Najlepší fond od Amundi zarobil vlani 36 percent. Takéto zárobky však budú v tomto roku oveľa zriedkavejšie a najväčší stredoeurópsky investičný správca počíta aj pre budúcnosť s oveľa konzervatívnejším rastom. Situáciu na investičnom trhu komentuje country manažér spoločnosti pre Slovensko Miroslav Ovčarik.
O čo je aktuálne záujem
Investori v súčasnosti prechádzajú ťažkou skúškou. Ich zrelosť testuje vojenský konflikt na Ukrajine. Dochádza u vás k predčasným výberom?
Ako v každej kríze, aj v súčasnej dobe zaznamenávame mierne zvýšenú aktivitu investorov. Dôležité je však podčiarknuť, že nielen na strane výberov, ale zároveň mnohí investori využívajú aktuálne poklesy na trhoch na mimoriadne investície, pretože chcú dané aktíva nakúpiť za nižšie ceny. Masívnu vlnu odkupov teda neregistrujeme.
Menia investori nejako rozloženie portfólií?
Len veľmi mierne. Nosným produktom sú u nás dlhodobo diverzifikované portfóliá pre pravidelné investovanie. Nie je preto dôvod to nejako meniť.
Zvýšený záujem registrujeme o doplnenie portfólií napríklad o komoditné fondy kvôli rastúcej inflácii. Vyšší záujem je aj o kvalitné aktívne riadené fondy, ktoré majú v portfóliu napríklad zlato, a ktoré častokrát vykazujú lepšiu odolnosť najmä v krízových situáciách, ktorou tá aktuálna je.
Tri faktory
Kolektívne investovanie na Slovensku má za sebou dobré obdobie. Za celý minulý rok natieklo u nás do podielových fondov zhruba toľko peňazí ako za predchádzajúce tri roky dovedna. Čo za tým vidíte?
Sú za tým tri faktory, najprv téma inflácie a nulových úrokov na bankových účtoch. Ľudia už pochopili, že ich peniaze strácajú v bankách na hodnote, na čo ich upozorňuje intenzívna komunikácia zo strany mnohých finančných subjektov a inštitúcií.
Ďalším silným argumentom je veľmi výnosné obdobie na finančných trhoch, ktoré sme zažili v uplynulých dvoch rokoch. Ťahá to na trh davy ľudí. Investori si rozprávajú, koľko zarobili, čo funguje ako magnet pre ostatných.
Tretím faktorom je výrazne silnejšia aktivita bánk a finančných sprostredkovateľov. Keď sa pozrieme späť, sprostredkovateľské siete sa v 90. rokoch najskôr sústreďovali na stavebné sporenie, neskôr to boli poistky, následne hypotéky a teraz sú témou číslo jeden u všetkých sprostredkovateľov investície.
Ako sa vyvíja vaša distribúcia? Amundi nepredáva cez vlastný predajný kanál, ale je závislé od externých sietí.
Máme historicky silnú koncernovú spoluprácu s UniCredit Bankou. Vlani sme prostredníctvom nich dosiahli rekordný predaj, keď zabral retail aj privátni bankári. Vďaka ETF sme našli produkt, ktorý je lákavý aj pre privátnu klientelu.
Miroslav Ovčarik. Foto: archív Amundi
Okrem UniCreditu máme v koncerne silné aj banky Crédit Agricole a Société Générale, no to sa týka zahraničia. Slovenský a český trh boli ešte donedávna špecifické tým, že veľký podiel predaja tvorili tretie strany – finanční sprostredkovatelia, a to najmä Partners Group SK.
Potom si však otvorili svoju vlastnú správcovskú spoločnosť a obchodníka s cennými papiermi, čo nám spôsobilo výpadok v obchodoch. Dnes sme však späť na dobrej ceste a obchody nám rastú.
ETF fondy
Podarilo sa vám nájsť za Partners náhradu?
Táto situácia nám dala lekciu v tom, aby sme sa nespoliehali len na jedného veľkého distribútora. Zamerali sme sa preto na ostatné firmy, napríklad OVB alebo Winners Group, a tie nám dnes silne rastú. Všetko zlé je na niečo dobré. Za minulý rok sme preto boli v čistých predajoch už v kladných číslach, hoci ten predchádzajúci sme zaznamenali prepad.
Navyše si k sebe opäť hľadáme cestu aj so samotnými Partners SK. Naša spolupráca asi potrebovala prestávku a reštart. Obe strany cítime, že vo dvojici sa to ťahá lepšie. Naše ETF fondy sú dnes aj v ich riešeniach. Navyše na základe predchádzajúcej veľmi dobrej skúsenosti sprostredkovateľov sa obchodníkom takéto produkty mentálne lepšie predávajú.
Spomenuli ste ETF. Táto téma sa čoraz viac dostáva k bežným ľuďom. Ako sa to odzrkadľuje na vašich obchodoch? Cítite zvýšený záujem?
Áno, ľudia majú o ETF veľký záujem. Minulý rok sme mali na Slovensku hrubý predaj celkovo v hodnote takmer 170 miliónov eur, z čoho približne jednu pätinu tvorili ETF fondy. V čistých predajoch sme vlani spolu za aktívne aj pasívne fondy dosiahli sumu 27,3 milióna eur, v nej však ešte nie sú započítané investície, ktoré do našich ETF fondov pritiekli priamo cez burzu.
V ETF ide o koncernové investičné riešenia, z ktorých máme vytvorené štyri modelové portfóliá fondov obchodovaných na burze. Je to mix fondov zostavený podľa rizikového profilu klienta. Portfóliá sa na kvartálnej báze rebalansujú.
Podielové fondy
Značka Amundi sa historicky spája najmä s aktívne riadenými podielovými fondmi. Znamená to, že dochádza k zmene?
Koncom minulého roka sa nám podarilo ukončiť akvizíciu spoločnosti Lyxor. Na trhu ETF sme sa vďaka tomu stali najväčším ETF poskytovateľom s európskym sídlom. Sme tak aj na tomto poli veľmi silným hráčom, vďaka čomu sa nám rozšírila aj produktová ponuka. V našich koncernových ETF sú už dnes na Slovensku zainvestované stovky miliónov eur.
Podľa jednej zo štúdií majú Slováci prostredníctvom rôznych kanálov, vrátane druhého a tretieho piliera, fondov, investičných platforiem či investičného poistenia, v našich produktoch zainvestovanú až jednu miliardu eur. Sami si potrebujeme lepšie zanalyzovať, kde presne to je, keďže ETF fondy sa nakupujú cez burzu, nie cez nás.
Finančný sprostredkovateľ vs banka
Mení sa tým nejako vaša obchodná stratégia?
Doteraz sme sa venovali najmä aktívne riadeným fondom a retailu. Teraz sa chceme zamerať aj na väčší biznis a inštitucionálnych hráčov. Prispela k tomu aj akvizícia Lyxoru. Podpora, ktorú vieme dať predaju, nám otvorí nové dvere.
Spomenuli ste predaj cez banku a cez finančných sprostredkovateľov. Pozorujete medzi týmito dvomi kanálmi nejaké rozdiely v kvalite?
Nemyslím si, že medzi jednotlivými predajnými kanálmi by boli nejaké väčšie rozdiely. Špičkového predajcu nájdete tak v banke, ako aj u sprostredkovateľov. V oboch kanáloch je rovnako prítomná aj fluktuácia.
Nemáme však zvýšený počet reklamácií. Naopak, je ich minimum, a to tak z banky, ako aj od sprostredkovateľov. Môžem konštatovať, že kvalita predaja sa oproti minulosti výrazne zvýšila. Vplyv na to mala aj regulácia, ktorá predajcov tlačí k pravidelnej práci s klientmi, napríklad pri príležitosti obnovovania investičného dotazníka, rizikového profilu, AML informácií (proti praniu špinavých peňazí) a podobne.
Predajcovia sa teda s klientmi stretávajú viac?
Áno, majú na to viacero dôvodov. Okrem iného sú medzi nimi určite aj výborné výsledky z nedávnej minulosti, takže je radosť chodiť za klientmi.
Osem rokov trpezlivosti
Aká je priemerná dĺžka investičnej zmluvy u vás? Po koľkých rokoch prestávajú byť investori trpezliví?
Zhruba po siedmich-ôsmich rokoch začínajú klientov peniaze „páliť“ a chcú si aspoň na časť z nich siahnuť. Možno to súvisí s tým, že ľudia boli zvyknutí na stavebné sporenia nastavené na šesť rokov, no dôvodom je pravdepodobne skôr to, že na účtoch sa nahromadila zaujímavá suma, čo láka peniaze nejako použiť.
Dá sa tomu nejako zabrániť?
Stretávame sa napríklad s tým, že poradcovia otvoria klientovi hneď na začiatku radšej viac účtov, aby mu umožnili vyberať predčasne, no zároveň zachovali niečo dlhodobejšie, napríklad na dôchodok. Komunikujú teda, že sa treba zabezpečiť, pretože štát nebude mať na vysoké dôchodky peniaze.
Aká je výška priemerného mesačného vkladu vašich klientov?
Priemerný mesačný vklad dosahuje u nás od 70 do 80 eur. Ešte pred pätnástimi rokmi sme začínali s minimálnou sumou päťsto korún, čo je v prepočte sedemnásť eur. Pri prechode na euro sme to zvýšili s obavami na tridsať eur. Nevedeli sme, či budú na to ľudia mať. Nakoniec je to oveľa viac.
Predajcovia dokážu odkomunikovať, že s nízkym mesačným vkladom sa veľa našetriť nedá. Výhodou je, že investovanie je flexibilné. Ľudia môžu kedykoľvek znížiť svoj vklad, alebo načas prestať. Môžu, naopak, doinvestovať, čo sa, mimochodom, aj často deje.
Dostávame telefonáty, či je toto už ten pokles, na ktorý sme čakali, a či môžu doinvestovať. Je to dobrý pocit. Z pohľadu investičnej gramotnosti sme na dobrej ceste.
Zmiešané a realitné fondy
Na trhu majú ešte stále veľký podiel zmiešané fondy, tie však nie sú najvýnosnejšie. Prečo je to tak? Mali klienti majetok rozložený správne?
Nie je to ideálne, no v každom prípade je to lepšie ako na termínovaných účtoch. Klienti sa potrebujú najprv naučiť, čo to vlastne investovanie je. Rozloženie aktív sa tak bude postupne meniť. Klienti postupne prídu na to, že akcie majú väčší zmysel. Pri nových, najmä pravidelných investíciách už jednoznačne dominujú akciové investície.
Podobné je to však s realitnými fondmi…
Áno, ľudia na to musia prísť. Slovensko je na nehnuteľnosti citlivé, či už sú to byty, alebo realitné fondy. Keď bola inflácia na nule, boli aj dve-tri percentá na realitných fondoch zaujímavým zhodnotením.
Dnes je inflácia vyššia a ľudia na to budú reflektovať. Navyše ich pravdepodobne odradí aj to, že ceny nehnuteľností rástli medziročne o 20 percent a realitné fondy len o dve-tri percentá. Bude im to vŕtať v hlave a budú sa pýtať. Na druhej strane je dobré mať nejakú rozumnú časť majetku aj v realitách.
Rezonuje aj ESG
Ako u bežných investorov rezonuje téma ESG? Majú o ňu záujem?
Určite áno. Naši partneri – či už banky, poisťovne, alebo sprostredkovatelia – idú pri predaji silno za týmto trendom. Predajným argumentom je v prvom rade spoločenská zodpovednosť. Potrebujeme sa budúcnosti, do ktorej investujeme, jednoducho dožiť. A investovanie dokáže veci naozaj zmeniť. Veľké finančné domy dokážu ovplyvniť, čo bude firma, do ktorej zainvestujú peniaze, robiť a čo nie.
Miroslav Ovčarik. Foto: archív Amundi
Ako to dokážete ovplyvniť?
Napríklad za rok 2020 sa Amundi ako zástupca podielnikov zúčastnilo viac ako štyritisíc valných zhromaždení. Odhlasovali sme vyše 50-tisíc uznesení, v ktorých sme často hlasovali proti. Dôvodom bola napríklad diskriminácia, nevhodné pracovné podmienky či zanedbávanie životného prostredia. Správcovská spoločnosť má teda veľký priestor ozvať sa.
Navyše, keď sa dajú dokopy viaceré veľké mená zo sveta investícií, manažmentu danej firmy, tak dokážu stanoviť presné mantinely, čo môže a nemôže urobiť. Donedávna sa napríklad pri výrobe kakaa či tabaku nezohľadňovalo, či ich producenti zamestnávajú aj deti a za akých podmienok. Dnes sa to mení.
Firma, ktorá tovar odoberá, sa musí zaujímať o to, v akých podmienkach sa pestujú, aké pracovné podmienky tie deti majú a či majú prístup ku vzdelaniu. Len tak sa postupne môžu napĺňať globálne ciele OSN zamerané na zníženie chudoby.
Najprv si to musíme ako investori všímať a potom to zlepšovať. Keď začneme tento vzťah komunikovať, bude to veľmi atraktívna téma aj pre bežných investorov.
Mladšia generácia a pohľad na investovanie
Ešte donedávna však slovenských investorov ESG príliš nezaujímalo. Prvoradý bol výnos…
Aj my, keď nám francúzska centrála Amundi po prvýkrát predstavila ESG, sme to brali s nedôverou. No potom, keď nám tento trend vysvetlili, nám začal dávať zmysel. Onedlho sa aj sprostredkovatelia budú musieť ľudí povinne pýtať, či sú pre nich argumenty ESG pri investíciách dôležité. To dá správcovi silnejší mandát presadzovať vo firmách verejne užitočné ciele.
Počúva na tieto argumenty viac mladšia generácia?
Áno, dá sa to tak povedať. Tých zaujíma vzdialená budúcnosť viac. A je to pre nich „sexy téma“. No aj ľudia v strednom veku si to uvedomujú čoraz viac. Je to teda kombinácia investorov.
Kryptomeny
Snažíte sa uspokojiť aj záujemcov o kryptoinvestície?
Amundi zatiaľ neoslovil tento fenomén. Sledujeme ho, no zatiaľ sa nechystáme v tomto sektore ponúkať nejaké produkty. Nepokladáme to za investíciu. Technológia blockchain je určite zaujímavá, no že by sme ťažili bitcoiny alebo ich kupovali pre našich klientov, to zatiaľ určite nie. Inou témou bude digitálne euro alebo dolár, no to nie je kryptomena v pravom „investičnom“ zmysle slova.
Kryptomeny sú však témou pre čoraz viac investorov. Podľa prieskumu NBS ich napríklad vlastní alebo vlastnilo až deväť percent Slovákov.
Ešte mnoho otázok tu nie je doriešených. Tie najrizikovejšie aktíva, od stávkovania až po kryptomeny, ktoré vystrelili počas pandémie, nepodliehajú regulácii. Čo sa stane, keď sa začnú regulátori pýtať, ako sa kryptomeny predávajú? Nikto nezisťuje rizikový profil investora. Naopak, keď si chce niekto odkladať mesačne 50 eur, musí podpísať horu dokumentov, no ak človek stratí polovicu svojho vkladu v kryptomenách hneď na druhý deň, to nikoho netrápi.
Najlepší fond
Koľko dokázal za minulý rok zarobiť váš najvýnosnejší fond?
Bolo to vyše 36 percent. Tento výsledok dosiahol náš historicky najstarší fond. Existuje už 94 rokov, jeho európska verzia je mladšia. Je to jeden z dominantných Amundi fondov na tunajšom trhu.
Aký je váš výhľad na výnosy v nasledujúcom období? Držíte sa dlhodobého zhodnotenia indexu S&P 500 na úrovni 8 až 9 percent?
Nie, nedávno sme znižovali v našich kalkulačkách predikovaný výnos na 10-ročný horizont na niečo cez šesť percent. Máme na budúcnosť trochu konzervatívnejší pohľad ako v minulosti. Obdobie posledných dvanástich rokov bolo naozaj výnimočné. Tí, ktorí naskočili dostatočne včas, mohli mať skvelé výnosy. No donekonečna to takto rýchlo pokračovať nemôže. Firmy dlhodobo nedosahujú taký vysoký rast ziskov, ako rástli ceny ich akcií. Keď sme sa pozreli, za akú cenu sa kupujú budúce zisky firiem, predikcie sme nastavili konzervatívnejšie.
Investovanie v súčasnej situácii
Aké sú vaše odporúčania pre investorov v súčasnej situácii?
Sú to overené investičné pravidlá platné pre akúkoľvek situáciu, teda myslieť na dlhší investičný horizont, veriť svojej investícii a tiež tomu, že každá kríza alebo konflikt majú svoj začiatok a aj koniec.
Existuje pekné porekadlo v angličtine, že „trend is your friend“. Znamená to, že dlhodobý trend na trhoch je rastový, a je len prerušovaný krátkodobým kolísaním – volatilitou.
Overeným spôsobom je preto pravidelné investovanie v prípade poklesov. Teda minimálne nepanikáriť, alebo ešte lepšie je využiť lacnejšie akcie alebo iné aktíva na doinvestovanie.
Asi najdôležitejšie pravidlo je vyberať investície v časoch, keď trhy rastú. Nedovoľte emóciám, aby rozhodovali za vás, a poraďte sa s odborníkom, ktorému dôverujete.
