Juraj Habovštiak z automatizačnej firmy MTS Krivá, EY Podnikateľ roka 2019, rozpráva o náročných podmienkach v strojárstve v posledných rokoch, keď sektor dusila čipová kríza, a o tom, ako sa táto veľká firma z malej dediny dokázala cez náročné obdobie preniesť.
Automatizačná firma MTS sa špecializuje na výrobné technológie, ako sú manuálne pracovné stanice či plne automatizované robotické pracoviská. Venuje sa im komplexne: od návrhu cez vývoj, výrobu komponentov a montáž až po servis.
Medzi jej zákazníkov patria napríklad veľké strojárske firmy z automotive ako Volkswagen, ZKW, Forvia, elektrotechnický gigant Panasonic alebo aj výrobca tepelných čerpadiel Vaillant.
„Vo výrobe, a nielen v automotive, vždy platí, že všetko sa veľmi rýchlo vyvíja a aj my preto musíme stále vyvíjať a aplikovať nové systémy a postupy,“ hovorí Juraj Habovštiak, zakladateľ MTS a EY Podnikateľ roka 2019.
„Zo zaujímavých príkladov spomeniem len pár – v oblasti strojového videnia vyvíjame viacero softvérov pre rôzne aplikácie a procesy vo výrobe,“ vraví. „Stroje vo výrobe vďaka nim dokážu napríklad čítať, rozlišovať farby, tvary predmetov, prípadne rozoznávať, či je na linke vyrábaný komponent kompletný.“
V MTS, pokračuje jej zakladateľ, vyvinuli aj vlastné technológie určené pre také zdanlivo odlišné činnosti ako je inteligentné skrutkovanie či programovanie logických automatov (PLC).
Programátorský softvér od MTS odstraňuje rutinu a skracuje čas programovania aj o desiatky percent. Napokon, MTS tiež predáva výrobky svetových značiek určené pre priemyselnú automatizáciu a v spolupráci s nórskou firmou Pixii vyrába batériové úložiská energie.
Čipová a logistická kríza: mínus 11 miliónov z tržieb
Ani viaceré inovácie, diverzifikované podnikanie a obrovské úsilie celého tímu, vraví zakladateľ MTS, však v roku 2022 nedokázali úplne ochrániť firmu pred problémami, ktoré do strojárstva priniesli následky pandémie. Čipová a logistická kríza sa prejavila aj na jej podnikaní.
Aj v prípade, keď chýba len jeden komponent, to môže znamenať, že sa odsúva dodanie celého zariadenia, ktoré obsahuje aj niekoľko tisíc komponentov.
JURAJ HABOVŠTIAK
„Vlaňajší rok bol pre nás trochu ťažší, na trhu totiž nebol dostatok niektorých komponentov,“ približuje Habovštiak. „Aj v prípade, keď chýba len jeden komponent, to môže znamenať, že sa odsúva dodanie celého zariadenia, ktoré obsahuje aj niekoľko tisíc komponentov. Výsledky za celý rok sme preto mali horšie. Odovzdávanie niektorých zariadení, ktoré sme mali v pláne v minulom roku, sa totiž posunulo až na začiatok tohto roka.“
Vo finančnej závierke sa zložité podmienky napokon prejavili tak, že čistý obrat MTS v roku 2022 medziročne klesol z 57 na 46 miliónov eur. Dôvodom bol najmä pokles tržieb z predaja výrobkov. Poklesu zodpovedala nedokončená výroba, ktorá narástla z 12 na 27 miliónov. (Výnosy firmy celkovo síce narástli z necelých 56 na takmer 65 miliónov, za týmto nárastom však bola najmä zmena stavu zásob pre vlastnú výrobu.)
V kapitálovo náročných odvetviach podnikania prináša nedokončená výroba zvýšený tlak na cash flow a môže viesť aj k zvýšenej potrebe finančných prostriedkov. Úvery MTS preto medziročne stúpli – z 22 na 35 miliónov eur. „Vzhľadom na to, že v predchádzajúcich obdobiach sme mali s bankami dobrú spoluprácu, a aj výsledky, nemali sme problém navýšiť bankové financovanie,“ hovorí Juraj Habovštiak.
Efektivita nerovná sa prepúšťanie
„Dôležité je však povedať aj to, že sa nechceme uberať cestou zvyšovania dlhu. Všetky opatrenia musia rešpektovať zdravý rozum a musia mať systém. Museli sme sa preto uskromniť aj vo výdavkoch, ale to je vlastne dobre. Nepotrebujete napríklad kupovať autá alebo stroje, ak máte takmer nové,“ dodáva podnikateľ.
Náročný minulý rok priniesol aj pokles ziskovosti projektov, čistý zisk MTS napokon klesol z 6,2 na 2,5 milióna eur. „Stúpli totiž aj ceny vstupov, materiálov a takisto mzdy, ktoré sme dvíhali aj vlani aj tento rok,“ hovorí Habovštiak.
„Momentálne sa preto zameriavame na opatrenia potrebné pre zvýšenie efektivity, aby sme pri tých istých objemoch zákaziek dokázali utiahnuť aj vyššie mzdy a náklady. Nezameriavame sa ani tak na objem, ale skôr na efektivitu, aby sme dokázali byť produktívnejší.“
Podobné slová v biznise v mnohých prípadoch znamenajú jediné – že firma škrtá a prepúšťa. V prípade MTS to tak nie je. V tomto roku má spoločnosť, ktorá vyrástla za tri desaťročia v oravskej dedine, ktorá má len čosi vyše 800 obyvateľov, už viac ako 600 zamestnancov. Oproti roku 2019 je to takmer o 80 percent viac.
Veľké kancelárie v malej dedine
Väčší počet zamestnancov znamenal aj tlak na rozšírenie priestorov. Medzi pozitíva zložitého roka v MTS sa tak zaradilo aj dokončenie novej kancelárskej budovy v Krivej. Napokon bola nominovaná aj na Cenu za architektúru CE ZA AR 2023.
„Krivky fasády sa vinú zvlnenou oravskou krajinou vo viacerých vrstvách, členia hmotu na menšie časti,“ opisuje stavbu navrhnutú štúdiom FORM A21 portál Archinfo. „Mierkou sa stavba prispôsobuje drobnejšej zástavbe, drevené prvky odkazujú na typický konštrukčný materiál regiónu,“ pokračuje architektonický portál.
Dôležité investície sa teda v MTS nezastavili. Vedľa novej budovy sa dokončuje ďalšia, ktorej súčasťou je podzemné parkovisko, hala a opäť netradičné kancelárske priestory.
„Vo firme máme veľa profesií,“ vysvetľuje dôvody na stavby, ktoré by ste v malej dedine nečakali. „Od konštruktérov cez projektantov, programátorov, mnoho vysoko kvalifikovaných ľudí. Snažíme sa pracovať so špičkovými zamestnancami a tým musíte zabezpečiť aj pracovné podmienky na zodpovedajúcej úrovni,“ pokračuje Habovštiak.
V Liptovskom Mikuláši, kde MTS vyrába inteligentné záložné systémy pre energetiku, zasa na prelome rokov postavila spoločnosť novú jedáleň pre asi 50 ľudí a rozširovala kancelárske priestory. Dokončila aj projektovú etapu nového závodu v Banskej Bystrici, kde už je vydané územné rozhodnutie.
Firma má zostať partiou ľudí aj počas kríz
„Keďže nám pribudlo veľa ľudí, je dôležité, aby sme sa naďalej držali našej firemnej politiky,“ vraví Habovštiak. „Hodnoty, na ktorých stojí firma, sa nám podarilo dostať medzi našich kolegov.“
Ide pritom o dosť odlišné hodnoty od tých, ktoré sú bežné napríklad v nadnárodnom podnikaní korporácií. Tam ľudí často považujú iba za výrobnú silu a ich platy len za cenu práce.
„Naša zásada, že firmu vidíme ako ľudské spoločenstvo, sa nám opäť osvedčila aj tentoraz,“ vraví zakladateľ MTS. „Firma, to sú ľudia, nie budovy či stroje, to hovorím vždy. A ľudí si musíte vážiť. Veď ak by z našej firmy odišlo niekoľko ľudí, ktorí v nej už odrobili dvadsať rokov, nedalo by sa ani len vyčísliť, aká by to bola pre nás strata.“
Keď príde ťažšia situácia, ukáže sa sila vybudovaných vzťahov, pokračuje Habovštiak. „Ľudia dokázali firmu podržať a potiahnuť aj tentoraz. Ak máte pokoru a lásku k tým, s ktorými spolupracujete aj pre ktorých pracujete, tak vás len tak niečo nezlomí. Výsledky za tretí štvrťrok tohto roka už sú veľmi dobré a tie koncoročné, očakávame, budú tiež. Práce máme dosť.“
Z každej krízy musíme vyjsť silnejší a každá obeta je investícia do lepšej budúcnosti, zdôrazňuje zakladateľ MTS.
Ťažké chvíle riešili v MTS aj v krízovom roku 2009, no opäť dokázali zamestnanci obetovať napríklad časť benefitov a pohodlia. „Vtedy sme zrazu museli robiť čosi iné ako predtým: nie takú ‚peknú a dobrú‘ robotu, ale museli sme sa napríklad začať aj ‚babrať‘ s opravou starých strojov. Ľudia však dokázali pochopiť, že je to nevyhnutné.“
A podobné to bolo aj v poslednej dobe, dodáva Habovštiak. „Keď sme sa potrebovali popasovať s efektivitou, zobrali to ako nejakú športovú výzvu. Povedali si – ideme do toho a dáme to.“
V náročných chvíľach je potrebné vo firme budovať atmosféru dôvery, upozorňuje Juraj Habovštiak. „Ak sa firme darí horšie, snažíme sa o to, aby to ľudí postihlo čo najmenej. Zažili sme pritom aj jednu dôležitú skúsenosť. Pôvodne sme sa totiž ľudí snažili nezaťažovať ekonomickými číslami, chceli sme, aby sa sústredili na to, v čom sú najlepší.“
To však bola chyba, povie z dnešného pohľadu. „Znamenalo to totiž, že sme nemali dostatočne dobre nastavenú spätnú väzbu. Ľudia si tiež nedokázali niektoré veci skontrolovať, napríklad aj v oblasti úspor a efektivity. Netreba sa báť nastaviť fungovanie firmy tak, aby mali ľudia riadny a podrobný prehľad, ako na tom sú v každej fáze ich projektu,“ upozorňuje podnikateľ.
Má firmu ťahať jeden šéf alebo osem?
Odlišnosťou v MTS oproti roku 2009 bolo tentokrát aj to, že vedenie firmy, ktorú Juraj Habovštiak založil po revolúcii v kotolni rodinného domu, už prevzala stredná generácia.
„Výkonný manažment firmy o 600 ľuďoch sa musí vybudovať kvalitne. Podarilo sa nám to aj vďaka tomu, že sme do firmy prijali ďalších spoločníkov,“ hodnotí zakladateľ MTS. „Sú to ľudia, ktorí firme dávajú krídla a spolu so mnou aj podnikajú. Je totiž rozdiel, či firmu ťahá jeden podnikateľ alebo ju ťahá povedzme osem ľudí.“
Prekonal som už rozšírený názor, že ideálny počet spoločníkov vo firme je nepárny a traja sú veľa. Dnes sme už ďalej.
JURAJ HABOVŠTIAK
Väčšinu vo firme, ktorá je členom Forbes rebríčka rodinných firiem, si dnes drží rodinná spoločnosť MTS Holding. V nej je Juraj Habovštiak spoločníkom s deťmi, ktoré vo firme tiež pracujú: dcéra ako finančná riaditeľka a syn ako projektový manažér.
„Sú nádejou pre firmu, sami traja by sme však všetko potrebné neutiahli,“ hovorí zakladateľ. „Prekonal som už rozšírený názor, že ideálny počet spoločníkov vo firme je nepárny a traja sú veľa,“ vraví s úsmevom.
„V určitej etape som si to tak trochu myslel aj ja, ale už sme vo firme ďalej. A mňa tento posun vlastne aj oslobodil. Úplne inak totiž fungujú projekty, ktoré každý považuje za svoje, ako tie, do ktorých ľudí tlačí len šéf,“ uzatvára Juraj Habovštiak.