Costa Coffee, Beefeater Gin, sieť hotelov Premier Inn… To všetko určite poznáte, no Samuela Whitbreada zrejme nie. Toto je archetypálny príbeh, ako z ničoho vytvoriť niečo – konkrétne firmu, ktorá má aktuálne hodnotu cez 6 miliárd eur.
Školský rok sa začal, a ak by ste náhodou zapochybovali o tom, či vzdelanie má svoju cenu, prečítajte si nasledujúce riadky. Na začiatku bolo 300 libier. V polovici 18. storočia to nebolo málo: prepočty na súčasné hodnoty sú vždy zradné, no nič nepokazíme tým, ak budeme kalkulovať s tisíckami dnešných eur.
Tieto peniaze vzali pán a pani Whitbreadovci z rodinnej kasy a poslali svojho 16-ročného syna Samuela (narodil sa 30. augusta 1720), siedme dieťa z ôsmich súrodencov, učiť sa za pivovarníka.
Mladý Samuel mal pritom za sebou študijnú prípravu na kňazské povolanie, no namiesto toho vyrazil k najsvetskejším možným cieľom – uvariť skvelé pivo a tým zarobiť dosť peňazí – s pomocou tvrdej práce, usilovnosti a inovácií.
Začal ako pivovarník
V roku 2024 je z jeho odkazu Whitbread Group, aktuálne na londýnskej burze ocenená na viac ako 6 miliárd eur. Pivu sa dávno nevenuje, primárne vsádza na hotelierstvo. Zas a znovu to potvrdzuje úlohu jednotlivca v dejinách: nebyť otca-zakladateľa, nič z toho by neexistovalo.
Investície, prieskum trhu, škálovanie… To, čo znie ako newspeak z dnešných zasadačiek presklených kancelárií, Samuel Whitbread uvádzal do praxe už v časoch, keď naša krajina ešte len očakávala tereziánske reformy.
A ďalšie vyložene nadčasové poučenie: Whitbread vstúpil do pivovarníckeho biznisu s dvoma spoločníkmi, spoločne do neho vložili 2 600 libier a on po necelých 30 rokoch ich podiely za 30-tisíc libier odkúpil. Na prvý pohľad úžasné zhodnotenie. Pri podrobnejšom skúmaní mizerné rozhodnutie, pretože krivka hodnoty firmy svišťala ku hviezdam.
Whitbread sa nebál moderných záležitostí, ako jeden z prvých vo Veľkej Británii urýchlil vývoj svojho pivovaru inštaláciou parného stroja, ktorý mu zostrojil sám James Watt. Rozširoval portfólio, aktívne akvíroval konkurenciu, zarobené peniaze investoval v nehnuteľnostiach…
Okrem čisto biznisového pokroku však Whitbread hľadel aj na spoločnosť, patril medzi významných abolicionistov (abolicionizmus je politické hnutie, ktoré sa snažilo dosiahnuť zrušenie otroctva a obchodu s otrokmi, pozn.red.).
„Môžem hrdo povedať, že bol vôbec prvým mužom, ktorý v snemovni spomenul obchod s otrokmi a nabádal ministerského predsedu (Williama Pitta mladšieho), aby mu venoval pozornosť,“ uviedla neskôr jeho dcéra Harriet Gordon.
Tragédie
Tá sa vydala za významného advokáta a veľkoplantážnika na ostrovoch Antigua a Svätý Vincent. Z jej otca, niekdajšieho adepta kňazskej sutany, sa zase medzitým stal člen parlamentu, preto mohol otvárať podobné témy na najposvätnejšom mieste britskej demokracie.
Jeho pivovar navštívili aj kráľ Juraj III. s manželkou Šarlotou Meklenburskou-Strelickou a panovník bol podľa webu firmy „neskonale potešený“ tým, že tu zbadal parný stroj. Aj on cítil, ako môže impériu pomôcť, keď sa nebude o pokroku len hovoriť, ale poddaní ho predovšetkým budú uvádzať do praxe.
To by samo o sebe stačilo na rozprávkový príbeh, lenže dejiny budovania nie sú len rozprávka. Naopak. Po prvom predaní (Samuel Whitbread zomrel roku 1796) prišli obvyklé problémy. Samuel junior, veľký obdivovateľ Napoleona a jeho reforiem, dokonca spáchal samovraždu. Spoločník jeho syna zahynul pri tragédii priamo v továrni…
Prekážok sa našlo veľa, to je ďalšia nadčasová lekcia. Avšak spoločnosť Whitbread & Co Ltd. z nich vyšla úspešne vďaka tomu, čo presadzoval jej zakladateľ. Skúšala a hľadala. Firma začala pivá stáčať do fliaš, ustúpila od tmavého piva, ktoré pritom Briti desaťročia milovali, a v 20. storočí sa vrhla na populárnejšie ležiaky.
Ako pripomína Berry Richie vo svojej knihe Neobvyklý pivovarník: Story Whitbreadovcov 1742–1992, nájdete len málo britských firiem, ktoré prežili tak dlho nielen so silnou rodinnou účasťou, ale aj s neutíchajúcim vplyvom. Whitbread & Co Ltd. patrí do prestížneho indexu FTSE 100, jedného z primárnych ukazovateľov stavu londýnskej burzy.
Spoločnosť sem prišla vďaka tomu, čo kapitalizmus tiež obnáša: časy sa zásadne menia, a pokiaľ firmy nechcú prepadnúť do zabudnutia, je niekedy potrebné byť radikálnymi a úplne zmeniť odbor.
Prvým významným ťahom bol práve vstup na burzu v roku 1948. Následne získaval Whitbread dobre známe značky: whisky Laphroaig, Beefeater Gin, investoval do Pizza Hut, TGI Friday, Costa Coffee… Posledná značka už je predaná a nielen ona. Biznis nie je nemenný monument, ale aktívna rieka.
Najväčšia sieť
A smer tej vlastnej Whitbread zásadne zmenil tým, keď sa vrhol do hotelierstva. Svoju pivovarnícku vetvu Whitbread Beer Company firma predala už v roku 2001, v roku 2004 kúpila hotely Premier Lodge – za 536 miliónov libier, čím zásadne doplnila svoju sieť Travel Inn.
„Vždy nás zaujíma kúpa za správnu cenu,“ zhodnotil vtedy hovorca firmy veľký ťah a otec-zakladateľ musel odniekiaľ zďaleka len s potešením pritakať.
Novovzniknutý Premier Inn je so 750 pobočkami najväčšou britskou sieťou medzi lacnými hotelmi, okrem toho spoločnosť ďalej spravuje reštaurácie či puby. Pivo teda zostalo, no v úplne inej podobe. Storočia sa vystriedali, na tróne sa vymenili panovníčky a panovníci – ale Whitbread je stále tu.
A stále zarába a rastie. Dejiny kapitalizmu v priamom prenose: 300 libier na školné sa nakoniec premenilo na miliardy. Konečná to však byť nemá, ako povedal pri svojom vymenovaní predseda predstavenstva Adam Crozier: „Som nadšený z toho, že môžem kormidlovať spoločnosť k ďalším kapitolám jej naozaj dlhej histórie.“
Článok vyšiel na Forbes.cz. Autorom je Miroslav Němý.
