Javier Milei hovorí, že nechce byť rozvláčny. „Som, kto som. Páči sa ti to, dobre. Nepáči sa ti to? Nevoľ ma. Plním všetky sľuby, ktoré som dal, čo v politike nemá obdobu,“ vysvetľuje.
Argentínsky prezident Javier Milei popiera, že by došlo k oneskoreniu výmenného kurzu, a predstavuje svoj ekonomický plán na rok 2025: nižšia inflácia, zníženie daňového zaťaženia, tri kroky na zrušenie devízových obmedzení, privatizácia a voľný obchod s USA. Hovorí aj o role, akú v jeho živote zohráva sestra Karina. O nezhodách s ekonómami a novinármi. Obhajuje svoj spôsob vyjadrovania a kladie podmienku pre spojencov z aliancie PRO: „Buď spolu vo všetkom, alebo radšej oddelene.“
Spomedzi všetkých darčekov, ktoré sa v pracovni argentínskeho prezidenta Javiera Mileia v Ružovom dome nachádzajú, vyniká v prvom rade jeden predmet. Nie je to šachovnica, ktorú podpísal sám geniálny detský hráč Faustino Oro. A nie je to ani žiaden z futbalových dresov rôznych klubov, ktoré prezident dostal do daru počas zahraničných ciest. Dokonca to nie je ani prilba Adolfa Cambiasa, ani tucet kníh o ekonómii rozhodených na jeho pracovnom stole, odkladacích stolíkoch či kreslách.
V strede veľkého stola leží „Píla moci“, dar od umelca Tutiho Di Tellu. Motorová píla, ktorej povrch je pokrytý lešteným bronzom, váži osem kíl a na 75-centimetrovej lište má laserom vygravírovaný nápis „Nebeské sily“. Prezident ju pred začatím svojho mandátu nechal vystavenú, „aby bolo ministrom jasné, že sa všetko ešte len začne“. „Povedal som im: ‚Ak nedáte pozor, zvalcujú vás. Teraz treba zovrieť nôž medzi zubami, zatlačiť a vyraziť vpred‘.“
Milei prijal redaktora časopisu Forbes v Ružovom dome pár dní pred Vianocami. Bol to prvý rozhovor, ktorý poskytol tomuto médiu, odkedy sa ujal prezidentskej funkcie. V rámci takmer hodinového dialógu predostrel svoj ekonomický plán na rok 2025 a urobil niekoľko politických vyhlásení s rozsiahlymi dôsledkami.
Napríklad varoval spojencov z aliancie PRO: „Do volieb pôjdeme spolu vo všetkých dištriktoch. Ak sa tak nestane, nech ide radšej každý sám za seba. Žiadne triky na voličov, to nie.“ V rozhovore priblížil svoje ciele na budúci rok: viac štrukturálnych reforiem, zníženie inflácie a tri kroky na zrušenie devízových obmedzení. Poprel, že by došlo k oneskoreniu výmenného kurzu, a vyjadril sa k tým, ktorí súhlasia s jeho víziou smerovania krajiny, ale nemajú radi jeho spôsoby.
Jednoznačne som outsider. Nikdy som neplánoval stať sa prezidentom, až kým sa neudiali isté veci. Za vlády Alberta Fernándeza prišlo k prenasledovaniu. Obmedzovali ma vo vyjadrovaní názorov, čo malo vplyv na moje príjmy. Preto som sa musel angažovať, ale predpokladal som, že je málo pravdepodobné dosiahnuť výsledok, ktorý by nám umožnil niečo meniť.
Kedy ste vedeli, že sa stanete prezidentom?
V deň, keď sme zorganizovali žrebovanie o môj poslanecký plat v meste Mar del Plata, sme sa dozvedeli, že na schodoch hotela Costa Galana sa zhromaždilo viac ako 10-tisíc ľudí. Moja sestra mi vtedy povedala: „Ty budeš prezident.“ Nemýlila sa. Nikdy predtým som sa nad tým nezamyslel. Až vo chvíli, keď mi to povedala. Opýtali ste sa ma však, ako som prežíval dané obdobie. A ja odpovedám: s nadhľadom. Bral som to ako prácu.
Ako hodnotíte prvý rok svojho mandátu?
Urobili sme to, čo som sľúbil počas kampane: znížili sme infláciu, aby sme ekonomiku oslobodili od toľkých reštrikcií, zaviedli sme štrukturálne reformy a skoncovali s neistotou. Čo sa týka medzinárodnej roviny, došlo k zosúladeniu s USA a Izraelom. V rámci hospodárskej politiky sme zrealizovali najväčšiu fiškálnu úpravu v histórii ľudstva (päť bodov išlo na vrub štátnej pokladnice, 10 bodov sa pripísalo centrálnej banke). Rovnováhu vo verejných financiách sme dosiahli už v prvom mesiaci. Na účtovnej závierke centrálnej banky sme do šiestich mesiacov odstránili kvázifiškálnu aktivitu.
Nikto s tým nerátal a dnes nás za to obdivuje celý svet. Zároveň sme upravili systém poskytovania sociálnej podpory. Kým predchádzajúca vláda mala plno rečí o chudobe obyvateľstva, no pritom pokrývala len 50 percent základných potravinových potrieb, my dnes pokrývame sto percent. Podarilo sa nám ukončiť verejné demonštrácie a odstrániť „sprostredkovateľov chudoby“. Zredukovali sme štátnu správu na osem ministerstiev, zrušili sme sekretariáty a oddelenia pod nimi a uskutočnili sme osemkrát väčšiu štrukturálnu reformu, než akú kedy urobil Carlos Menem.
Za aké časové obdobie by podľa vášho predpokladu Argentína dokázala dosiahnuť dvojpercentnú ročnú infláciu? Aké hodnoty by ste rád videli na konci svojho mandátu?
Veľkoobchodná inflácia je akýsi predbežný ukazovateľ. Pri procesoch zrýchľovania aj spomaľovania spotrebiteľskej inflácie slúži ako predzvesť. V decembri sme zaznamenali infláciu na úrovni 54 percent, čo zodpovedá hodnote 17-tisíc percent ročne. Najnovší údaj bol 1,4 percenta, čo činí o niečo viac ako 15 percent ročne. Výrazne sme znížili mieru inflácie. Zároveň máme režim riadeného znehodnocovania výmenného kurzu na hodnote dve percentá mesačne. K nemu treba pripočítať medzinárodnú infláciu, čo znamená, že pri veľkoobchodnej inflácii ide vlastne o defláciu približne na úrovni jedného percenta.
No mesačná spotrebiteľská inflácia sa nachádza na úrovni 2,4 percenta…
Ale týchto 2,4 percenta sa takmer rovná hodnote režimu riadeného znehodnocovania výmenného kurzu. Ak rozdelím index spotrebiteľských cien na tovar a služby, kde služby silne ovplyvňujú úpravy ciel, inflácia pri tovare dosahuje 1,6 percenta a pri službách 4,4 percenta. Naprávame zmätok, ktorý zanechal kirchnerizmus, keď sa clá využívali na politické ciele, aby spomalili infláciu. V tomto kontexte tovar dosahuje infláciu približne 0,9 až jedno percento, čo znamená, že sme tiež v deflácii. Čo sa týka nápojov a potravín, sme na úrovni 0,9 percenta, čo je oveľa výraznejšia deflácia.
Je to, ako keď držíte diétu. Prvé kilá nie je jednoduché zhodiť, ale napokon schudnete. Posledných pár kíl je však vždy najťažších…
Presne tak. Po prvé, musíme prijať, že ide o mimoriadne neštandardný pokles. Vývoj je teraz výraznejší než pri zákone Convertibilidad del Austral, najúspešnejšom ekonomickom programe v histórii Argentíny. Náš program je lepší a oveľa konzistentnejší, pretože je založený na fiškálnej rovnováhe. Okrem toho sme tento stav dosiahli bez predchádzajúcej hyperinflácie, bez vyvlastňovania, ako to bolo v prípade plánu Bonex. Nerobili sme kontroly cien, nestanovovali sme výmenný kurz a nemenili sme tarify za verejné služby.
Aký je teraz plán na ďalšie zníženie inflácie, ktoré by viedlo k zrušeniu devízových obmedzení?
Program generuje vyvolanú infláciu 2,5 percenta mesačne. Ak budeme mať ďalší mesiac s infláciou okolo 2,5 percenta, umožní nám to znížiť hodnotu režimu riadeného znehodnocovania výmenného kurzu na jedno percento a potom dosiahneme cieľovú infláciu na úrovni 1,5 percenta.
Ak bude tento stav pretrvávať, budeme schopní prejsť do režimu čistého floatingu, teda voľne plávajúceho kurzu, a ak vyriešime problém so zásobami v centrálnej banke a tradičná menová báza sa zhodne so širšou menovou bázou, budeme schopní zrušiť devízové obmedzenia. Tieto tri ciele musíme splniť, aby sme mohli zrušiť devízové obmedzenia s vedomím, že to nespôsobí nestabilitu v dopyte po peniazoch. To je hlavný cieľ. Už teraz máme menšiu infláciu ako zvyšok sveta, pretože ak odstránime hodnotu režimu riadeného znehodnocovania výmenného kurzu, sme vlastne v deflácii.
Akú rolu v tejto súvislosti zohráva fakt, že napríklad dovolenka v Brazílii je lacnejšia ako cesta na argentínske pobrežie?
Nemyslím si, že ide o anomáliu. Anomáliou bolo posledných 20 rokov vo vývoji Argentíny. Existuje základná diskusia o tom, či je výmenný kurz oneskorený, alebo nie. V roku 2002 na dovolenku nechodil nikto. Mali sme prebytok na bežnom účte, ktorý vyvrcholil na úrovni 16 bodov HDP, potom to bolo osem percent a dolárov sme mali až po uši. Otázka je, či sme sa mali dobre, pretože to bol jeden z najhorších momentov v argentínskej histórii. Keď nerobíte veci dobre, vaša mena sa znehodnocuje a reálne mzdy klesajú. Radšej chcem, aby platy mali hodnotu 1 100 dolárov a nie 300 dolárov.
Nemyslíte si však, že v súčasnosti dochádza k oneskoreniu výmenného kurzu?
Pokiaľ ide o tento konkrétny bod, po prvé: jeden z prejavov oneskorenia výmenného kurzu je, že máte pevný kurz a strácate rezervy. Argentína za posledný rok kúpila takmer 25 miliárd dolárov. Ďalší ukazovateľ oneskorenia kurzu je, že ho kryjete dlhom. Argentíne sa za minulý rok podarilo vyrovnať dlh vo výške 35 miliárd dolárov. Oneskorený výmenný kurz sa prejavuje aj tak, že dolár podporujete zvýšením úrokovej sadzby. Keď sme začínali, argentínska ekonomika mala úrok 235 percent a dnes je to 35 percent. Preto je zrejmé, že nie je zavedený žiadny z mechanizmov, pomocou ktorých generujete zhodnotenie výmenného kurzu.
Zrušiť devízové obmedzenia
„Znížiť hodnotu režimu riadeného znehodnocovania výmenného kurzu na jedno percento, dostať mesačnú infláciu na 1,5 percenta, čistý floating, zásoby v centrálnej banke a rovnováha v menovej báze. To je postup na zrušenie devízových obmedzení.“
No dobre, ale…
Uvediem konceptuálne výraznejší príklad. Jedna z vecí, ktoré môžete urobiť, je tvrdiť: „Môj skutočný výmenný kurz je daný pomerom cien obchodovateľného a neobchodovateľného tovaru.“ Keď pomer klesne, mena sa zhodnotí. Predpokladajme, že vychádzate z rovnovážneho stavu. Z nejakého dôvodu je vaša produktívna kapacita v neobchodovateľnom sektore znížená na polovicu. Vzhľadom na dopyt musia ceny vystreliť.
Systém ukazuje, že výmenný kurz by sa vám zhodnotil. Ak chcete na základe toho vyvolať devalváciu, namiesto vyriešenia problému ho zhoršíte. Pretože vysoké ceny v sektore neobchodovateľného tovaru sú dôsledok negatívneho vplyvu na ponuku. Vysielajú systému signál, aby ste investovali. Ak namiesto toho, aby ste nechali ceny fluktuovať a išli týmto smerom, počúvate pomätencov, fanatikov presadzujúcich devalváciu, nakoniec problém zhoršíte. Okrem toho, ak sa vám to stane, máte závažný problém, pretože to znamená, že musíte prideliť zdroje sektoru neobchodovateľného tovaru, ktorý je náročnejší na prácu, čo tiež znamená, že vyžaduje exkluzívnejšie platy.
Aký je však vplyv súčasného výmenného kurzu na konkurencieschopnosť?
Pozastavil sa niekto nad tým, že všetci, ktorí žiadajú devalváciu, žiadajú, aby platy Argentínčanov klesli? Ak vezmete HDP na obyvateľa v dolároch, merané paralelným alebo likvidným výmenným kurzom, vzrástlo o 120 percent. A neexistujú žiadne dôkazy, že by došlo k zhodnocovaniu výmenného kurzu. Tieto hlúposti hovoria ekonomickí táraji, ktorí počítajú skutočný výmenný kurz od roku 2002.
Prečo nezačnú počítať od spustenia programu Convertibilidad? Pretože by dostali výsledok 700 percent. Keď máte vládu, ktorá presadzuje vyvlastňovanie, odstrašuje to kapitál, a preto je skutočný výmenný kurz vyšší, mena je viac znehodnotená. Keď však budujete dôveru, mena sa zhodnocuje. Môžeme teda toto obdobie vnímať tak, že súkromné vlastníctvo sa oslabuje alebo posilňuje? Jeden zo spôsobov, ako získať konkurencieschopnosť pri obchodovateľných a neobchodovateľných položkách, je zníženie verejných výdavkov.
Verejné výdavky sme reálne znížili o 30 percent. Niektorí pomätenci, ktorí nie sú ochotní premýšľať o ničom inom ako o grafoch, a navyše sú veľmi zaujatí, vystrihnú z grafu len jeho časť a ignorujú silné obdobia zhodnotenia, ktoré vyplývajú z toho, či dôveru získavate, alebo strácate. Okrem toho, keď hovoríte, že kurz zaostáva, znamená to, že viete, aká má byť hodnota, pri ktorej je výmenný kurz v rovnováhe.
Veľká dilema v Argentíne…
Tu prichádzame k tomu, čo Friedrich Hayek nazval osudná arogancia, pretože na to, aby ste mohli toto číslo určiť, mali by ste poznať preferencie všetkých aktérov argentínskej ekonomiky, prinajmenšom súčasných a budúcich, rýchlosť vývoja populácie…
Ste prvým argentínskym prezidentom, ktorý je ekonóm. Aký máte vzťah s ministrom hospodárstva?
Vynikajúci. Spolupracujeme na báze vzájomnej symbiózy. Som hrdý a šťastný, že som si vybral skutočne skvelého odborníka. Toto Caputo je navyše aj vynikajúci človek a nesmierne ma potešilo, že mu udelili titul najlepšieho ministra hospodárstva na svete.
Vzájomné sympatie medzi vami a prezidentom USA Donaldom Trumpom otvárajú novú etapu vo vzťahu medzi USA a Argentínou. Viete si predstaviť možnú dohodu o voľnom obchode s USA v rámci vášho mandátu?
To je cieľ.
Aký vplyv by to mohlo mať na združenie Mercosur? Boli by ste ochotný opustiť ho alebo prehodnotiť jeho podmienky, ak by stálo v ceste dohode o voľnom obchode s USA?
V súčasnosti som predseda združenia Mercosur. Stanovil som v našom programe tri body. Na jednej strane bezpečnostná agenda proti narkoterorizmu. Ďalej vnútorne orientovaná agenda sa usiluje o znižovanie vonkajších ciel či odstránenie paratarifných prekážok a vyvíja úsilie, aby sme prestali byť len obyčajná, dokonca nefungujúca colná únia.
Zároveň som navrhol, aby si každá krajina mohla slobodne vyrokovať vlastné dohody o voľnom obchode. V opačnom prípade sa Mercosur stane príťažou a my potrebujeme obchodovať, nie uzatvárať sa do seba. Z praktickej stránky združenie nefunguje ako nástroj na podporu obchodu. Nehovorím o vystúpení z Mercosuru, skôr o zmene podmienok, za ktorých obchodujeme, pretože nás to všetkých poškodzuje. V rámci tejto agendy sa chystáme pokročiť v dohode o voľnom obchode.
Vo svojich nedávnych prejavoch ste načrtli naliehavú potrebu reformy pracovného trhu a predovšetkým daňového systému. Ide o jednu z výziev na rok 2025?
Áno, samozrejme. Predstavili sme reformu pracovného trhu, ktorá je súčasťou zákona Ley Bases a funguje veľmi dobre. Umožňuje rozšírenie trhu zo 6,5 milióna na 14,5 milióna ľudí. Očakávané čísla sa tak prudko menia v prospech dôchodcov, ktorí budú mať lepšie penzie. Mimochodom, dnes sú dôchodky vyššie ako tie, ktoré sme dostávali, a v dolároch sa viac ako zdvojnásobili.
Je to veľmi dôležité, pretože sme výrazne znížili chudobu, čo je však parameter, ktorý v Argentíne zisťujeme raz za pol roka. Keď máte rastúci ukazovateľ a spočítate dlhodobý priemer, aktuálna hodnota je zjavne nad ním. Takto sa skrývala tikajúca bomba, ktorú nám tu nechali predchádzajúce vlády. To nebolo fér. V Argentíne sa úroveň chudoby meria pomocou potravinových košov, ktoré určujú, aký príjem by ste mali mať, aby ste neboli považovaní za nemajetných alebo chudobných…
Výmenný kurz
Čo je lacnejšie? Ísť do Brazílie alebo na argentínske pobrežie? Vysoké ceny sú v sektore neobchodovateľného tovaru spôsobené negatívnym vplyvom ponuky. Ak podľahnete fanatikom volajúcim po devalvácii, problém len zhoršíte.
Alejandro Baccarat
Na akú hranicu by ste chceli znížiť úroveň chudoby do konca vášho prvého funkčného obdobia?
Nie, nie, nenaletím vám na tieto odhady. Starám sa o to, aby som svoju prácu robil dobre. Potom je tu veľa problémov, ktoré sa viažu na rozhodnutia iných ľudí a sú mimo mňa, najmä vzhľadom na to, že som liberál. Mali sme kontrolované ceny a skrývali skutočnú chudobu. Odhady Gonzáleza Rosadu z Di Tella na december a január hovoria, že skutočná chudoba, ktorú nám zanechal kirchnerizmus, bola na úrovni 57 percent. Dnes je toto číslo na úrovni 46 percent, znížili sme ho o 11 percentuálnych bodov.
Už viac ako šesť mesiacov mzdy nielenže systematicky prekonávajú maloobchodnú infláciu, ale prevyšujú aj rast cien potravín a nápojov. Chudoba bude naďalej ustupovať. Odstránili sme najhoršiu daň pre zraniteľných: infláciu. Ďalší spôsob, ako pokračovať v znižovaní chudoby, je vytvárať podmienky na hospodársky rast. Argentína dosiahla dno v marci a apríli. Od toho času implikovaná miera rastu predstavuje 10 percent. Podľa posledného odhadu národných účtov vzrástla ekonomika v treťom štvrťroku o 3,9 percenta.
Do čoho by dnes investoval Javier Milei, keby bol obchodník v Argentíne?
Dnes pôsobím ako prezident. Argentína však predstavuje dobrú voľbu pre obchod, pretože má potenciál na rast. Nastáva cyklická obnova vďaka rastúcim mzdám či dôchodkom, obnovujú sa zásoby a dopyt. Vďaka fiškálnej rovnováhe sa zároveň riziková prirážka krajiny dostala z úrovne tritisíc bodov, keď sme vyhrali voľby, pod dnešných sedemsto bodov, čo znižuje náklady na kapitál a podporuje investície.
Zbavujeme sa inflácie, čo odstraňuje skreslenie relatívnych cien a prispieva k akumulácii kapitálu. Znižujeme dane, urobili sme osemsto štrukturálnych reforiem a každý deň odbúravame byrokratické prekážky. Ministerstvo Federica Sturzeneggera, ktorý je tiež vynikajúci človek, ruší približne tri až štyri nariadenia denne. Spojili sme jeho prácu s reformami Rodrígueza Chirilla a celkovou reformou štátu. To bola prvá etapa a teraz prichádza na rad motorová píla. Urobili sme prvý veľký rez a teraz ideme hlbšie. Nepôjde len o dereguláciu a odstránenie prekážok, ale o úplnú prestavbu štátu, aby boli náklady na život ešte nižšie.
Ktoré najvýraznejšie zárezy po tejto motorovej píle budeme môcť pozorovať v roku 2025?
Budeme pokračovať v odstraňovaní regulácií. Tento rok sme sa v ekonomickej slobode posunuli o 70 miest vyššie. Prešli sme od 35. pozície zospodu do stredu rebríčka. A to sme zrealizovali len štvrtinu plánovaných reforiem, ešte 3 200 čaká na spracovanie. Budeme ich zavádzať v rozsahu, ako nám bude umožňovať Kongres.
Budeme pokračovať s privatizačnou agendou a prehĺbením reformy pracovného trhu. Hneď ako budeme hotoví s touto reformou, budeme pokračovať v reforme dôchodkového systému. Okrem toho sa chystáme odstrániť približne 90 percent daní – bez toho, aby sme znížili príjmy štátu – a tým prejsť na systém, ktorý bude tvoriť najviac šesť daní.
Alejandro Baccarat
Všetko v roku 2025?
Áno, tieto veci budeme presadzovať v roku 2025.
Caputo I
S Totom Caputom máme symbiotický vzťah. Zároveň je to vynikajúci človek a nesmierne ma potešilo, že mu udelili titul najlepšieho ministra hospodárstva na svete.
Caputo II
Ak na Santiagovi Caputovi niečo obdivujem, tak to, že nemal tú drzosť snažiť sa ma zmeniť: Som taký, aký som, nie som výsledkom koučov.
Z hľadiska nastávajúcich volieb bude aliancia s PRO naďalej kľúčová alebo bude závisieť od regiónov, kde pôjdete spoločne a kde oddelene?
Takto ja nekalkulujem. To rázne odmietam. Bola by to pasca na voličov. Buď pôjdeme vo všetkom spolu, alebo radšej každý zvlášť. Žiadne triky na voličov, to nie. Tí z nás, ktorí presadzujú idey slobody, sa stavajú na túto stranu. Druhá strana ma nezaujíma, pretože tam nepatrím, nemám sa s „kukas“ o čom rozprávať. Voľby budú mimoriadne dôležité pri určovaní rýchlosti reforiem. Zatiaľ sme ich presadili rýchlo, ale bolesť, ktorú museli Argentínčania znášať počas prvého štvrťroka, by trvala oveľa kratšie, keby všetko neovplyvňovala politika.
Je dynamika politiky to, čo vám ako prezidentovi outsiderovi najviac prekáža?
Politici sú tí, kto stavia prekážky. Obhajujú myšlienky, ktoré systematicky zlyhali v Argentíne a všade, kde boli aplikované. Človek sa čuduje, prečo tieto veci obhajujú. Môže to byť dôsledok ich obmedzenosti. No môžu byť obmedzení a zároveň schopní niečo sa naučiť. Ak sa učiť nechcú, znamená to, že majú iné záujmy. Je veľmi ťažké presvedčiť niekoho, že sa mýli, keď jeho príjem závisí od tejto chyby. Politika sa pre politickú triedu stala biznisom a my ohrozujeme ich spôsob života.
Nepoznal som tento výrok, ale je skvelý. Kirchneristi boli predpotopní. Bez zveličenia. Chceli kontrolovať ceny tak, že posielali do supermarketov násilníkov. Prichádzali vo vestách, aby vyvíjali tlak na ľudí. Chceli trh ovládať silou. Vytvorili len nedostatok. No v politickej strane Juntos por el Cambio je najväčšia ignorantka Elisa Carrió, zodpovedná za zákon Ley de Góndolas – akýsi kontrolný mechanizmus cien. Rozdiel je len v tom, že zatiaľ čo kirchneristi posielali násilníkov, zbabelci ako Carrió alebo Alfonso Prat Gay posielali bezpečnostné zložky, aby si nemuseli špiniť ruky, ale v praxi je to to isté. Je to brutálne.
Zdroj motivácie
Čo robím proti arogancii? Maradona nachádzal motiváciu vo filme Rocky IV a mňa motivuje Desatoro.
Jedna tretina voličov vás nikdy nebude mať rada, ďalšia tretina vám zostane navždy verná a v Argentíne je posledná, nerozhodná tretina. Čo by ste chceli týmto ľuďom odkázať po roku reforiem?
Že sme rozdrvili infláciu. Bol to predvolebný sľub a my sme ho dodržali. Reforma sa dotkla politickej elity, nie je pravda, že dopadla na bežných ľudí. Keď sme obmedzili verejné práce, klepli sme po prstoch politickým gaunerom. Keď sa usilujeme o zníženie finančných prostriedkov, ktoré centrálna vláda prideľuje regiónom na základe vlastného uváženia, dotýka sa to politickej elity. Keď znížime kvázifiškálny deficit o 10 bodov, vezmeme ho bankám. Keď sme znížili počet ministerstiev z 18 na osem, keď sme zrušili sekretariáty a oddelenia pod nimi, koho sa táto úprava dotkla?
Dotklo sa to aj verejných zamestnancov, ale myslím si, že sa zhodneme na tom, že verejných zamestnancov je potrebné redukovať a platy vo verejnom sektore musia klesnúť. Nemôžu mi vyčítať dôchodky, pretože sú reálne vyššie, než aké boli, keď sme začali. Ešte menej má právo sa o tom vyjadrovať predchádzajúca vláda, ktorá spôsobila ich prepad o viac ako 30 percent. Máme hospodárstvo s oveľa nižšou infláciou.
Sme na ceste za rastom, máme ekonomiku, ktorej HDP rastie v prepočte na obyvateľa. Reálne mzdy tiež stúpajú, je menej chudobných a nemajetných ľudí, ukončili sme protestné blokády, zraniteľné skupiny obyvateľstva podporujeme a chránime, kým ich nebude možné reintegrovať. A sme tiež vzor na medzinárodnej úrovni, uznávajú nás aj veľmoci.
Čo by ste odkázali tým, ktorí vás podporujú v rámci PRO, súhlasia s vašou víziou a tlieskajú vašej odvahe, no niekedy im nevonia váš štýl vyjadrovania a spôsoby?
Predpokladajme nasledovné. Na výber vám dám medzi dvoma zavretými krabicami. Jedna je veľmi nevzhľadná a druhá je z estetického hľadiska dokonalá. Tá s množstvom nedostatkov je plná zlatých tehličiek. Tá veľmi pekná je plná hnoja. Ktorej dáte prednosť? Odkazujem im teda, nech uprednostnia skutočnosť, že máme najlepšiu vládu v histórii. Možno tá odvaha, čo vo mne vidia, má svoju tienistú stránku, ktorou sú moje drsné spôsoby. No vyriešiť problémy, ktoré mala Argentína, keď sme sa ujali moci, si vyžadovalo poriadnu dávku odvahy. Za to hlasovali Argentínčania. Myslíte si, že nevedeli, že som drsný človek?
Alejandro Baccarat
Pýtajú sa, či by takéto správanie nemohlo byť pre republiku škodlivé…
Samozrejme… A čo potom všetci tí republikánski „nerdovia“, ktorí vyzerajú ako tínedžeri s nízkym IQ a stále spomínajú nejaké inštitúcie? Porušil som niekedy ústavu? A tí imbecili prezlečení za obhajcov ústavy, ktorí ma obviňujú z vydávania dekrétov. Nie sú v zmysle zákona? To, že sa vám niečo nepáči, je vec vkusu, ale v žiadnom prípade neútočím na inštitúcie. Do politickej elity patria nielen skorumpovaní politici, ale aj rozmaznaní podnikatelia, odborári, ktorí konajú za chrbtom robotníkov, a takzvaní odborníci, ekonomickí povaľači, anketári, ktorí predávajú prieskumy s výsledkami, aké si prajete vy, podplatní novinári.
Dovoľte mi zastať sa kolegov, pán prezident. Keď spomínate „podplatných novinárov“, musíte mať nejaký dôkaz, inak ide o veľmi závažné obvinenie…
Je správne, že novinári klamú, ohovárajú, urážajú a vydierajú ľudí? V dnešnom svete, ktorý je viac horizontálny a v ktorom médiá stratili monopol na názor, ak zasadia úder, musia vedieť uniesť aj odvetnú ranu. Išli by ste sa pozrieť na zápas, kde je jeden z boxerov zviazaný a druhý doňho tlčie, koľko sa doňho zmestí? Sociálne siete rozviazali tohto bojovníka. Tí boxeri, ktorí si mysleli, akí sú skvelí a úchvatní, nie sú ani jedno, ani druhé. A ten druhý boxer, zocelený v mnohých bitkách, už dá tomu prvému ľahko po papuli.
Vydieranie je trestný čin, to je niečo iné.
V deň, keď prestanete klamať a ohovárať, môžete mať morálny nárok, aby sa s vami zaobchádzalo ako so vznešenými bytosťami. Kým to neurobíte, nečakajte, že sa s vami bude zaobchádzať ako s kráľmi a bohmi, keď ste ochotní ničiť a špiniť ľudské životy.
Ale, pán prezident, ja hovorím o rozlišovaní medzi kritikou alebo názorom, s ktorým vôbec nesúhlasíte, a obvinením zo zločinu.
Počas svojej kampane som zažil najväčšie špinavosti v histórii ľudstva. Nemám problém s kritikou, som proti klamstvu a problém je, že je veľa novinárov, ktorí klamú. Minule sme sa o tom rozprávali v meste Olivos s profesorom Juanom Carlosom de Pablom: „Hovorte päť minút o téme, ktorú poznáte, a nahrajte si to.“ Keď si to vypočujete, zistíte, že ste povedali veľa hlúpostí, aj keď ide o tému, v ktorej sa vyznáte. Predstavte si novinárov, ktorí robia zo seba to, čím nie sú. Pretože vo všeobecnosti sú všetci ignoranti. Hovoria o ekonomike a nič o nej nevedia. Majú svoj názor na zákony a nič o nich nevedia. Inšpirujú sa redaktormi z 80. rokov, no na to musíte mať iné kvality. Prišli o podstatu. V žurnalistike je hlavnou hviezdou správa, nie názor niekoho, kto v danej oblasti nemá vzdelanie. Načo mi je názor milióna ľudí na ekonomiku, keď o nej nič nevedia?
Trumpova éra
Združenie Mercosur sa neosvedčilo pri podporovaní odchodu. Nehovorím, že z neho treba vystúpiť, ale je potrebné upraviť podmienky. Budeme napredovať v dohode o voľnom obchode s USA.
Nie ste ochotný pripustiť, že by mandát prezidenta národa skrotil „Java“ Mileia…
Nie som ochotný sa zmeniť. Volili ma preto, aký som. Nie som výtvor koučov. Jedna z vecí, ktoré na Santiagovi Caputovi obdivujem a ktorá ma teší, keď s ním spolupracujem, je, že nikdy nemal tú drzosť snažiť sa ma zmeniť. Nechcem byť rozvláčny. Som, kto som. Páči sa ti to, dobre. Nepáči sa ti to? Nevoľ ma. Plním všetky sľuby, ktoré som dal, čo v politike nemá obdobu. Radšej poviem komplikovanú pravdu ako príjemnú lož.
Vždy ste mali túto drsnú stránku?
Je súčasťou značky Javier Milei.
Ako ste sa s touto stránkou vyrovnávali po celý život? Zmenilo sa to od čias, keď ste boli napríklad futbalovým brankárom?
Osobnosť brankára je veľmi silná. Brankár je ten, kto nosí iný dres, kto trénuje sám, kto vie hrať rukami, kto má odlišný tréning. Keď váš tím strelí gól, celé mužstvo oslavuje a vy ste sám. No keď dajú gól vám, nesiete všetku zodpovednosť. Pri penalte, ktorá predstavuje najvyšší trest, strieľa jeden hráč na druhého, ktorý stráži priestor s rozmermi 7,32 krát 2,44 metra.
Prečo sú brankári hrdinami v penaltových rozstreloch? Chytiť penaltu nie je jednoduché. Musíte mať veľmi, veľmi silnú osobnosť. Keď k tomu pridáte, že som bol rockový spevák… Pozeráte sa na rockového speváka, brankára a ekonóma – a chlapíka s takými vlastnosťami si zvolili Argentínčania za prezidenta. V ničom som im neklamal. Dnes všetkých prekvapujeme reformami, ktoré robíme, a úspechmi, ktoré dosahujeme. Napriek tomu sa nájdu ľudia, ktorí to spochybňujú.
Robí vám problém ospravedlniť sa?
Bol som v podcaste Gorda Dana a vyjadril som sa sebakriticky o tom, v čom som sa mýlil, napríklad keď som vyhodil Guillerma Ferrara. Ja s tým problém nemám, chápem, že sa môžem mýliť. Problém je, že veľa ľudí si to vysvetľuje po svojom.
V roku 2024 vás označili za jedného z najvplyvnejších lídrov na svete. Čo robíte, aby ste sa nestali namyslený a mali pod kontrolou svoju márnivosť?
Tak ako Maradonu motivovalo sledovanie Rockyho IV, pre mňa je motivácia Desatoro. Každý vie, že som znalec Tóry a oddaný obdivovateľ Mojžiša. Dokonca mám v meste Olivos nástennú maľbu, ktorú mi dal môj priateľ Nik, na ktorej je výjav z udalosti, keď sa vody Červeného mora rozdelili. Mojžišov príbeh predstavuje sériu úžasných lekcií o slobode. Židia stáli čelom k Červenému moru a Egypťania prišli a chceli ich zmasakrovať. Ľudia prosili Mojžiša, nech od Hašema žiada, aby rozdelil vody, a on im povedal, aby išli a prešli. Nič sa nedialo. Mojžiš začal kráčať, a keď mal vodu vo výške očí, musel sa rozhodnúť, či pôjde dopredu alebo cúvne. Uveril vo Stvoriteľa, pohol sa vpred a vody sa rozdelili. Byť slobodný je rozhodnutie a musíte riskovať. Mojžiša charakterizovala veľká pokora. Ak sa takto správa taká úžasná bytosť, kto ste potom vy, aby ste sa správali inak? Keď ego začne vystrkovať rožky, máte problém.
Máte nejaký detektor, aby ste vedeli, keď sa tak stane?
Áno, moju sestru: vždy mi dá poriadne pocítiť, keď prekročím čiaru.
Šéf
Nemyslím si, že Karina bude kandidovať. No neviem, ja som takisto neveril, že budem prezident. Ona ma drží pri zemi, nedovolí mi vybočiť ani o kúsok, v ničom.
Bude vaša sestra kandidovať?
Nemyslím. Minule, keď som z Talianska poskytoval rozhovor, mi túto istú otázku položil Luis Majul. Tak sme sa jej na to opýtali a vyjadrila sa, že nie. Aj tak sa do týchto vecí nemiešam. Pretože si pamätám, ako som v decembri 2018 povedal ekonómovi Albertovi Benegasovi Lynchovi, že ja ani náhodou nebudem kandidovať. A vidíte, kde som skončil. Vnímam to tak – a moja sestra mi hovorí to isté –, že vytvára politický nástroj, aby sme sa mohli cítiť pohodlne v našich politických usporiadaniach. To ju motivuje a posúva.
Okrem toho, že vás drží pri zemi, čím je pre vás vaša sestra?
Je môj pevný bod. Nedovolí mi vybočiť ani o kúsok, v ničom.
Aké posolstvo by ste rád odkázali Argentínčanom?
Keď sme robili kampaň, povedal som, že urobíme Argentínu opäť skvelou a dostaneme ju na cestu, vďaka ktorej sa za 40 rokov stane svetovou veľmocou. Tak aj robíme a budeme v tom pokračovať. Keď skončím vo verejnej funkcii, môj sen je, aby Argentína bola najslobodnejšia krajina na svete. Kým to nedosiahnem, neoddýchnem si ani na minútu.
