Ako odhaliť ten správny startup, do ktorého keď nalejem peniaze, tak sa mi stonásobne vrátia? Otázka, na ktorú ak by existovala zaručená odpoveď, investovanie do nových firiem by zažívalo zlaté časy.
Podľa prieskumu Wealth Report 2019, ktorý uverejnila J&T Banka sa zdá, že táto éra tu bola pred troma rokmi. V roku 2016 totiž hovorilo o startupoch ako o najzaujímavejšej investícii 27 percent slovenských milionárov. Ešte aj minulý rok to bola štvrtina, dnes však pozorujeme zásadný odklon – top investíciou sú startupy len pre 17 percent bohatých. Hlavné dôvody? Spomaľovanie ekonomiky a spľasnutie nadšenia.
Štát naleje do startupov 33 miliónov. Do správy ich dal súkromným fondom
„Osobne si myslím, že startup investorská scéna si prešla typickou Gartnerovou krivkou, kedy momentálne apetít investovania klesá,“ vysvetľuje pre Forbes Marek Zámečník, jeden zo spoluzakladateľov investorskej skupiny 0100 Ventures. Deje sa to aj napriek tomu, že množstvo startupov je technologického či IT zamerania a tomuto odvetviu milionári veria. Avšak v tomto prípade ide skôr o dôveru už v etablované spoločnosti vrámci spomínaného sektoru.
Skóruje len 10 percent startupov
Odborníci upozorňujú, že investícia do začínajúcich podnikov je behom na dlhú trať a podariť sa môže možno jeden z desiatich biznisplánov. „Zvyšných deväť zaznamená menšiu alebo väčšiu stratu,“ dodáva pre Forbes CEO Across Private Investments Maroš Ďurík s tým, že práve kvôli tomuto sa neodporúča investovanie do startupov „bežným ľuďom“. Okrem toho je pre nich, podľa hlavného ekonóma Czech Fund Lukáša Kovandu, tento segment nevýhodný aj kvôli tomu, že by museli riskovať príliš veľkú časť zo svojho kapitálu.
Ako približuje Zámečník, problémom je aj to, že väčšina investorov naleje peniaze do jedného až maximálne troch projektov. Keďže je na tomto poli vysoká pravdepodobnosť slabej návratnosti, podnikatelia sú potom sklamaní, že sa im nepodarilo zarobiť. Veľkou nevýhodou slovenského trhu je totiž fakt, že tu máme málo takzvaných seriálových podnikateľov, ktorí firmu založia, predajú so ziskom a peniaze následne reinvestujú do nového biznisu. „Pre podnikateľov je zaujímavé investovať práve do takýchto firiem, za ktorými sú ľudia, ktorí už vedia, ako budovať inovatívnu a rýchlo rastúcu firmu,“ vysvetľuje Zámečník.
Kde pôjde 33 miliónov vyčlenených pre startupy? Tretina by mohla ísť aj do digitalizácie priemyslu
Aj preto bol tento druh investovania skôr pre dynamických podnikateľov ako pre tých konzervatívnych. Ešte v minulosti hovorili zistenia prieskumu J&T Banky o tom, že do nových podnikov nalievali milionári peniaze aj na základe emócii či očakávania sympatií od širšej verejnosti – keďže pomohli napríklad mladým vedcom. Ďurík však v tomto smere upozorňuje, že investovanie má byť o zdravom rozume ako o srdci. „Každú investíciu, či už je to zlato, startup, akcia alebo dlhopis, treba posudzovať samostatne, v kontexte iných investícií a najmä z pohľadu cieľov investora,“ hovorí.
(Ne)atraktívne zlato
Ako ukázal prieskum, medzi najobľúbenejšie investičné príležitosti síce stále patria nehnuteľnosti a pozemky, ale v porovnaní s minulým rokom opäť vystrelilo aj zlato. Verí mu 12 percent milionárov, čo je o polovicu viac ako v roku 2018. „Investícia do zlata má teraz svoj zmysel, pokiaľ nepresahuje päť percent objemu celého investičného portfólia daného investora,“ tvrdí Kovanda. Avšak Ďurík túto latku ešte znižuje a podľa neho by žltý kov nemal presahovať jedno percento z portfólia investorov.
Je investícia do zlata to pravé orechové? Ak áno, ako sa dá držať a nakúpiť
Atraktivita podľa Kovandu vzrástla kvôli politike centrálnych bánk, ktoré znižovanie úrokových sadzieb avizujú, alebo tak už robia. „To zvyšuje dopyt po drahých kovoch, ktorých kľúčovou nevýhodou je to, že žiadne úroky nemajú. Keďže ich však nemajú ani iné aktíva, z dôvodu politiky centrálnych bánk, kľúčová nevýhoda drahých kovov mizne a zostáva ich výhoda v podobe ich fyzickej povahy – je možné si ich chytiť,“ vysvetľuje s tým, že teda predstavujú poistku do zlých čias. Ďurík na druhej strane uzatvára, že dnes je zlato skôr záležitosťou statusu a nie je potrebné mu ako bezpečnému prístavu prepadnúť.
Príklady slovenských milionárov, ktorí sa rozhodli vstúpiť do startupov
Miroslav Trnka – Photoneo (investíciu nezverejnil)
Slovenský technologický startup začínal v roku 2013. Na svoj štart potreboval kvôli komplikovanosti systému pomerne veľký kapitál. Jedným z jeho mecenášov je aj zakladateľ firmy Eset, Miroslav Trnka.
Anton Zajac – Slido (podiel 10 percent)
Dnes už celosvetovo známy startup Slido vyvinul aplikáciu, vďaka ktorej sa konferencie a prednášky stali interaktívne. Pre niekoľkými rokmi im pomohol s financiami aj spolumajiteľ Esetu Anton Zajac.
Ivan Chrenko – Exponea (investícia 35 miliónov eur)
Oblasť, ktorej sa venuje prvý slovenský miliardár Ivan Chrenko, sú skôr reality. Napriek tomu sa rozhodol naliať milióny do jedného z najúspešnejších domácich e-commerce startupov Exponea.
Našli ste chybu? Napíšte nám na [email protected]
