Štíhly krásavec s prívetivými rysmi, ktorý všade zanecháva stopu svojej zadumanej, ušľachtilej duše. To bolo napísané v nekrológu Jakuba Schikanedera vytlačenom v časopise Zlatá Praha.
Inak však o tajomnom maliarovi vieme málo. Hovorí zaňho ikonické dielo, ktorého hodnota závratne rastie.
Pražská nokturna. Zákutia uličiek za súmraku. Schúlené postavy za úsvitu.
Od poslednej výstavy umeleckých diel Jakuba Schikanedera vo Valdštejnskej jazdiarni, ktorú pripravila Národná galéria Praha, uplynula viac ako dekáda. Cena obrazov závratne stúpa. A ešte stúpať bude. Blíži sa totiž sté výročie maliarovej smrti. S rastúcou hodnotou obrazov však pribúda aj množstvo falzifikátov.
„Ceny Schikanederových obrazov vyleteli tak vysoko, že si už neviem predstaviť, kam by sa ešte šplhali,“ hovorí Veronika Hulíková, historička umenia a riaditeľka Zbierky moderného umenia Národnej galérie Praha.
Poslednou akvizíciou, ktorou Národná galéria obohatila svoju kolekciu diel Jakuba Schikanedera, je obraz s názvom Večer, zakúpený v roku 2003 za 1,5 milióna korún (59,6-tisíc eur). „Obraz prekonal hranicu milióna korún a vtedy nám to pripadalo ako niečo úplne neuveriteľné,“ dodáva Hulíková.
V súčasnej dobe presiahli aukčné ceny Schikanederových diel hranicu 10 miliónov korún (397-tisíc eur). Rekord drží obraz Mliekarka, vydražený v roku 2019 za viac ako 19 miliónov korún (755-tisíc eur) v Galérii Kodl. V čase výstavy bol nezvestný, ale známy z fotografie zhotovenej v roku 1905 v Schikanederovom ateliéri, kde pred ním umelec sedí s paletou a štetcom.
Sté výročie úmrtia maliara s cenami určite ešte zamieša. Prečo sa obrazy tajomného charizmatického umelca tešia takej obľube?
„Jeho obrazy sú vizuálne veľmi pôsobivé a súčasne zrozumiteľné,“ hovorí Hulíková. Je jedinečný a spoznateľný. Odovzdáva ľuďom schopnosť nájsť krásu v ponurosti a ľútosť aj pokoj v pominuteľnosti. Schikaneder zachytáva kúzlo aj surovosť okamihu.
Výnimočné sú tiež námety diel. V raných prácach sú hlavnými postavami ženy v ťažkých životných situáciách. V pražských nokturnách, ktoré vznikali od konca 90. rokov 19. storočia, dosiahol harmonické spojenie témy ľudského osudu, premeny mesta a jedinečného maliarskeho rukopisu.
Tajomný život maliara
V skutočnosti však o maliarovi, ktorého obrazy okamžite spoznáme, vieme naozaj pramálo. Zomrel v nedožitých 70 rokoch a listov po ňom zostalo len pár.
Manželka Emília ho o niekoľko rokov prežila. Bohužiaľ, nie je známe, čo sa po jej smrti stalo so Schikanederovými dielami a korešpondenciou, ktoré boli súčasťou jej majetku. Jej pozostalostný spis bol skartovaný.
V ústraní (Podobizeň manželky Emílie), 1884, Národná galéria v Prahe
V ústraní (Podobizeň manželky Emílie), 1884, Národná galéria v Prahe
O maliarovi vieme najmä na základe spomienok jeho priateľov a archívnych dokumentov. Táto mozaika má však aj tak biele miesta.
Z chudobných pomerov
Maliar sa narodil v Prahe 27. februára 1855 ako druhorodený syn. Rodina Schikanederovcov nežila v bohatých pomeroch. Finančná situácia sa výrazne zhoršila, keď mal Jakub 15 rokov a jeho otec zomrel. Matka potom bola nútená požiadať pražskú radnicu o príspevok pre chudobných.
Lekár a blízky priateľ Josef Thomayer o ňom napísal: „Chodil roky v jednoduchom kabáte, aj v časoch najkrutejších zím. Taktiež ohľadom žalúdka bol navyknutý na nejedno odriekanie.“
Napriek tomu sa Schikanederovi podarilo uspieť už počas svojho života. Finančnú istotu mu poskytla pozícia profesora na pražskej Umeleckopriemyselnej škole a umožnila mu podniknúť aj množstvo služobných ciest, napríklad do Anglicka a Škótska.
„Keď to porovnáme s jeho spolužiakmi, napríklad Mikolášom Alšom či Františkom Ženíškom, cestoval pomerne dosť. Prvé cesty do Francúzska a Nemecka realizoval už ako čerstvý absolvent Akadémie,“ hovorí Veronika Hulíková.
Rodený vodca s prirodzenou charizmou
Ako si však dokresliť osobnosť maliara, ktorého tajomné diela nás vábia? Jakub Schikaneder mal vodcovskú povahu už počas štúdia. Jeho spolužiak Mikoláš Aleš ho v študentskom časopise Blbárna zachytil ako človeka so zmyslom pre humor. Dokonca sa okolo neho zhlukovali spolužiaci, ktorí si hovorili Kubovo bratstvo.
Mikoláš Aleš, Titulný list časopisu Blbárna, 1874, Národná galéria v Prahe
Mikoláš Aleš, Titulný list časopisu Blbárna, 1874, Národná galéria v Prahe
Získal reputáciu, jeho obrazy išli na odbyt a zákazky sa množili. S nadobudnutým ohlasom sa začínali objavovať aj prvé kópie jeho obrazov.
„Existuje celý rad falzifikátov, ktoré vznikli už za jeho života. Je celkom ťažké ich odhaliť, pretože materiálovo zodpovedajú. Majú navyše aj rovnaké prirodzené znaky staroby,“ komentuje Adam Pokorný, vedúci Reštaurátorského oddelenia Národnej galérie v Prahe.
Na prelome storočí Schikanederove obrazy potemneli. Jeho rodinný život zostal nenaplnený. Charizmatický maliar spracovával zármutok z úmrtia novorodeného syna a svet už nikdy nemal byť ako predtým.
Domy, v ktorých žil, idú k zemi jeden po druhom. Konské povozy vystriedali električky. Židovské mesto je asanované. Možno práve to bolo hnacím motorom jeho pochmúrnych diel – zachytiť mesto ešte tak, ako si ho pamätá.
Ulica navečer, 1906, Národná galéria v Prahe
Ulica navečer, 1906, Národná galéria v Prahe
Zimný večer v meste, 1900 až 1910, Národná galéria v Prahe
Zimný večer v meste, 1900 až 1910, Národná galéria v Prahe
Schikaneder chodil na dlhé prechádzky. Bedlivo, až úpenlivo nasával atmosféru miest tak, aby ich neskôr vo svojom ateliéri mohol preniesť na plátna. Zachytiť ťažobu aj krásu okamihu.
Unikátny štýl
Jeho štýl maľby má úplne osobitý rukopis. „Maľoval na pripravené plátno, zakúpené už s podkladom, a hrubými štetcami nanášal ešte druhú podkladovú vrstvu,“ vysvetľuje reštaurátor Pokorný. Cieľom bolo vytvoriť textúru, ktorú potom využíval pri samotnej maľbe. „Následne si kompozíciu vymedzil uhlom, ako to vidíme na infračervených snímkach, ktoré zobrazujú spodné farebné vrstvy,“ pokračuje.
Vražda v dome, 1890, Národná galéria v Prahe
Vražda v dome, 1890, Národná galéria v Prahe
Schikanederova originalita v práci s plátnom, náčrtom aj nánosom farieb ho výrazne odlišuje od falzifikátov. „Kombinuje kryciu maľbu s nanášaním transparentných tónov. Je to súhra studených a teplých odtieňov, čo dáva obrazu špecifickú farebnú kvalitu. Zároveň však výsledok pôsobí prirodzene, to je vzácne,“ uzatvára reštaurátor Pokorný.
V roku 1908 však Schikaneder prestal verejne vystavovať. „Dostal sa do generačného sporu s mladými umelcami, ktorí nastúpili na domácu umeleckú scénu a ktorí považovali jeho spôsob tvorby za prekonaný,“ hovorí Veronika Hulíková.
Schikaneder však na sklonku života nestrádal, mal svoj okruh zberateľov a do roku 1922 pôsobil na Umeleckopriemyselnej škole. Po odchode na odpočinok podnikol s manželkou Emíliou posledné cesty na nemecké pobrežie Severného mora a na ostrov Helgoland.
More, 1922 až 1924, Národná galéria v Prahe
More, 1922 až 1924, Národná galéria v Prahe
Na svadobnej ceste, 1922 až 1924, Národná galéria v Prahe
Na svadobnej ceste, 1922 až 1924, Národná galéria v Prahe
Ako sa vyhnúť falzifikátom
Poďme teraz k falzifikátom a k tomu, ako do nich omylom neinvestovať.
Od prvej veľkej Schikanederovej výstavy, ktorú Národná galéria Praha pripravila na prelome rokov 1997 a 1998, sa objavili desiatky falzifikátov. „Aj v zbierke Národnej galérie Praha sú dva obrazy, pri ktorých reštaurátorský prieskum, ktorý výstave predchádzal, odhalil, že sa jedná o falzifikáty. Jedným z nich je maľba s názvom Večer v Týnskej uličke,“ dodáva Veronika Hulíková.
Falzifikát Večer v Týnskej uličke, Národná galéria v Prahe
Falzifikát Večer v Týnskej uličke, Národná galéria v Prahe
Na poslednej výstave Schikanederových diel bolo takmer 30 pôžičiek zo súkromného vlastníctva.
„Niektoré falzifikáty sú zjavné na prvý pohľad. Odborná expertíza má vždy tri časti – vyjadrenie historika umenia, posúdenie reštaurátora a správu z chemicko-technologického laboratória,“ hovorí reštaurátor Pokorný.
V prípade falzifikátov Schikanederových obrazov sa často stretávame s „dvojicami“, keď existuje originál a podľa neho vytvorený falzifikát. „V dobe vzniku falzifikátu však originály neboli verejne vystavené. No ten, kto podľa nich pracoval, k nim musel mať prístup. A to buď v Schikanederovom ateliéri na Umeleckopriemyselnej škole, alebo v súkromnej zbierke,“ hovorí Pokorný.
Dáva aj príklad jednej rodiny, ktorá k nemu priniesla domnelý Schikanederov signovaný obraz na reštaurovanie. Dedili ho z generácie na generáciu. K odhaleniu, že ide o falzifikát, došiel v momente, keď pomocou technológií objavil premaľovanú signatúru iného maliara. Išlo o originálne dielo autora, ktorý bol silne ovplyvnený Schikanederovým dielom. Jeho podpis potom niekto v minulosti zakryl a opatril falošnou signatúrou Jakuba Schikanedera.
Renomované aukčné domy spolupracujú s reštaurátormi a historikmi umenia. Riziko obstarania falzifikátu je tu v podstate minimálne.
V súkromných zbierkach aj galériách
Tým, že neexistuje súpis obrazov, ktorý by si viedol sám Schikaneder, nedá sa presne odhadnúť, koľko obrazov je ešte skrytých v súkromných zbierkach. „Občas sa stane, že sa tu a tam vo svete objaví obraz na aukcii, keď napríklad zomrie pôvodný majiteľ a dedič k dielu nemá vzťah, a môžeme dúfať, že sa neskôr objavia aj v Česku,“ hovorí Hulíková.
V podvečer na Hradčanoch, 1910 až 1915, Národná galéria v Prahe
V podvečer na Hradčanoch, 1910 až 1915, Národná galéria v Prahe
Na nábreží, 1910 až 1920
Na nábreží, 1910 až 1920
Najväčšiu kolekciu diel Jakuba Schikanedera v Českej republike spravuje Národná galéria v Prahe. Má takmer sto obrazov a kresieb. V súčasnej dobe sú štyri Schikanederove plátna – Vražda v dome, V podvečer na Hradčanoch, Na nábreží a Mŕtve dievča – vystavené v expozícii 1796-1918: Umenie dlhého storočia vo Veletržnom paláci.
Ďalšie diela sa nachádzajú v zbierkach Galérie hlavného mesta Prahy, Pamätníka národného písomníctva a regionálnych galériách, napríklad v Západočeskej galérii v Plzni alebo v Oblastnej galérii v Liberci.
Článok vyšiel na Forbes.cz. Autorkou je Julie Mahlerová.