Ste zvedaví, koľko rokov majú vaši susedia? Žiadny problém. Stačí sa pozrieť do katastra nehnuteľností. Web ponúka voľne dostupné osobné údaje vlastníkov nehnuteľností vrátane adresy ich trvalého pobytu a dátumu narodenia.
Ide o paradoxnú situáciu, keď osobné údaje na jednej strane prísne chráni európska smernica GDPR, no na druhej sú dostupné prakticky komukoľvek. Slovensko sa tak odchyľuje od štandardnej európskej praxe.
Zneužívanie údajov z katastra
„Súčasná doba s rozvojom informačných technológií prináša rôzne bezpečnostné riziká. Údaje zverejnené na katastrálnych portáloch sú určené na prehliadanie a nemali by slúžiť ďalším spracovateľským operáciám vo veľkom rozsahu, napríklad sťahovaním kompletne celých údajov,“ upozorňuje Úrad geodézie, kartografie a katastra SR.
Ide najmä o situácie, keď sa údaje z katastra zneužívali. Realitná únia SR uvádza, že sa opakovali prípady, v ktorých boli podľa veku, bydliska a samotnej nehnuteľnosti vytipované osamelé staršie osoby a mohli sa stať obeťou podvodu.
Aj to je dôvodom, prečo sa aktuálne začalo diskutovať o zmene. Úrad geodézie zverejnil na portáli Slov-lex.sk predbežnú informáciu o pripravovanej legislatívnej úprave, ktorá by situáciu mala zmeniť. Odborná verejnosť však varuje pred opačným extrémom, prílišnej netransparentnosti.
Verejný záujem vs. ochrana osobných údajov
Podľa Jána Ivančíka, právnika Transparency International Slovensko, sa pri otázke zverejnenia osobných údajov dostáva do konfliktu verejný záujem, teda možnosť verejnej kontroly, napríklad pri politicky exponovaných osobách, a ochrany osobných údajov, ktorá má v Európe vysokú prioritu.
Ondřej Majer, partner advokátskej kancelárie HAVEL & PARTNERS, konštatuje, že Slovensko patrí k premiantom v rozsahu a spôsobe, akým sa záujemcovia môžu elektronicky dostať k údajom z katastra nehnuteľností.
„Vo väčšine európskych štátov je proces získavania údajov o nehnuteľnostiach alebo o ich vlastníkoch komplikovanejší,“ hovorí. Niektoré štáty sprístupňujú údaje iba po splnení poplatkovej povinnosti. Napríklad v Českej republike je prístup k niektorým údajom z listu vlastníctva možný až po prihlásení sa do zákazníckeho účtu a uhradení poplatku.
Na druhej strane je pravdou, že aj vďaka transparentnosti sa podarilo na Slovensku odhaliť viaceré kauzy, napríklad pri kontrole poberania dotácií za obrábanie poľnohospodárskej pôdy. Kataster umožňuje novinárom kontrolovať majetkové pomery politikov a im spriaznených osôb. Transparentnosť pomohla aj pri uplatňovaní sankcií na majetok ruských oligarchov.
Zverejnenie osobných údajov má podľa Ivančíka okrem toho veľký význam aj pre bežných ľudí. „Záujemcovia o kúpu nehnuteľnosti si dnes môžu skontrolovať, či je predávajúci jej skutočným vlastníkom. Tento argument vo verejnej diskusii ku katastri zatiaľ chýba,“ upozorňuje.
Pri hodnotení avizovaných zmien treba byť podľa neho opatrný. „Návrh má svoje rácio. Mali by sme však byť ostražití v tom, kam až ochrana zájde,“ nabáda.
Prezeranie údajov v katastri bude po novom pravdepodobne dostupné až po registrácii užívateľa. Foto: Freepik.com
Krok správnym smerom
Aj Majer hovorí, že na pripravovanú zmenu je potrebné nazerať z dvoch uhlov pohľadu. „Na jednej strane je európska legislatíva, napríklad Smernica o otvorených dátach a o opakovanom použití informácií verejného sektora, alebo Akt o správe údajov, ktoré garantujú verejnosti právo na prístup k otvoreným dátam,“ hovorí
Človek by podľa nich mal mať možnosť oboznámiť sa s údajmi, ktoré zhromažďujú subjekty verejného sektora, v tomto prípade katastrálne odbory okresných úradov. „Na druhej strane sa právo verejnosti na prístup k otvoreným údajom dostáva do kolízie s právom každého jednotlivca na ochranu osobných údajov,“ pripomína advokát.
Vzápätí však dodáva, že s ohľadom na aktuálnu judikatúru Súdneho dvora EÚ je snaha zákonodarcu sprísniť podmienky prístupu k osobným údajom legitímna a považuje ju za krok správnym smerom.
Inšpiráciou môže byť podľa neho rozhodnutie Súdneho dvora EÚ z roku 2022 o tom, že osobné údaje sprístupnené v registroch konečných užívateľov výhod členských štátov by nemali byť prístupné širokej verejnosti. V Slovenskej republike je takým Register partnerov verejného sektora.
Čo zostane verejné?
Zatiaľ nevedno, ako chcú úrady ochranu údajov po prípadnej zmene realizovať, keďže sú v hre tri potenciálne scenáre. Údaje budú dostupné užívateľom po registrácii alebo za ich sprístupnenie bude treba zaplatiť. Tretím a najstriktnejším scenárom je, že osobné dáta nebudú dostupné vôbec. Aktuálne nie je známe konkrétne znenie novely.
Majer predpokladá, že základné identifikačné údaje o vlastníkoch nehnuteľností, ako napríklad meno a priezvisko, by mali byť naďalej verejne prístupné. Prístup ku kompletným údajom evidovaným v katastri nehnuteľností však budú mať podľa neho iba zaregistrovaní používatelia.
Nie jasná ani forma registrácie. Môže byť jednoduchá, napríklad overením emailovej adresy, no aj náročnejšia – cez prihlásenie občianskym preukazom s elektronickým čipom. Realitná únia upozorňuje, že bude dôležité zamedziť fiktívnym registráciám.
Aj podľa Michala Lapšanského, partnera v právnickej firme Vojčík & Partners by sa podľa doteraz známych informácií samotný rozsah dostupných informácii nemal zmeniť, len sa k nim obmedzí prístup. „Verejnosť bude mať naďalej bez potreby registrácie prístup k obmedzenému množstvu dát. Pre získanie kompletných údajov však bude potrebná registrácia,“ hovorí.
Aj v prípade, ak by bolo nutné sa na portál katastra prihlásiť prostredníctvom občianskeho preukazu s čipom, nepredstavovalo by to podľa neho problém ani pre zástupcov médií. „Problémy môžu mať skôr fyzické osoby, ktoré vo väčšine prípadov nedisponujú občianskym preukazom s čipom a údaje získané z katastra využívajú v bežných každodenných situáciách,“ konštatuje Lapšanský.
Ďalšie zmeny
Novela zákona by so sebou mala priniesť aj ďalšie zmeny. Zruší sa napríklad oznámenie o zamýšľanom návrhu na vklad, čo umožňovalo znížiť poplatky. „Ako alternatívu odporúčame intenzívnejšie využívanie elektronického podania“, hovorí predseda Realitnej únie Attila Mészáros.
Medzi ďalšie zmeny patrí zjednodušenie návrhu na vklad v listinnej podobe alebo stanovenie lehôt na uchovávanie katastrálnych spisov. Právnik Ivančík upozorňuje, že na Slovensku sa ešte stále objavujú prípady, že zápis v katastri nezodpovedá právnej realite. Uvítal by preto komplexnú zmenu legislatívy, ktorá by to napravila, tá aktuálna to totiž nerieši.
