Ktorý z futbalistov Slovenska má aktuálne najvyššiu trhovú hodnotu? Ani Škriniar, ani Lobotka, odpoveď je Dávid Hancko. Tridsaťpäť miliónov eur, cenovka, ktorá by vystačila aj na trhovú hodnotu väčšej firmy, radí ľavého obrancu Slovenska na čelo slovenskej súpisky na EURO 2024.
Spomeniete si ešte na svoju prvú futbalovú výplatu?
Bolo to v Žiline, ešte na juniorskú zmluvu, dostal som 250 eur. Výplata závisela od počtu odohraných zápasov. Postupne mi šla hore, na 350 eur, na 550, keď som začal nastupovať pravidelne, vyšplhala sa myslím na 1 200 eur v hrubom.
Plus sme mali prémie. Pred tými asi siedmimi, ôsmimi rokmi som tisíc eur považoval za neuveriteľné peniaze. Navyše som už v osemnástich rokoch vyrovnal plat mojej maminy, ktorá pracuje celý život.
Veľký finančný skok ste zažili v lete 2018, keď ste prestúpili do talianskej Fiorentiny. Čo to s vami spravilo?
Tu patrí veľký kredit mojim rodičom. Ocino ma na taký okamih pripravoval. Vravel mi: Pozri sa, všetci pracujú na tom, aby boli úspešní, ale už nemyslia na to, čo robiť, keď sa úspešnými stanú, preto potom vidíme tie rôzne smutné a nešťastné príbehy.
Povedal mi, koľko si mám odkladať, koľko si nechať na bežný život. Ja som sa prvý rok dokonca tak „sekol“, že som neutratil takmer nič.
Vôbec ste nemíňali?
Nemal som ani auto, na tréningy som dochádzal peši. Platil som si nájom, základné veci, ale inak som v zásade ušetril ročnú výplatu. Samozrejme, keď prišli rodičia, sestra, kamaráti, tak som ich pozval na dobrú večeru.
A ešte si spomínam na jednu výnimku. Mali sme vianočnú večeru a ja som si kúpil prvé ozaj drahšie tenisky. Potom som sa zase obával, ako to povedať ocinovi… (smeje sa)
Nasporil som si teda peniaze, ale zároveň som sa vzdelával, ako ich správne investovať. Čítal som knihy, počúval podcasty, radil sa s odborníkmi.
Ako ste vo výsledku investovali?
Môžeme sa o tom porozprávať po konci mojej kariéry, či som ich investoval úspešne. Uvidíme. Ale myslím, že nastavené to mám dobre. Mám určité portfólio vo fondoch, v indexe S&P 500, investoval som do akcií a spoločností, ktoré ostatné polstoročie prosperujú. Tiež som časť peňazí vložil do nehnuteľností.
Aj v Holandsku, kde teraz hrávate?
Nie, v Holandsku nevlastním nič. Práve sa však dokončuje apartmán vo Vysokých Tatrách, do ktorého sme investovali už dávnejšie. Budeme ho prenajímať aj využívať ako rodina. Tiež som kúpil domček pre rodičov u nás na dedine, v Kamenci pod Vtáčnikom.
Zaslúžia si to a vidím, že sú z toho šťastní. Žili v byte a mamina odjakživa snívala, že raz by chcela mať záhradu. Výhoda je to aj pre naše rodinné stretnutia na Vianoce či v lete, už sa nemusíme všetci tlačiť v dvojizbovom byte.
S manželkou (bývalou českou tenistkou Kristýnou Plíškovou) máme aj investičný byt v Prahe a nedávno sme neodolali, keď sa naskytla príležitosť na kúpu domu v našej vysnívanej pražskej lokalite.
Domov si už budujete v Prahe?
Áno. Za tri roky pôsobenia v Sparte som v meste spoznal veľa ľudí, skamarátil sa s nimi, no najmä Kristýnka tam má rodinu a moji rodičia to majú z domu len štyri hodiny jazdy autom.
To štúdium základov finančníctva vás aj bavilo alebo ste sa na to pozerali skôr racionálne, že je to skrátka pre vás prospešné?
Bavilo, je to zaujímavé. Ako vo futbale, aj v tejto sfére chcem byť úspešný. Povedzme lekári môžu pracovať aj po šesťdesiatke, ale v mojej profesii to možné nie je. V decembri budem mať 27 rokov a som za polovicou profesionálnej kariéry.
Musím byť preto opatrný a robiť čo možno najlepšie investičné rozhodnutia, aby som sa vedel finančne zabezpečiť.
Keď ešte raz nadviažeme na ten váš asketický rok vo Florencii. Dnes si už viete spraviť radosť a minúť na seba aj viac peňazí?
Keď som hral v Sparte Praha a dal sa tam dokopy s manželkou, tak mi párkrát vravela, že: Jasné, neutrácaj za hlúposti, ale pozri sa, koľko zarábaš a niečo si z tých peňazí aj uži. Samozrejme, v normálnosti, bez výstrelkov. Kúp si pekné oblečenie, batoh, čo využívaš denne.
Potom som prepadol hodinkám, ale to je na druhej strane aj dobrá investícia. Keby sa niečo stalo a potrebujeme peniaze, ich predajom by som už dnes bol vo veľkom pluse.
Koľko kúskov hodiniek dnes vlastníte?
Šesť a siedme práve čakajú na vyzdvihnutie z obchodu. Mám to nastavené tak, že si ich kupujem za odmenu, po konci sezóny či po zisku trofeje. Navyše v Prahe mám jedno obľúbené hodinárstvo a tým, že som k nim dotiahol aj ostatných chalanov, snažia sa mi tam odvďačiť.
Ak majú nejakú zaujímavosť, ktorá je málo dostupná, prednostne mi ju ponúknu. Teraz mám u nich nachystané vzácne hodinky značky Tudor.
Vaša manželka bola úspešná tenistka, vo svetovom rebríčku sa dostala aj do prvej päťdesiatky a tiež si tak dokázala zarobiť peniaze na obdobie po športovej kariére. Máte dnes spoločný účet a investujete spoločne?
Nejaké peniaze, čo sme mali navyše, sme spoločne investovali do niekoľkých fondov. Navzájom sa, samozrejme, podporujeme, ja som napríklad v Prahe počas pôsobenia v Sparte býval v jej byte, teraz tým, že je na materskej, môže prenájom bytu využívať na pasívny príjem. O investovaní sa však snažíme spolu rozprávať, ale väčšinou necháva finálne rozhodnutie na mne.
Vidíte nejaké zaujímavé investičné príležitosti na najbližšie obdobie?
Teraz sme dosť investovali do nehnuteľností, možno niektoré po kariére predáme, peniaze vložíme do fondov a z vyplácaných dividend budeme cestovať po svete, no to vám len tak z brucha vymýšľam scenáre.
Páči sa mi však investovať do futbalového klubu, byť v ňom aj takto zainteresovaný. Sám ešte teraz neviem, ktorou cestou napokon pôjdeme.
Sen o futbalovom klube
Robíte aj niečo pre to, aby ste tým vlastníkom klubu raz boli?
Už sme aj niečo urobili. U nás v Baníku Prievidza, kde som ja začínal a ocino tam bol donedávna hlavný tréner, sme s Kucom (futbalistom Jurajom Kuckom, ktorý sa narodil v Bojniciach) kúpili nejaké menšie percentá.
Obaja sme sa tak dostali aj do dozornej rady. Brali sme to ako pomoc klubu, sponzorsky ich podporili a za nejaký počet rokov môžeme získať určitý vlastnícky podiel. Teraz je Prievidza až v štvrtej lige a myslím, že keby raz hrala najvyššiu súťaž, mala by jednu z najvyšších návštevností.
Keď bola druholigová a ja som vtedy ako chlapec počas zápasov podával lopty, spomínam si, že vždy bol štadión vypredaný.
O aký veľký podiel by napokon mohlo ísť?
Uvidíme, bude to taký postupný proces. Zatiaľ sa do toho nechcem naplno pustiť, dúfam, že mám pred sebou ešte dosť rokov kariéry futbalistu. Navyše doma v Kamenci nad Vtáčnikom strávim len šesť či sedem dní v roku, čo je strašne málo.
Poviem to tak, že zatiaľ u nás spoločne s Kucom ide o jednotky až nižšie desiatky percent. Na základe nášho vstupu sa však pridali aj ďalší sponzori a verím, že spoločne dokážeme Baník pozdvihnúť.
Vám pri nakladaní s peniazmi pomohli aj rady od otca. Celkovo však máme pocit, keď robíme do Forbesu rozhovory s futbalistami a športovcami, že finančná gramotnosť sa výrazne zvyšuje. Čo myslíte?
Určite. Z rozprávania viem, že divoké boli najmä 90. roky, ale aj tým, že celkovo to vtedy v podnikaní bolo divoké obdobie. Viete, je celkom zaujímavé, že keď trebárs na reprezentačnom zraze hráme karty, tak sa popri tom neraz aj bavíme, do čoho kto investuje. Najviac lákavé sú fondy a nehnuteľnosti, ale Hamšík, Kucka, Lobotka rozbehli aj iné veľmi pekné projekty.
Je pre vás téma aj vlastná značka tenisiek či minerálky? Alebo účinkovanie v reklame?
Zatiaľ ma to obchádza. Žiadne väčšie firmy ma ani neoslovili, ale teraz, keď za mnou prišiel Forbes, tak sa to hádam nakopne. (smeje sa) Nebol by som proti. Nedávno sa mi však naskytla možnosť investovať do jedného športového centra v Prahe.
Nebude v ňom len posilňovňa či wellness, ale komplexný program aj s fyzioterapiou, masážou či medicínskou časťou. To má láka.
Teraz je to silný biznis.
Súhlasím. Bolo by to nielen pre športovcov, ale napríklad aj pre manažérov, že všetko máte pod jednou strechou a nemusíte sa nikam presúvať. Verím, že to môže byť úspešné.
Veľký rozhovor s Dávidom Hanckom vyjde v júlovom čísle magazínu Forbes.