štádiu génovej terapie, a takisto aj do spoločnosti Octave Bioscience, ktorá pracuje na zlepšení starostlivosti o neurodegeneratívne ochorenia, počnúc sklerózou multiplex.
Pre dobro ľudstva
Catalyst4 má nepriame podiely aj v ďalších startupoch prostredníctvom niekoľkých investičných fondov. Najväčším z nich je špecializovaný fond rizikovej spoločnosti The Column Group, založený v spolupráci s nadáciou Simons Foundation (založenou zosnulým miliardárom Jimom Simonsom a jeho manželkou Marilyn), ktorý má v súčasnosti aktíva vo výške približne 200 miliónov dolárov.
Fond sa zameriava na investície v počiatočnom štádiu do objavovania liekov, vakcín a začínajúcich firiem zaoberajúcich sa génovou a bunkovou terapiou, ktorých cieľom je vývoj liečby neurologických ochorení.
Podľa renomovaného biochemika Roberta Tjiana, profesora na Kalifornskej univerzite v Berkeley, ktorý je zároveň poradcom spoločnosti The Column Group a pomohol s myšlienkou fondu, bol fond vytvorený s ohľadom na Brinovu vysokú toleranciu voči riziku, čo ho odlišuje od ostatných filantropov a investorov rizikového kapitálu.
„Je veľmi ťažké pracovať v ľudskom mozgu, pretože k nemu nemáte prístup, však? Nechcete do neho zasahovať,“ hovorí Tjian. „To znamená, že časová os od počiatočnej investície do momentu, keď sa skutočne začne vyplácať v klinickej štúdii, je pravdepodobne dlhšia, ako je väčšina rizikových fondov ochotná riešiť.“
„Pri takých ambicióznych cieľoch, aké má Brin, by mala byť zrejmá ešte jedna vec,“ hovorí Tjian. „Musíte mať šťastie.“
