O generácii Z vzniklo už toľko definícií, až to pripomína bájku o chlapcovi, ktorý toľko ráz bez dôvodu kričal „pozor, vlk!“, až mu každý prestal venovať pozornosť. Celosvetová panika, ktorú vyvolalo šírenie nového koronavírusu, však môže silno ovplyvniť a zároveň zadefinovať generáciu dnešných žiakov a študentov. Čo si z tejto krízy odnesú?
„Umelá hmota,“ zašepkal pán McGuire Dustinovi Hoffmanovi alias Benjaminovi Braddockovi. „Budúcnosť je v umelej hmote. Porozmýšľaj nad tým, dobre?“ Táto replika z filmu Absolvent sa nám môže dnes zdať trochu smiešna, no scéna zachytila moment, ktorý perfektne definoval povojnovú generáciu (takzvaní Baby Boomers, narodení v rokoch cca 1946 – 1964).
Psychologička o domácej výučbe:
Deti by sa mali učiť dopoludnia, keď sú najpozornejšie
Scéna filmu z roku 1967, v ktorej budúcnosť akoby znamenala len ekonomické príležitosti, zároveň potvrdila, že ľudia narodení po druhej svetovej vojne sa právom prezývali aj generáciou „Ja“ (hoci ich publicista Tom Wolfe týmto výrazom prvý raz označil až o dekádu neskôr). V čase ich dospievania sa totiž do popredia dostali témy sebarealizácie a napĺňania svojich cieľov, preto sa aj celé 70. roky sa označovali ako desaťročie „Ja“.
Pýtate sa, čo má akademická debata o generačných rozdieloch spoločné s biznisom? Na prvý pohľad nie veľa. Skúsený investor, ale tuší príležitosť. A vnímavý podnikateľ môže dokonca veľa získať. Ak neveríte, spýtajte sa marketérov na úspešnú kampaň Pepsi Generation z roku 1963, vhodnom načasovaní nového modelu Mustang vtedy „dedkovsky“ vnímanej automobilky Ford v roku 1964 či na vznik celého nového odvetvia „Ja“, ktoré počas 70. rokov definoval príchod osobných počítačov. Kto bol cieľovkou týchto kampaní? Predsa povojnová generácia „Ja“.
Výdych, nádych. Katastrofické vízie o koronavíruse
vám pomôže prekonať mindfulness meditácia
S odstupom rokov sa môže zdať, že išlo o očakávané rozhodnutia veľkých firiem v reakcii na nastupujúcu generáciu, no také jednoduché to nie je. Podľa klasického marketingového pravidla víťazí ten, kto s novým prístupom príde ako prvý. Vsadiť na to, že rozumiete generácii v čase, keď sa len formuje, je riskantný biznis. Napokon, len si spomeňte, s koľkými definíciami generácie Z prišli marketéri za posledných pár rokov.
Podľa Chucka Underwooda by však všetci tí, ktorých zaujíma správanie generácií, mali spozornieť práve v týchto týždňoch a mesiacoch.
Chuck Underwood je presvedčený, že súčasná kríza zásadne ovplyvní hodnoty mladej generácie. Foto: archív genimperative.com
A Chuck Underwood o generáciách niečo vie. Je zakladateľom konzultantskej spoločnosti The Generational Imperative a má aj vlastnú televíznu reláciu na túto tému. Volá sa America’s Generations With Chuck Underwood a vysiela ju americká stanica PBS. Podľa neho momenty, ktoré v súčasnosti zažívame, budú mať „jednoznačne definujúci vplyv na deti a mladých, ktorí sú stále v období, keď sa prudko vyvíjajú ich názory na svet.“
Koho tým má na mysli? Generácia Z býva definovaná rôzne (často ako narodení po roku 2000), podľa Underwooda však práve táto kríza môže vymedziť množinu tejto generácie, pričom by do nej zaradil deti a mladých, „ktorí sú v prvých dvoch dekádach svojho života, respektíve všetkých, ktorí sú aktuálne žiakmi a študentami.“ Nezaradil by medzi nich teda deti pod šesť rokov, ktoré na dnešnú situáciu ešte nebudú mať jasné spomienky, samozrejme, za predpokladu, že sa kríza nepotiahne roky.
Akademické štúdie naznačujú, že generácie sa tvoria kultúrnymi zážitkami, ktoré všetci intenzívne zdieľajú počas formujúcich rokov. „A pretože naša najmladšia generácia – alebo aspoň väčšina z nej – je stále vo formujúcich (školských) rokoch, zo súčasnej krízy si odnesie celoživotné hodnoty,“ dodáva Underwood.
A toto je zaujímavá informácia pre všetkých, pre ktorých je správanie sa generácií dôležité. V týchto mesiacoch vytvorené hodnoty budú generáciu Z sprevádzať celý život. Každý nákup, pre ktorý sa rozhodnú, každá iniciatíva, ktorú podporia, každá ich voľba bude podvedome podmienená hodnotami, ktoré si vytvoria práve teraz.
Podľa Underwooda si dnešní 7-roční a starší pravdepodobne do svojej hodnotovej DNA „vytetujú“ nasledovné zásady:
1. Výrazy ako spoluobčania a vlasť budú mať pre nich veľký význam.
2. Osvoja si zásadu: „Sme v tom spoločne, takže si navzájom pomáhajme.“ (generácia „My“ namiesto generácie „Ja“).
3. Zmiera sa s tým, že ľudstvu môže kedykoľvek prísť do cesty sila, na ktorú majú minimálny vplyv (Povojnová generácia mala toto poznanie sprostredkované len počasím; Underwoodovi hovoril ktosi z generácie „Ja“, že je pekné, že hurikány, povodne a iné výčiny prírody nám stále pripomínajú naše miesto vo vesmíre).
4. Z toho bude plynúť aj veľká pokora. (Tu vidí Underwood spojitosti s generáciou ľudí narodených v rokoch 1901 – 1924. „Takzvaná generácia druhej svetovej vojny prežila veľkú hospodársku krízu aj najstrašnejšiu vojnu ľudstva a následne postavila svet a hospodárstvo na nohy, no nebúchala sa pri tom do pŕs a nedožadovala sa zásluh a pozornosti. Porovnajte si to len s dnešnými oslavami vrcholových športovcoch pri niečom tak bezvýznamnom, ako je skórovanie gólu – kričí z toho Ja!, Ja!, Ja!“).
V každom prípade, obdobie izolácie, karantény a aj paniky zo šírenia koronavírusu poskytuje nebývalý priestor pre pozorovanie formovania jednej generácie. Je veľmi pravdepodobné, že práve súčasné okolnosti nakreslia hrubú čiaru medzi generáciou mileniálov a generáciou Z. A snáď sa konečne napravia aj neakademické definície.
„Pri hodnotení generácie Z musíme byť stále opatrní, napríklad nemôžeme do tejto kategórie hodiť všetkých dvadsiatnikov. Najstarší z generácie Z majú len 21 či 22 rokov. A tí z nás, ktorí hodnotia generácie viac na základe vedeckého výskumu, než podľa popkultúrnych odkazov, vidia, že potrvá ešte pár rokov, kým budeme môcť presne určiť tú hranicu, ktorá vymedzuje generáciu Z,“ dodáva Underwood.
Už dnes sa však vnímaví investori a podnikatelia môžu pripravovať na veľkú skupinu ľudí, ktorých budú definovať vyššie spomenuté hodnoty. Mali by si však dať pozor na prílišnú generalizáciu. Nemôžu očakávať, že sa celá skupina sedem až 22-ročných bude správať ako jednoliata generácia len preto, že zdieľa rovnaké hodnoty.
Ani povojnová generácia, ktorá spoločne verila v slobodu a nezávislosť, nepôsobila uniformne. Niektorí verili, že slobodu reprezentuje absolútna podnikateľská sloboda, iní si mysleli, že v princípe slobodnú spoločnosť vybudujeme len so zásahmi štátu.
No, nech už volili akokoľvek, všetci pili Pepsi (aspoň v mladosti), v roku 1965 chceli všetci vlastniť kabriolet Ford Mustang a stále platí, že sú prvou generáciou, ktorá si osvojila prácu s počítačmi.
Autorom článku je prispievateľ Chris Carosa, autor siedmich kníh o sociálnych témach.
Našli ste chybu? Napíšte nám na [email protected]
