Inflácia je pojem, ktorý skloňujeme čoraz viac. Tento rok nám tento neviditeľný požierač úspor vymaže z bankových účtov pravdepodobne až desať percent. Ide o doteraz nepoznanú situáciu. Ako sa s ňou dá bojovať?
„Aj keď rekordná inflácia prináša skôr problémy v rodinných rozpočtoch, dá sa jej pripísať aj jedno malé plus. Stimuluje ľudí, aby sa zaoberali témou investovania. K tomu sme mali doposiaľ veľmi vlažný vzťah, čo potvrdzujú aj porovnania s inými krajinami,“ hovorí Maroš Ovčarik, investičný odborník z Partners Investments.
V článku sa okrem iného dozviete:
- Ako vzniká inflácia,
- prečo rastú ceny,
- ako reagujú na infláciu centrálne banky,
- koľko nám inflácia berie z peňaženiek a z bankových účtov,
- ako sa voči inflácii brániť,
- dobrá správa na záver – vyhrávajú dlžníci.
Ako vzniká inflácia?
Inflácia je ekonomický fenomén, pri ktorom dochádza k plošnému zdražovaniu tovarov a služieb, no pri nemennosti parametrov ako kvalita či technologická úroveň. K tomuto zdražovaniu prichádza buď na základe rastu objemu peňazí v obehu, keď väčší dopyt súperí o pôvodnú veľkosť ponuky, alebo z dôvodu rastu vstupných nákladov, napríklad cien energií (zdražovanie ponuky).
„Súčasná inflácia má jednoznačne ponukový charakter. Na niekoľkoročné maximá ju ťahajú najmä externé faktory v podobe vyšších cien energií, potravín a komodít,“ hovorí analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák.
„Rast cien je v súčasnosti tlačený ponukovými faktormi, ktoré majú potenciál zvoľniť v dohľadom období – najmä pri nájdení iných alternatív pre zdroje energií a ustálení konečnej podoby vzťahov medzi krajinami EÚ a Ruskom,“ dodáva analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák.
Za zdražovaním je teda v súčasnosti najmä rast cien ropy, ktorá vyskočila nad sto dolárov, či cien plynu, ktorý stojí o 50 percent viac ako koncom vlaňajška. Rovnako tak zdraženie pšenice, ktorá sa predáva za 1115 dolárov, čo je najviac v histórii.
Analytici sa zhodujú, že keďže nejde o dopytovú, ale o ponukovú infláciu, a ceny neženie nahor veľký objem peňazí v ekonomike, pripravované opatrenia Európskej centrálnej banky budú len mierne.
ECB bude reagovať len opatrne
„Aktuálne očakávame, že k prvému zvýšeniu úrokov v eurozóne by mohla ECB pristúpiť v úvode budúceho roka. Dramatický nárast úrokových sadzieb však stále neočakávame. Predpokladáme, že rast sadzieb sa nateraz zastaví pri dvoch zvýšeniach kľúčovej úrokovej sadzby o 25 bázických bodov hneď v úvode budúceho roka,“ hovorí Koršňák.
Stále krehký ekonomický rast eurozóny bude podľa neho tlmiť ochotu ECB dramaticky zvyšovať úroky. „Ak by sa v priebehu roka objavili aj dopytové faktory, napríklad v dôsledku vyšších inflačných očakávaní a ich prelievania do miezd, vzrastie aj pravdepodobnosť väčšieho sprísnenia menových podmienok eurozóny, teda výraznejšieho zvýšenia úrokov,“ pripúšťa analytik.
„Vzhľadom na negatívne dopady ruskej invázie na Ukrajinu na ekonomiky eurozóny však takýto vývoj nie je súčasťou nášho základného scenára,“ dodáva.
Šéfka ECB Christine Lagard aj tak pripúšťa, že banka bude menovú politiku sprísňovať skôr ako plánovala. „Inflácia v eurozóne sa pravdepodobne nevráti na nízke úrovne, na ktorých sa držala celé roky pred nedávnym prudkým nárastom cien energií. A to aj po odznení vplyvu vojny na Ukrajine,“ uviedla Lagard.
Banka tak podľa nej „čelí novej výzve“, keď sa skončilo obdobie slabej inflácie, ktorá sužovala eurozónu v uplynulom desaťročí. ECB pritom poskytla enormné stimuly na povzbudenie nízkej inflácie, ktorá ekonomiku eurozóny sužovala v uplynulom desaťročí. Dnes bojuje s opačným problémom.
Inflácia je celosvetový problém
Vo svete už centrálne banky so zvyšovaním úrokov začali. Jerome Powell, šéf amerického Fedu, minulý pondelok (21. 3.) uviedol, že inflácia v USA je príliš vysoká a že centrálna banka bude sprísňovať menovú politiku agresívnejšie, ak to bude potrebné.
Centrálna banka už zvýšila sadzbu o 0,25 percentuálneho bodu a cieľová hodnota je pre tento rok naplánovaná na 2,5 až tri percentá. Inflácia v USA je najvyššia za 40 rokov.
V Česku dosiahol rast cien vo februári 11 percent. Tamojšia centrála banka už zvýšila sadzby na 4,5 percenta. Ekonómovia sa obávajú stagflácie. Ide o jav, keď ceny prudko rastú, no ekonomika nerastie.
Kľúčovú úrokovú sadzbu zvýšila aj Britská centrálna banka, a to už tretí raz po sebe. Aktuálne dosahuje 0,75 percenta. V druhom kvartáli tohto roka by mohla inflácia podľa najnovších odhadov britskej centrálnej banky dosiahnuť osem percent.
V eurozóne miera inflácie dosiahla vo februári rekordného 5,9 percenta. Zrýchlili ju najmä ceny energií, ktoré vzrástli o 32 percent. Zvýšili sa aj ceny potravín, alkoholu a tabakových výrobkov, keď rast dosiahol 4,2 percenta. Z jednotlivých štátov EÚ rástli spotrebiteľské ceny najviac v Litve (14 %), v Estónsku (12 %) a v Česku (10 %).
Inflácia znižuje kúpnu silu našich peňaženiek
Na Slovensku rast cien aktuálne dosahuje deväť percent. „Mnohí si tieto čísla neuvedomia, až kým nespozorujú rozdiel napríklad aj pri bežnom nákupe. Ak ste si včera kúpili potraviny za 20 eur, pričom nákupný košík pozostával z desiatich potravín, o dva mesiace vás podobný nákup môže vyjsť na 25 a možno aj 30 eur,“ hovorí Lukáš Nemergut, odborník na osobné financie z Partners Group SK.
Odhaduje, že prudké zdražovanie pocíti priemerná rodina pri nezmenených návykoch sumou približne 100 až 150 eur mesačne. „Za stravu zaplatí viac v rozmedzí 50 až 70 eur, za dopravu a pohonné hmoty o 20 až 30 eur a ostatné mesačné výdavky vzrastú v priemere o 10 až 20 eur,“ myslí si odborník.
Účinným riešením je podľa neho sledovanie výdavkov, vyhodnocovanie a plánovanie si nevyhnutných nákupov. „Nákup menej dôležitých vecí je potrebné odložiť na pokojnejšie obdobie,“ radí Nemergut.
Analytička Wood & Company Eva Sadovská dodáva, že zdražovanie výraznejšie pocítia najmä domácnosti seniorov. Tým sa tento rok valorizovali dôchodky len o 1,3 percenta. Dôvodom je ročný posun medzi infláciou a zvyšovaním dôchodkov daný zákonom. Tohtoročný rast cien sa preto na penziách premietne až budúci rok.
Výraznejším zdražovaním sú okrem dôchodcov podľa analytičky ohrozené aj nízkopríjmové domácnosti, domácnosti nezamestnaných, domácnosti jedného rodiča s deťmi alebo rodiny s viacerými deťmi. „V neposlednom rade aj domácnosti so zdravotne znevýhodnenými členmi,“ upozorňuje.
Ohlodáva naše úspory
Rýchle zdražovanie nie je zlou správou len pre naše peňaženky, teda platy, ale aj pre naše bankové účty – úspory. Znehodnocuje zostatky na účtoch v bankách. Tie sú už dlhú dobu veľmi slabo úročné – aktuálne podľa štatistík NBS v priemere 0,13 percenta.
Inflácia valcuje úroky na bankových vkladoch už šiesty rok po sebe. No kým v rokoch 2017 až 2021 sa priemerný rast cien tovarov a služieb pohyboval v rozmedzí 1,3 až 3,2 percenta, tento rok to bude prinajmenšom desať percent. Infláciu si teda všimnú aj tí, ktorí sa inak o ekonomiku príliš nezaujímajú.
Na účtoch v bankách majú obyvatelia na Slovensku v súčasnosti takmer 44 miliárd eur. Pri minuloročnom raste cien o 3,2 percenta z nich inflácia vlani vymazala 1,4 miliardy eur. Ak sa však naplnia predpovede, tento rok to bude až 4,5 miliardy eur.
Jediným riešením, ako sa ubrániť zdražovaniu, je investovanie. „Určite by sme mali peniaze uložiť na také investičné produkty, ktoré prekabátia infláciu a prostriedky aj výhodne zhodnotia,“ hovorí investičný analytik FinGO.sk František Burda.
Najdostupnejšou alternatívou sú podľa neho akciové podielové a indexové fondy.
Kam investovať?
Akcie sú aktívom, ktoré dlhodobo dokáže najlepšie poraziť infláciu. Ich dlhodobé ročné zhodnotenie, napríklad na americkej burze, dosahuje osem až deväť percent. Ide však o priemernú hodnotu. V niektorých rokoch je to teda viac, napríklad vlani o 29 percent, v iných rokoch zákonite menej.
Mnohí Slováci už tento mechanizmus pochopili. Do podielových fondov predávaných na Slovensku tak vlani pritieklo 1,5 miliardy eur (čisté predaje), čo je toľko ako za predchádzajúce tri roky dovedna. Silné prírastky hlásia aj iní správcovia financií, napríklad predajcovia ETF fondov.
Za protiinflačnú poistku sa považujú aj komodity. Ich výhodou je, že rastú najmä v čase, keď sa ekonomike nedarí. Keďže za súčasným zdražovaním sú najmä ceny energií, stávka na komoditný trh dokáže rast cien spotrebných tovarov vykompenzovať.
Vedľajšie efekty
Inflácia nemá vplyv len na platy a úspory, ale aj na dlhy. V súčasnosti ešte stále platí, že dlžníci na inflácii zarábajú. Dokážu si totiž požičať za jedno percento a peniaze vrátiť po rokoch znehodnotené o vysokú infláciu. V tom čase môžu úver napríklad výhodne investovať.
Aj úvery by však mali zdražieť. „V najbližších mesiacoch sa dá očakávať ďalší rast sadzieb, je preto výhodnejšie voliť dlhšie fixácie. Sadzby komerčných bánk na hypotéky sa odvíjajú od medzibankových trhových sadzieb a tie reagujú rastom na stúpajúcu infláciu po celom svete,“ hovorí Mária Valachyová, hlavná ekonómka Slovenskej sporiteľne.
Hypotéky sa tak na Slovensku už odrazili od svojho dna a začali, minimálne kozmeticky, rásť. Aktuálne dosahujú hypotekárne sadzby na Slovensku 0,93 percenta. V Česku však už prekonali päť percent. Slováci sa preto na zdražovanie úverov pripravujú predlžovaním fixácií sadzieb.
