Viac ako spôsob investovania rozhoduje to, koľko si ako investor dokážete odložiť. Pri investovaní nie sú najdôležitejšie informácie, ale to, či máte pod kontrolou svoje správanie, hovorí investičný stratég spoločnosti Moneyhoon Michal Nalevanko.
Kde robia Slováci pri investovaní najväčšiu chybu? Čo im bráni zhodnocovať majetok efektívne?
Osobné financie nie sú vedeckou disciplínou. Nie je potrebné ovládať finančnú matematiku ani detaily Modernej teórie portfólia. Nič z toho nie je relevantné, ak človek nemá pod kontrolou svoje správanie, teda to, čo robí so svojimi peniazmi. Vo financiách je oveľa dôležitejšie to, ako sa správate, než to, čo viete.
Keď hovoríme, že máme problém zhodnocovať úspory, nemusí to nevyhnutne znamenať nedostatok informácií. Aj ľudia so znalosťami robia nesprávne finančné rozhodnutia. Problém je v tom, že nemajú pod kontrolou svoje správanie. Robia impulzívne nákupy, neplánované rozhodnutia a množstvo ďalších chýb.
Ide teda o to, že ľudia nie sú schopní odložiť si relevantnú sumu peňazí?
Niekto môže mať taký nízky príjem, že dať z neho bokom zmysluplnú sumu je naozaj ťažké. Väčšine ľudí však nechýba schopnosť, ale ochota robiť to. Málokomu dochádza, že za peniaze si môže kúpiť nielen auto, dovolenku, ale aj finančnú slobodu.
Nie je teda dôležité, či niekto investuje do ETF, podielového fondu alebo dlhopisov?
Ak s investovaním ešte len začínate a navyše s ním nemáte žiadne skúsenosti, toto nie je najdôležitejšia otázka. Voľba konkrétneho finančného nástroja je cesta, ktorá vás má priviesť k vášmu cieľu. Na čom na začiatku naozaj záleží, je urobiť prvý krok na nej.
Je možné, aby sa aj človek s priemerným príjmom dostal pomocou investovania do bodu finančnej nezávislosti?
Dosiahnutie bodu finančnej slobody, alebo hocijako to nazveme, nie je funkciou príjmu. Nezávisí to od jeho výšky. Môžete zarábať aj sedemtisíc, no ak každý mesiac miniete všetko do posledného centu, k tomuto bodu sa nikdy nedostanete. Záleží len na tom, aké sú vaše výdavky.
Chybou by však bolo mať neprimerané očakávania. To, že Warren Buffett je vďaka investovaniu miliardárom, neznamená, že ak budete investovať, dostanete sa medzi finančnú elitu. Ak by ste investovali tridsať rokov po sto eur mesačne a každý rok túto sumu navyšovali o tri percentá, pri zhodnotení sedem percent ročne by výsledok tohto investovania dosiahol zhruba 180- až 200-tisíc. To nie je suma, pri ktorej si poviete, že ste nechutne bohatý.
Dá sa však za to napríklad kúpiť dvojizbový byt a ten dokáže generovať stabilný príjem v podobe prenájmu. Ten je časovo neobmedzený a môže predstavovať slušný príjem.
Čo si myslíte o aktuálnom trende minimalizmu alebo frugalizmu? Mladí ľudia si čo najviac odopierajú, aby mohli čo najskôr prestať pracovať a žiť len z úspor. Je to reálne?
Ak sa to niekomu podarí, najčastejšie ide o kombináciu veľmi dobrého príjmu a extrémne vysokej miery úspor, obvykle medzi 50 až 80 percentami.
Ja som prvýkrát na minimalizmus narazil pred viac ako dekádou na blogu Petra Adeneyho, ktorého svet pozná ako Mr. Money Mustache. Vtedy som bol šokovaný z toho, ako môže niekto vo veku tridsať rokov prestať pracovať a ísť do dôchodku. V mojom chápaní bol dôchodok niečím, čo sa týka ľudí nad šesťdesiat rokov.
Neskôr som pochopil, že ľudia, ktorí sa vydajú touto cestou, spravidla od niečoho utekajú. Či už od práce, ktorú nemajú radi, alebo od šéfov, ktorí im strpčujú život. Mám pochybnosti, či je to univerzálne správna cesta vhodná pre každého. Človek by nemal utekať od niečoho, ale k niečomu.
Minimalizmus je skvelý, pokiaľ pomáha odopierať si výdavky, na ktorých človeku nezáleží. Vytvára sa tak priestor na to, aby peniaze prinášali do života viac toho, čo považujeme za dôležité. Ak by som vám povedal, koľko miniem na knihy, mnohí by ma mohli považovať za blázna. Je to však niečo, čo nechcem zmeniť. Veľmi rád čítam a nemám v úmysle s tým prestať do konca života.
Na druhej strane nevlastním televízny prijímač, nemusím platiť Netflix ani káblovku. Nemám ani ďalšie veci, ktoré sa bežne považujú za štandard. Napríklad osobný automobil – nepotrebujem ho natoľko, aby som si ho zadovážil, v prípade potreby si môžem auto požičať v rodine.
Do akej miery sa dá napínať osobný rozpočet? Z čoho všetkého sa dá skresať?
Ak si niekto extrémne odopiera, aby dosiahol magickú úroveň finančnej slobody, riskuje, že život nebude žiť, ale len prežívať. Šetriť na úplné maximum je najhoršie finančné odporúčanie.
Môžete obmedziť výdavky na televíziu, telefonovanie alebo sa presťahovať do lacnejšieho bývania. Výdavky však môžete okresať len do určitej miery. Každý potrebuje jesť a bývať, mať niečo, čo si môže obliecť. Pod určitú hranicu výdavkov sa tak ísť nedá. Snaha o to môže byť veľmi frustrujúca.
Foto: Marek Mucha
Je teda investovanie skutočne pre každého?
To netvrdím. Investovanie nie je niečo, bez čoho by človek nemohol existovať. Sú ľudia, ktorí radšej precestujú pol sveta, aj keď nemajú minimálne úspory a žiadne investície. Napriek tomu žijú.
Investovanie je v podobnej kategórii potrieb ako umývanie zubov. Nie je a priori nevyhnutné. Život sa dá prežiť aj bez elementárnej dentálnej hygieny, ak vám, pravda, neprekáža, že ľudia si budú zapchávať nos, len čo na nich prehovoríte.
Rovnako možno žiť aj bez znalosti cudzieho jazyka – až na to, že nikdy si neprečítate knihu, ktorá vás zaujíma, no jej preklad neexistuje, a nemáte ani šancu pochopiť originálne pointy vtipov z Priateľov.
Aj investovanie je niečo, bez čoho sa dá žiť. Je to však jeden z faktorov, ktorý má vplyv na kvalitu vášho života. Investovanie nie je naháňanie sa za balíkom peňazí. Je najmä o ceste, ktorá vás k nemu dovedie. Dobrovoľne, vedome a zámerne sa zriekate časti príjmu v záujme svojej budúcnosti. Vďaka tomu ste lepšie pripravení čeliť rizikám, ktoré život prináša.
Je aj finančná investícia vo výške dvadsať eur mesačne skutočne investíciou, ak hovoríme o človeku, ktorý má veľmi nízky príjem?
Povedzme si otvorene: ani v dlhodobom horizonte človek s takou sumou veľa vody nenamúti. Nehovorím tým, že to nemá zmysel, no bolo by rozumnejšie, keby namiesto fondov či akcií boli tieto peniaze investované do vlastného rozvoja. Cieľom je, aby príjem, ktorý vám dnes dovoľuje investovať len dvadsať eur mesačne, bol o rok-dva o čosi vyšší. Peniaze by preto mali smerovať do vzdelania.
Výhodou snaženia sa o lepší príjem je to, že neexistujú limity. To sa nedá povedať pri obmedzovaní výdavkov, z niečoho žiť musíte. Získať nové zručnosti a vedomosti dnes už často nie je otázka peňazí, platí sa za to vlastnou snahou, energiou a pozornosťou. Takáto investícia pomáha rásť odborne aj príjmovo. Nemali by sme sa preto sústreďovať len na to, ako čo najviac ušetriť, ale aj na to, ako dosiahnuť vyšší príjem.
Foto: Marek Mucha
Slováci sú považovaní za konzervatívnych investorov, dokazuje to napríklad ich výber podielových fondov, keď sa veľmi zameriavajú na realitné fondy. Na druhej strane má veľa ľudí kryptomeny. Nejde to proti sebe?
Ľudia, ktorí investujú, netvoria homogénnu skupinu. Ak cestujete autobusom, neznamená to, že všetci okolo vás idú do rovnakého cieľa. Pri investovaní máme každý vlastný časový horizont, preferencie aj ochotu riskovať. To nás navzájom odlišuje a je to úplne v poriadku.
Plne rozumiem tomu, že mladí ľudia skúšajú šťastie a vlastnia napríklad bitcoin. Imponuje im, že je to decentralizovaná kryptomena, ktorá vznikla ako alternatíva voči súčasnému finančnému systému. Navyše mechanizmus blockchainu je vytvorený protiinflačne. Lepší marketingový slogan nevytvorí ani reklamná agentúra.
Chápem preto mladých, pre ktorých fondy nie sú sexi, ale chcú niečo s väčším potenciálom. Tento spôsob uvažovania môže byť, naopak, úplne cudzí ľuďom vo veku štyridsať – päťdesiat rokov, ktorí potrebujú niečo konzervatívnejšie.
Mal by človek, ktorý investuje, sledovať, čo sa deje na finančných trhoch?
Ak sa tým neživí, tak príliš veľká pozornosť burzovým správam vedie skôr k chybám než správnemu rozhodnutiu. Človek, ktorý nemá úplne pod kontrolou svoje správanie, môže usúdiť, že sa chystá koniec sveta a svoje investície radšej predá. Keď nedávno došlo k prudšiemu poklesu na akciových trhoch, viacerí už videli apokalypsu za dverami. O pár dní neskôr už boli svetové burzy opäť hore, trhy straty vymazali.
Sledovanie obchodnej aplikácie každý deň je teda kontraproduktívne?
Áno, no aj napriek tomu to ľudia robia. V minulosti som napríklad otváral účet manželskému páru a požiadal som ich, aby sa na stav účtu nepozerali príliš často, a ak to aj budú robiť, aby mi pre to nevolali. Po pol roku som sa pani spýtal, či sa jej to darí. Povedala, že áno, no dodala, že jej manžel aplikáciu otvára desaťkrát denne.
„Investovanie do nehnuteľností má špecifiká, ktoré ho robia unikátnym. Ak máte 20-tisíc eur, môžete s nimi na realitnom trhu urobiť investíciu v päťnásobnej hodnote.“
Ponuka na trhu investičných služieb je pomerne bohatá. Človek má na výber, či bude investovať cez rôzne aplikácie, roboporadcu, investičné firmy alebo cez banku. Od toho sa odvíja servis, ktorý dostáva. Ktorá z týchto foriem je podľa vás najlepšia?
Univerzálna odpoveď neexistuje. Platí však, že ak chce niekto poskytnúť pridanú hodnotu ako poradca, mal by sa zamerať najmä na to, ako pomôcť klientovi vyhnúť sa chybám a nedávať mu lekcie z finančnej teórie. Znalosti ležia na zemi, stačí ich len zdvihnúť. Aj keby sa vám nechcelo čítať knihy o investovaní, môžete požiadať umelú inteligenciu o vysvetlenie, ktorému budete rozumieť.
Každý druh investičnej služby sa však spája s inými poplatkami. Do akej miery sa dá povedať, že sú poplatky oprávnené?
Je pravdou, že každý poplatok, najmä ten za správu, oberá investora o výnosy. Bolo by však chybou orientovať sa hneď na začiatku na výšku poplatkov. Suma, ktorú vkladáte do investovania, totiž v úvode nie je vysoká. Poplatky teda nehrajú veľkú úlohu, rovnako ani dosahované výnosy. V tejto fáze by sa začínajúci investori mali sústrediť najmä na vytvorenie čo najväčšieho kapitálu.
Poplatky – a aj výnosy – naberú dôležitosť časom. Každý z nás začína ako chudobný investor. Myslím to relatívne, v porovnaní s tým, aké veľké bude portfólio neskôr, po pätnástich-dvadsiatich rokoch. Vtedy už bude dôležité, či budete za správu účtu platiť jedno alebo tri percentá, a aj to, či budete mať v portfóliu len akcie alebo aj iné triedy aktív. Cena investičnej služby by preto na samom začiatku nemala byť hlavným kritériom výberu.
Ako sa podľa vás bude vyvíjať ponuka investičných spoločností? Budeme investovať cez samoobsluhu aplikácií, alebo si miesto udržia aj podielové fondy?
Pevne verím, že dôjde k niečomu, čo môžeme nazvať Bogle efekt. John Bogle v sedemdesiatych rokoch založil spoločnosť Vanguard. Tá priniesla na trh prvý indexový fond. Výsledky, ktoré tieto fondy dosahujú dlhodobo, sú výrazne lepšie ako aktívne riadené akciové fondy.
S rastúcou obľubou indexových fondov šiel nahor aj trhový podiel spoločnosti Vanguard, jej tržby a zisky však zostali prakticky nezmenené. Z biznisového hľadiska by bolo logické, keby rástli a kopírovali úspech firmy, no nič také sa nestalo. To, čomu hovorím Bogle, je množstvo peňazí, ktoré táto firma od svojich klientov nikdy nepýtala, hoci by mohla. Za tridsať rokov je to približne jeden bilión amerických dolárov. To je najväčšia filantropia v dejinách ľudstva.
Naznačujete teda, že s rastúcou veľkosťou investičného trhu budú náklady pre drobných investorov v absolútnom vyjadrení konštantné?
Technológie významne znižujú náklady na správu investícií a na poradenstvo. Verím, že firmy ako tá, v ktorej pôsobím, prinútia zvyšok finančného trhu ísť s nákladmi nižšie, robiť veci efektívnejšie, aby to pocítili investujúci klienti.
Firmy, ktoré si pýtajú vysoké predplatené poplatky, často dôvodia tým, že bez ich aktivity by človek, ktorého presvedčili, možno vôbec neinvestoval. Čo si o tom myslíte?
Rozumiem takejto argumentácii, no to, či je výška poplatkov oprávnená alebo nie, rozhodne trh. Ak sú ľudia ochotní zaplatiť päťpercentný poplatok, takýto biznisový model bude fungovať. To však neznamená, že prosperovať nemôžu aj iné segmenty trhu. Technológie sú pákou pre znižovanie nákladov a verím, že majú potenciál vytvoriť podobný Bogle efekt.
Nemožno však zabúdať na to, že investovanie nie je len o technológii, ale aj o dôvere. Nie každý dokáže zveriť celoživotné úspory technologickej aplikácii. V ťažších časoch, keď trhy zamieria nadol, je potrebnejší niekto, kto dokáže byť empatický a klienta povzbudí a podrží.
Práve firmy s nízkym poplatkom ľudský kontakt minimalizujú. Neprotirečí si to?
Aj my sme fintechový startup, roboporadca s nízkymi poplatkami postavený na technológiách, ale s klientmi komunikujeme osobne, intenzívnejšie ako mnohé iné firmy, ktoré by samy seba takto neoznačili. O tom, čo a ako robíme, verejne komunikujeme, neskrývame sa za aplikáciu v mobile.
Je možné, že v budúcnosti uvidíme zrod novej služby zameranej špecificky na psychológiu peňazí; služby odborníkov, ktorí dokážu priniesť viac ako výsledok investičných modelov a ktorí dokážu apelovať aj na ľudský rozmer investorov.
Akým spôsobom investujete vy osobne? Ako vyzerá vaše portfólio?
Všetky moje úspory do posledného centa sú v indexových ETF fondoch. Je to presne ten typ investície, ktorý využívajú aj naši klienti. To, čo odporúčame, je to, čoho sa sami držíme.
Nebolo to však vždy tak. Roky som vytváral a programoval stratégie, ktoré stáli na výbere konkrétnych akciových titulov. To už bol trading, nie investovanie. Náročné na čas aj nervy.
Niekedy v roku 2008 som sa dostal k štúdii o novom prístupe k dlhodobému investovaniu podľa životného cyklu. Veľmi neintuitívne a náročné čítanie. Trvalo nejaký čas, kým som ju vzal na milosť a skúsil ju premeniť na počítačovú simuláciu. Jej výsledok však u mňa spôsobil okamžitú mentálnu otočku.
O novej filozofii investovania som potom povedal známemu. O finančných trhoch nevedel prakticky nič. V skutočnosti bolo jeho vzdelanie od oblasti investovania také vzdialené, že viac ani nemohlo byť: bol vyštudovaným kňazom. Rozhodol sa však začať s investovaním a ja som ho v prvých týždňoch a mesiacoch držal za ruku.
Dnes je najúspešnejší investor, akého poznám. Drží sa stratégie, ktorej rozumie, a robí tak bez ohľadu na to, či sa trhy vezú na vlne optimizmu alebo padajú v panike.
Vychovali ste teda investora…
Pred očami mi vyrástol človek, ktorý chcel pôvodne splatiť hypotéku. To, mimochodom, dodnes neurobil, hoci by mohol. A k tomu kúpiť aj ďalší byt v hotovosti. Môže za to jeho extrémna sporivosť. Je dôkazom toho, že niečo také je možné, no potrebuje to čas.
Ľudí, ktorí by vybudovali majetok len investovaním, na Slovensku ešte nie je veľa, na nástup takejto generácie si ešte budeme musieť počkať. Ako krajina máme príliš krátku históriu na to, aby sme mali investorov so 40-ročnou históriou.
Do čoho teda dnes investujete?
Do už spomínaných akciových ETF fondov. Spôsob, akým investujem do akcií, má však bližšie k tomu, ako ľudia investujú do nehnuteľností.
Čo konkrétne to znamená?
Investovanie do nehnuteľností má špecifiká, ktoré ho robia unikátnym. Ak máte 20-tisíc eur, môžete s nimi na realitnom trhu urobiť investíciu v päťnásobnej hodnote. Finančná páka, ktorú získate vďaka hypotekárnemu úveru, spôsobuje, že od prvého mesiaca sa začína zhodnocovať podstatne väčšia suma peňazí než vaše úspory.
Keby ste do novej nehnuteľnosti investovali tak ako do akcií, prvý mesiac by ste si mohli kúpiť nanajvýš jedno okno a na ďalší druhé. Museli by ste čakať, kým nový byt nebudete môcť kúpiť v hotovosti.
Nevýhodou realitnej investície je jej koncentrácia. Byt, ktorý kúpite, má konkrétnu adresu, presné číslo dverí. Je to akoby ste vsadili všetky úspory do jedného akciového titulu.
Z dôvodu diverzifikácie teda všetky úspory smerujem do indexových ETF fondov, no robím to podobne ako Slováci pri investovaní do nehnuteľností – používam finančnú páku, cudzí kapitál, ktorý pomáha rýchlejšie rásť tomu môjmu. Nie som pritom odkázaný na to, či mi banka odsúhlasí úver. Finančnú páku mi poskytne broker. Jemu platím úroky, podobne ako keby som splácal hypotéku, no samotná investícia je diverzifikovaná, rozložená vďaka indexovému ETF fondu.
Takéto obchodovanie na páku sa zvyčajne spája s krátkodobými špekuláciami. Nie je to tak?
Finančnú páku skutočne používajú najmä špekulatívni obchodníci, nielen na akciových, ale aj na dlhopisových a komoditných trhoch. Používanie cudzieho kapitálu pri investovaní má však aj odvrátenú stranu mince – znásobuje nielen zisky, ale aj straty. Hovorím o tom s cieľom odpovedať na otázku, určite to nie je investičné odporúčanie.
Ako máte nastavený investičný horizont?
Počítam s tým, že všetky úspory budú investované ešte dvojciferný počet rokov. Nemám konkrétnejší časový plán na to, kedy portfólio začnem využívať ako zdroj pasívneho príjmu.
Aký je váš postoj k investovaniu do nehnuteľností?
Je to mix nedostatočnej odvahy, nerozhodnosti a dostupnosti výhodnejšej alternatívy. Zobrať si na plecia záväzok splácať desiatky rokov úver bez ohľadu na to, čo budúcnosť prinesie, nie je lákavá predstava. To, že trh ponúka riešenie aj pre ľudí, ako som ja, je skvelé.
Navyše počas dvoch desaťročí som býval asi v tucte prenajatých nehnuteľností. Ani v jednom prípade som nemal pocit, že by som v nej chcel zostať natrvalo. Otázku nehnuteľností ako formy investície už za mňa vyriešila stratégia investovania podľa životného cyklu.
Nepokladáte teda nehnuteľnosti za vhodnú investíciu?
Naopak, pre množstvo ľudí je to najlepšie finančné rozhodnutie. Ak chcete investovať napríklad do akcií, môžete mať plán dávať do nich každý mesiac stovku. Keď však na vás začnú skákať titulky o tom, že ekonomike hrozí recesia, trhy čelia riziku ďalšej krízy, je šanca, že pôvodný plán prehodnotíte. Môžete si to dovoliť – nepôjde po vás žiadna dôchodková polícia ani nedostanete pokutu za to, že ste si dali pauzu. Dopustíte sa však chyby a tá má pri investovaní svoje náklady.
Pri nehnuteľnostiach podobná chyba nehrozí. Viete si predstaviť, ako by ste banku pobavili, keby ste jej napísali, že v tomto štvrťroku nebudete splácať hypotekárny úver, lebo máte obavy z ekonomickej recesie? Alebo že nemáte istotu, koho si zvolia Spojené štáty za prezidenta, takže začnete platiť až po voľbách?
Kombinácia železnej pravidelnosti splácania úveru a niekoľkých desaťročí, počas ktorých sa veľká počiatočná investícia do nehnuteľnosti bude zhodnocovať, vytvárajú z realitného trhu miesto, na ktorom môžu Slováci zhodnotiť úspory lepšie ako kdekoľvek inde.
Aktuálne ľuďom radíte, ako investovať. Čo vás pri tom poháňa?
Mojou najväčšou výzvou je naučiť ľudí v prvom rade to, ako o investovaní uvažovať. Je to prienik toho, čo robím najradšej a k čomu mám najbližšie, od matematiky cez programovanie až po komunikáciu. Vďaka tomu reálne vidím, ako sa životy ľudí menia. Navyše ak máte šťastie na skvelých ľudí okolo seba, nadšenie je ako vírus – vysoko nákazlivé.
