Autopilot je skvelá vec – pokiaľ funguje správne a viete ho obsluhovať. Dnes máme do veľkej miery autonómne autá, vlaky, lietadlá aj lode. Odvetví, kde potrebu ľudských rúk aj mozgu nahrádzajú stroje, je však oveľa viac. Niekde už v obehu, inde zatiaľ len na papieri.
Samoriadiace autá už dávno nepatria len do science fiction. Do stavu, keď ľudia nemusia šoférovať a všetko za nich zaobstarajú stroje, však tiež máme ešte ďaleko. Ak to teda vôbec niekedy nastane. Debata o autonómnych autách však často zatieňuje fakt, že už teraz autopilot funguje v mnohých ďalších dopravných prostriedkoch a odvetviach – často spoľahlivejšie ako na cestách.
Priekopnícka Tesla začala testovať svoj samoriadiaci systém v roku 2015, keď zaviedla prvú verziu pokročilého asistenčného systému riadenia (ADAS). Neskôr Tesla spustila beta verziu rozšíreného systému Full Self-Driving (FSD), ktorý má ambíciu dosiahnuť plnú autonómiu, ale stále vyžaduje dohľad vodiča.
Od počiatku zavedenia technológie boli s týmto systémom spojené stovky nehôd, z ktorých niekoľko skončilo dokonca tragicky. Americký úrad pre bezpečnosť cestnej premávky evidoval do konca roka 2023 viac ako 700 prípadov nehôd súvisiacich s automatizačnými systémami Tesly.
Napriek tomu Tesla argumentuje štatistikami, že jej systémy znižujú pravdepodobnosť nehôd. Napríklad za posledný štvrťrok roku 2023 Tesla uvádzala, že na každých 6,6 milióna kilometrov najazdených s aktivovaným autopilotom došlo iba k jednej nehode, čo je výrazne menej ako u bežných vozidiel bez tejto technológie.
„Tesla nie je vážnym kandidátom na skutočné samoriadiace systémy. Myslím, že od takejto prevádzky ich delí minimálne desať rokov,“ vyjadrila sa vlani profesorka Missy Cummings, odborníčka na umelú inteligenciu a bývalá poradkyňa pre americký Národný úrad pre bezpečnosť cestnej premávky pre autonómne vozidlá (NHTSA).
Napriek ohromnému marketingu nie je Muskova automobilka zďaleka jediným hýbateľom vývoja samoriadiacich áut. V roku 2016 sa do závodu o autonómne autá pridala americká technologická firma Waymo vychádzajúca z projektu Google Self-Driving Car. Vozidlá jazdia autonómne len na niektorých úsekoch. Inde dopravu riadia ľudskí operátori. Ani Waymo sa nevyhlo nehodám, žiadna však neskončila tragicky.
Ťažká práca
Čo keď potrebujete previezť niečo, na čo auto nestačí? Na to sú tu autonómne kamióny. Spoločnosti ako už spomínané Waymo, ale aj Aurora, TuSimple a Embark testujú autonómne ťahače na diaľničných úsekoch v Arizone, Texase, Kalifornii a ďalších amerických štátoch s priaznivou legislatívou.
Aj americká odnož koncernu Daimler Truck tento rok predstavila elektrický ťahač, ktorý je schopný plne autonómnej jazdy. Samoriadiace kamióny testuje aj Volvo.
Foto: Einride
V komerčnej prevádzke už sú k dispozícii aj švédske futuristické dodávky Einride. V roku 2022 firma oznámila nasadenie plne autonómnych operácií v spolupráci s GE Appliances. Tento rok dokončila prvý pilotný projekt autonómnej prevádzky na verejnej ceste v noci na predmestí Štokholmu, čo predstavuje dôležitý krok k efektívnej a tichej autonómnej preprave v mestských oblastiach. Aj keď vozidlá autonómiu obstojne zvládajú, väčšina operácií zatiaľ prebieha pod dohľadom vzdialených operátorov.
Spoločnosti ako Caterpillar a Komatsu zase nasadzujú autonómne ťažobné ťahače v baniach, kde vozidlá pracujú v uzavretom prostredí s vopred definovanými trasami.
Hromadná doprava
Vlaky sú čiastočne automatizované už od 60. rokov a prvá železničná sieť bez vodiča sa rozbehla v roku 1981 v japonskom meste Kóbe. O dva roky neskôr nasledovala dráha vo francúzskom Lille.
Metro bez rušňovodiča sa dnes preháňa napríklad v Dubaji, Singapure, Paríži alebo Kodani. Začať s ním do budúcnosti chce ale aj Praha. Český dopravný podnik plánuje vypísať súťaž s odhadovanou hodnotou 3,4 miliardy eur na automatizáciu prevádzky na linke metra C spolu s nákupom automatických vlakov pre budovanú linku D. K dodávke vlakov by malo dôjsť po roku 2029.
Čo sa týka autobusov, najďalej sa dostalo pravdepodobne švédske Volvo. Spoločnosť aktívne testuje autonómne autobusy v rôznych častiach sveta. V Singapure v spolupráci s technickou univerzitou Nanyang skúšajú elektrické autobusy bez vodiča na špeciálnej skúšobnej dráhe, ktorá simuluje reálne mestské prostredie.
Vo vzduchu
Po autách sú autonómne drony asi druhé najznámejšie samoriadiace vozidlá. Nejaká forma autopilota je dnes už prakticky v každom dopravnom lietadle. Zvládajú väčšinu fázy letu vrátane vzletu, stúpania, klesania a pristátia. Tieto systémy však stále vyžadujú dohľad ľudskej posádky. Spoločnosť Xwing, startup zameraný na autonómne lietadlá, napríklad upravila malé lietadlo Cessna 208, ktoré sa dokázalo vzniesť, navigovať a pristáť úplne autonómne.
Na vojenské účely sú poloautonómne drony samozrejmosťou. Drony ako americký MQ-9 Reaper môžu byť čiastočne autonómne, ale kľúčové operácie, ako je nasadenie zbraní, sú väčšinou stále pod dohľadom operátora.
Foto: 88 Air Base Wing Public Affairs
Do budúcnosti sa dá očakávať, že autonómia bojových dronov vzrastie. Už teraz niektoré krajiny testujú podobné lietadlá pod menom „Loyal Wingman“. Tie by mali vedieť lietať vedľa pilotovaných lietadiel a vykonávať misie samostatne. Jedným z nich je napríklad Boeing MQ-28 Ghost Bat, ktorý má do služby nastúpiť už na budúci rok.
Vo fáze lietajúceho prototypu je aj model XQ-58A Valkyrie.
Na vlnách
Autonómne stroje brázdia aj vody. Medzi nórskymi prístavmi Herøya a Brevik od roku 2022 prepravuje kontajnery prvá plne autonómna prepravná loď MV Yara Birkeland. Na svojej palube prepraví až 120 kontajnerov.
Foto: Knut Brevik Andersen, Yara
V Škandinávii ešte zostaneme. Fínsky startup v Helsinkách už komerčne ponúka autonómne lode na prepravu pasažierov. Tie sú solárne poháňané a mali by aj autonómne dokovať v prístavoch.
Zlú reklamu naopak autopilotom na mori urobila v októbri nehoda novozélandskej lode. Výskumné plavidlo HMNZS Manawanui nabehlo na útes pri pobreží Samoy, kde sa loď vznietila a potopila. Na vine však nebola technológia sama.
Foto: Callboats
Podľa vyšetrovania si posádka neuvedomila, že je zapnutý autopilot a domnievala sa, že ide o neznámy problém. Všetkých sedemdesiatpäť ľudí sa podarilo bezpečne evakuovať, ale ostrovný štát tým prišiel o jednu z deviatich lodí svojho vojenského námorníctva. Bola to pre krajinu prvá strata lode od druhej svetovej vojny.
Pod hladinou
Úkony, ktoré by ešte pred dvadsiatimi rokmi robil pod morskou hladinou človek v ponorke, dnes do veľkej miery dokáže obstarať sám stroj. Autonómne podvodné vozidlá (AUV) majú širokú škálu využitia: od prieskumu až po útok. Napríklad miniponorka Pluto Plus nórskej mínolovky KNM Hinnøy pod vodou vydrží na jedno nabitie dve až šesť hodín a dokáže vyhľadávať a ničiť námorné míny.
Aj americké námorníctvo dlhodobo investuje do vývoja autonómnych podvodných prostriedkov, ktoré môžu operovať bez posádky a plniť rôzne misie od prieskumu až po bojové operácie. Jedným z najvýznamnejších projektov je autonómna ponorka Orca XLUUV (Extra-Large Unmanned Undersea Vehicle) vyvinutá spoločnosťou Boeing.
Foto: Boeing
Tento systém je navrhnutý tak, aby operoval samostatne dlhú dobu a pokryl veľké vzdialenosti. Orca môže vykonávať rôzne úlohy vrátane pokladania mín, zberu spravodajských informácií, sledovania nepriateľských plavidiel či poskytovania logistickej podpory.
Čo všetko skrývajú svetové veľmoci pod hladinou, nevieme. Jedno je ale takmer isté: aj napriek technologickému rozvoju človek zrejme spod hladiny mora nikdy nezmizne úplne. Námorníci na palubách jadrových ponoriek s medzikontinentálnymi balistickými raketami sú pre svoje nenahraditeľné privilégium ľudsky rozhodnúť v situáciách, ako je napríklad strata vojenského velenia ich krajiny, stále nenahraditeľní.
Okrem vojenského využitia AUV dokážu napríklad preskúmavať hlboké more pomocou senzorov na vedecké účely. A niektoré sú veľké napríklad iba meter.
Pôda
Ďalšou oblasťou, kde sa automatizácia prudko rozširuje, je poľnohospodárstvo. Je stále ťažšie a ťažšie nájsť kvalifikovaný personál pre prácu na farme a potreba zlepšiť efektivitu poľnohospodárstva je z roka na rok vyššia. Už teraz počítače pomáhajú prakticky v každej fáze poľnohospodárskeho cyklu, firmy ako John Deere, Case IH alebo New Holland ale túžia ísť ešte ďalej. Pracujú na tom, aby vyrobili plne autonómne traktory. Tie by mali dokázať samostatne obrábať pôdu, sadiť alebo žať plodiny s vysokou presnosťou.
Spoločnosť FieldBee pred pár rokmi predstavila aj autonómne kombajny.
Foto: FieldBee
Jednoducho všade…
Autonómne zariadenia sú dnes skrátka takmer všade, často mimo zorného poľa našej pozornosti. Stretávame sa s vozidlami v skladoch, drony tovar aj doručujú. Pomáhajú nám v prieskume vesmíru – satelity, rakety aj vesmírne rovery, tie všetky využívajú do nejakej miery autonómne riadenie.
Jednou stránkou veci sú technológie, tou ďalšia legislatíva, ktorá by zabezpečila, že môžu byť zodpovedne a bezpečne používané. Plne autonómne vozidlá, ku ktorým vývoj smeruje, so sebou zákonite nesú aj celý rad eticky sporných otázok.
Článok vyšiel na forbes.cz, jeho autormi sú Adam Hecl a Adéla Hrdličková.
