Ľudia si občas myslia, že keď niekto pravidelne otužuje, studená sprcha je pre neho pohladením. Spoluzakladateľ IT outsourcingovej spoločnosti Titans freelancers Marek Greško nesúhlasí.
Studená sprcha je každé ráno drsným budíčkom. „Keď však človek už ráno nájde sily a prekoná nepríjemný pocit, aj počas dňa dokáže ľahšie zdolávať ostatné výzvy,“ tvrdí.
Ak niekedy v zasneženej Stupave stretnete bežca bez trička, možno to bude práve Marek Greško. Poslednú zimu si zvykol svoj šesť- až desaťkilometrový beh okoreniť tým, že si na posledné dva kilometre vyzlečie tričko. Potom vo svojej záhrade rovno vlezie do bazéna, ktorý vďaka nemrznúcej zmesi chladí aj pod bod mrazu. Možno sa vám to zdá extrémne, no Marek už bez trička – len v krátkych nohaviciach – vyšliapal vo vrcholiacej lyžiarskej sezóne aj na vrchol Chopku.
Foto: archív Mareka Greška
Ešte pred piatimi rokmi pritom hľadel na otužilcov ako väčšina populácie – s fascináciou, ale aj pocitom vnútorného strasenia z predstavy, že by to mal vyskúšať on sám. Predsa sa však na to dal, bez prípravy, nečakane. Z Liptovského Jána si boli s kamarátom a bývalým kolegom Rišom Holecom v zime zabehnúť k Stanišovskej jaskyni. Keď sa vracali, Rišo Marekovi navrhol, aby sa ponorili do mrazivého potoka Štiavnica.
„Na chvíľu som zaváhal, ale keď Rišo spomenul, že týždeň predtým v potoku boli aj s Martinom Cibákom, nejako ma to nakoplo a išiel som do toho. Voda bola ľadová, v horských potokoch je to vždy tak. Vošli sme do vody asi po hrudník a vydržali tak možno tri minúty. Ten pocit potom bol úžasný. Cítil som sa skvele, že som prekonal strach z chladu, zároveň som okamžite vedel, že si to budem chcieť zopakovať,“ opísal Marek dojmy zo svojho prvého otužovania.
Unaviť sa aj fyzicky
To už bol v životnej fáze, keď si uvedomoval, že pravidelný šport nutne potrebuje. Marek sa hýbal odmalička, až do svojich dvadsiatich šiestich rokov hrával poloprofesionálne futbal, občas aj za dva kluby naraz. Zároveň na strednej a vysokej škole tancoval v piešťanskom ľudovom súbore Striebornica. Neskôr však s Robom Dusíkom založili spoločnosť Titans freelancers a rozdeliť 24-hodinový deň medzi prácu, rodinu a spánok bolo pri začiatkoch podnikania veľmi náročné. Na pohyb mu už veľa času nezostalo.
Robo o tomto období hovoril ako o čase, keď dvanásťhodinovky brali ako bežnú súčasť podnikania a snickersky a horalky ako plnohodnotný zdroj energie. „Ja som ako mladý chalan chodil na rôzne brigády, pracoval som na stavbe, dokladal som tovar v Tescu, takže aj vtedy som býval unavený, no tá psychická únava je iná, z nej sa človek nevie len vyspať. U mňa bol teda signálom pre zmenu životného štýlu moment, keď som si uvedomil, že pre dobrú regeneráciu sa potrebujem unaviť aj fyzicky,“ vysvetľuje Marek.
Foto: archív Mareka Greška
Kým Robo našiel svoju vášeň v posilňovaní, Marek sa najskôr vrátil k pravidelnému behaniu. Veľká zmena však prišla po prvej skúsenosti s otužovaním. „Ja som v detstve býval pomerne často chorý. Nie raz som musel byť aj hospitalizovaný, lebo som si s virózou nevedel pomôcť sám. Keď potom začali moje deti chodiť do škôlky a priniesli niečo domov, bol som chorý spolu s nimi aj šesťkrát do roka. Pravidelné otužovanie mi v tomto smere doslova zmenilo život, cítil som, že mi pomáha budovať silnejšiu imunitu, že som odolnejší voči stresu, mám viac energie a že je to jeden z kľúčov k dlhšiemu životu v zdraví,“ uvádza.
Prekonať blok v hlave
Greško pri téme otužovania upozorňuje na dve chyby. Prvou, potenciálne veľmi nebezpečnou, môže byť to, keď človek pri chlade precení svoje možnosti. „Pred tým, než začnete s otužovaním, odporúča sa návšteva vášho lekára, ktorý vám skontroluje srdce a tlak. Zároveň sa nikdy neodporúča ísť do ľadovej vody bez sprievodu. Nehovorím o jesennom kúpaní sa v 17-stupňovej vode, ale o skutočnom chlade,“ varuje. Podľa neho sa začiatočníci môžu riadiť jednoduchým pravidlom – koľko stupňov má voda, toľko minút v nej môžem bez ujmy zostať.
Druhou chybou je to, keď sa človek nechá ovládnuť strachom a nikdy ho neprekoná ani len na jediný pokus – či otužovanie bude láska alebo len jedna epizóda. „Keď človek naozaj zle znáša chlad, odporúčam nezačať rovno tým, že v januári skočí do jazera. Nech s otužovaním začne v sprche, pokojne najskôr len vo vlažnej – dvadsať sekúnd jedna ruka, dvadsať sekúnd druhá, potom jedna, druhá noha, trup a napokon aj hlava. A postupne, deň za dňom znižovať teplotu vody a mierne predĺžiť čas sprchy,“ radí Marek.
Podľa neho bude studená sprcha vždy studenou sprchou, ak si však človek spraví takýto ranný rituál, okamžite prebudí, bude lepšie znášať aj ďalšie prekážky, ktoré deň prinesie, a tiež si tak trénuje svoju vôľu. „Ja tomu hovorím, že si ráno v studenej sprche vymením telo za nové,“ usmieva sa. Kým na studenú sprchu sa musí každé ráno skrátka odhodlať, vonkajšie otužovanie si Greško spríjemňuje tým, že ho spája s behom. „Do vody vchádzam po behu zohriaty, čiže to ide o čosi ľahšie,“ dodáva.
Na vrchol Chopku
Marekov mrazivý koníček si, samozrejme, všimla aj rodina. Manželka mu na jedny Vianoce kúpila knihu od holandského ľadového muža Wima Hoffa, ktorý sa preslávil svojimi extrémnymi výkonmi v mraze. Na tie sa pripravuje špeciálnymi dychovými cvičeniami. Marek hovorí, že skôr ako pri otužovaní jeho dychové techniky využil pri meditácii, no meno Wima Hoffa ho priviedlo k Slovákovi Viktorovi Schillerovi, ktorý metódy Holanďana kombinuje s jogou, pôstom a pobytmi v tme. Záujemcom ponúka nevšedné zážitky.
Foto: archív Mareka Greška
Práve u Viktora si Marek „vyzdvihol“ svoj darček k štyridsiatym narodeninám. Nebol to však hmatateľný dar a nachádzal sa až na vrchole Chopku. Ako skúsený otužilec sa Marek mohol zúčastniť netradičného výstupu na tretí najvyšší vrch Nízkych Tatier – v zime a len v krátkych nohaviciach. „Viktor tam nevezme hocikoho, musíte sa na taký výstup pripravovať, otužovať a navyše nás sprevádzal aj zdravotník. Bol to silný zážitok, ľudia vedľa na zjazdovke lyžovali a my sme vyše dve hodiny šliapali z Jasnej až na vrchol,“ opisuje Marek.
Vonku mohli byť asi dva stupne Celzia a aj keď v ten deň svietilo slnko, bolo chladno. Po počiatočnom drkotaní sa telo prispôsobilo a výzvu zvládlo. Podobne ako prvé otužovanie vo vode, aj toto bol zážitok, ktorý by si Marek rád zopakoval. Tentoraz však na Sněžke. Hoci je to nižší vrch, podmienky sú tam ešte náročnejšie – vrátane silného vetra. „Na Sněžku chodieva aj sám Wim Hoff,“ dodáva Marek.
Skladačka pre zdravší život
Keďže po čase Marekovi kombinácia otužovania a behu nestačila na vyváženie vysokého pracovného tempa, pridal si k tomu aj posilňovanie trikrát do týždňa a tiež saunovanie a meditáciu. Hovorí, že takto vyskladaný tréningový týždeň s nikým neplánoval, jednoducho postupne pridával každý rok novú aktivitu. Keď dnes niečo zo svojho týždenného plánu vynechá, cíti sa ako vyhodený z rytmu. Minulý rok ho potešilo, keď zistil, že vlastne začal celkom prirodzene robiť aktivity, ktoré zvyšujú šance na dlhší život v zdraví.
„Pozeral som seriál Limitless, kde túto tému skúma herec Chris Hemsworth, predstaviteľ postavy Thora. Práve otužovanie zohráva v tej skladačke pre zdravý život dôležitú úlohu,“ pokračuje Greško. On sám by do tej svojej rád pridal ešte fasting. Už dnes má pravidlo, že po ôsmej večer a pred dvanástou na obed neje, no chcel by sa navyše ešte raz do mesiaca postiť celý deň. „Aj toto riešili v seriáli Limitless a bol som fascinovaný, čo všetko sa s našimi bunkami pri fastingu deje,“ dodal Greško.
Mimochodom, studená voda mu problémy nerobí, beháva dlhé roky, nepomýšľal na triatlon? „Áno, bicykel a beh by som určite zvládol, ale napriek tomu, že chodím do jazier otužovať, nepovažujem sa za nejakého dobrého plavca, takže na tom by som musel popracovať,“ uzatvára. Človek, ktorý ráno čo ráno dokáže páku v sprche otáčať celkom smerom k modrej bodke, by to odhodlanie mohol nájsť.
Tri rady Mareka Greška, ako vytrvať s otužovaním
Otužovanie sa počas druhej vlny pandémie stalo priam módnou záležitosťou. Marek Greško z Titans freelancers však tejto mrazivej aktivite podľahol ešte pred covidom a pokračuje aj mesiace a roky po pandémii. Spýtali sme sa ho teda na tri tipy, ako si z otužovania spraviť návyk, ktorý vás neopustí, keď už nebude v trende.
1. Vydržte 21 dní
Dôležité je byť trpezlivý, vytvoriť si návyk a neprehnať to hneď od začiatku. Podľa niektorých teórií trvá dvadsaťjeden dní, teda tri týždne, kým si človek vytvorí návyk. Aby sa otužovanie u vás nezačínalo a nekončilo pri tom, že raz za rok vojdete do chladného jazera, skúste si dvadsaťjeden dní po sebe dávať studenú sprchu, potom s tým už neprestaňte.
2. Spríjemnite si to
Viem, že ľadové medvede by s týmto asi nesúhlasili, ale ja napríklad pri otužovaní v naozaj chladnej vode používam neoprénové rukavice, topánky a krátke nohavice. Ak si takto ochránite najcitlivejšie miesta, bude otužovanie aj v extrémnom chlade o čosi znesiteľnejšie.
3. Hľadajte pekné miesta
Spojte si otužovanie s aktivitou v prírode. Napríklad si zabehnite k peknému jazeru. Ten pocit, keď na vás svieti také polozubaté slnko a celé jazero patrí len vám (a vášmu „parťákovi“ či partii), to je skrátka niečo úžasné.
