Kríza doľahla už aj na tradičných kapitánov slovenského priemyslu. Príkladom môže byť jeden z najväčších zamestnávateľov na Horehroní, spoločnosť Železiarne Podbrezová. Jej šéf Vladimír Soták starší ešte v januári informoval, že vlaňajší rok ukončia so stratou 30 miliónov eur. Tento hospodársky výsledok je najhlbšou stratou v histórii spoločnosti.
Nie sú jediní. S dôsledkami krízy doteraz zápasí aj žiarska hlinikáreň Slovalco, ktorá ukončila výrobu primárneho hliníka koncom roka 2022 a odvtedy sa jej pre vysoké ceny elektriny nepodarilo výrobu reštartovať. A nakoniec, obmedziť výrobu museli aj oravskí ferozliatinári z OFZ.
Aj tieto konkrétne príklady ukazujú, akým náročným obdobím slovenský priemysel prechádza. Dôvodmi straty horehronských železiarní sú vysoké ceny energií, lacná konkurencia z Ázie a slabý odbyt ich produktov. S týmito ťažkosťami bojujú priemyselníci prakticky denne.
Niektoré európske priemyselné spoločnosti podnikanie „zabalili“ úplne a rozhodli sa ukončiť výrobu. Pre nedostatok zákaziek skončili železiarne v Poľsku, v Nemecku či v Taliansku.
„Ukončeniu výroby u našich konkurentov vo výrobe bezšvíkových rúr v rámci EÚ predchádzal prudký pokles objemu zákaziek a nízka rentabilita predaja z dôvodu vysokých vstupných cien,“ prezradil v podnikovom časopise Podbrezovan Vladimír Soták mladší.
Vysvetľuje, že podstatná časť ich výroby bola nahradená lacnými dovozmi z Číny a Ukrajiny, pričom ich náklady na energie predstavujú len jednu tretinu nákladov priemerného európskeho výrobcu. „Zároveň nie sú zaťažené emisnými povolenkami a zelenou agendou,“ dodáva.
Práve slabá konkurencieschopnosť európskeho priemyslu a drahé energie sú hlavnými dôvodmi, prečo sa politické špičky v Európskej únii rozhodli predstaviť novú stratégiu európskeho priemyslu, ktorá má postaviť na nohy jeden z hlavných pilierov ekonomiky.
Jedným z kľúčových opatrení je navrhnúť novú priemyselnú banku, kde by malo byť alokovaných až 100 miliárd eur.
Stratégia pre obnovu európskeho priemyslu s názvom Clean Industrial Deal, čiže Dohoda o čistom priemysle, stojí na šiestich pilieroch. Jej súčasťou je aj multimiliardový balík, z ktorého by sa mali financovať opatrenia.
Veľká časť stratégie je venovaná aj dostupnejším energiám. Komisia vo svojich ambicióznych plánoch tvrdí, že už tento rok Európania ušetria na energiách 45 miliárd eur.
Neudržateľne vysoké ceny energií
V dohode sa opatrenia zameriavajú na energeticky náročný priemysel a odvetvie čistých technológií. Oceliarsky či chemický priemysel potrebujú podľa Komisie podporu na dekarbonizáciu a riešenie vysokých nákladov, nekalej hospodárskej súťaže a byrokracie.
Naopak, odvetvie čistých technológií je jadrom budúcej konkurencieschopnosti a je nevyhnutné pre transformáciu, obehové hospodárstvo a dekarbonizáciu, uvádza Komisia. Obehové hospodárstvo je rýchlorastúce odvetvie ekonomiky, ktorého cieľom je lepšie spracovanie odpadu s cieľom ďalšieho efektívneho využitia.
„Clean Industrial Deal je krok správnym smerom, ale jeho úspech bude závisieť od toho, či reálne vyrieši kľúčové problémy priemyslu – predovšetkým neudržateľne vysoké ceny energií,“ vysvetľuje pre Forbes Andrej Lasz, generálny sekretár Asociácie priemyselných zväzov a dopravy.
Poukazuje na to, že Európa má najdrahšie energie na svete. „Zatiaľ čo v USA alebo Číne sa ceny pohybujú okolo 40–80 eur za MWh, v Európe v intervale 90 až takmer 300 eur za MWh,“ opisuje situáciu na trhu s energiami.
Násobne vyššie náklady nedorovnáte
Dodáva, že pri takýchto cenách nemôžu slovenské podniky súťažiť s globálnou konkurenciou. Ak majú podľa neho európski priemyselníci náklady na výrobu násobne vyššie, firmy ich nedokážu dorovnať racionalizačnými opatreniami alebo inováciami.
Ako už bolo spomenuté vyššie, vysokými cenami energií trpia najmä vysoko energeticky náročné sektory ako hutníctvo, výroba ocele, cementársky a chemický priemysel. „Tieto podniky potrebujú veľké objemy elektriny nielen na prevádzku, ale aj priamo vo výrobe (napríklad tavné pece či elektrolýza). Ak sú ceny energií neúnosne vysoké, výroba sa stáva nerentabilnou,“ hovorí Lasz.
Šesť pilierov stratégie
Pozreli sme sa bližšie na to, aké sú hlavných šesť pilierov Dohody o čistom priemysle.
Prvým sú cenovo dostupné energie, ktoré sú základom konkurencieschopnosti. Komisia prijala akčný plán, ktorého cieľom je urýchliť zavádzanie čistých energií, urýchliť elektrifikáciu, dokončiť vnútorný trh s energiami a znižovať energetickú závislosť.
Energetická infraštruktúra členských krajín by sa mala ešte viac prepájať. „Spotrebitelia už teraz vďaka vnútornému trhu EÚ s energiou profitujú sumou približne 34 miliárd eur ročne. Ďalšia integrácia by mohla zvýšiť tieto prínosy až na 40 až 43 miliárd eur ročne už do roku 2030,“ píše sa v akčnom pláne.
Šéfka eurokomisia Ursula von der Leyenová pri tejto príležitosti uviedla, že budú systematicky odstraňovať zostávajúce prekážky, aby mohli vybudovať skutočnú energetickú úniu.
Ďalším odporúčaním Komisie bude, aby vlády členských krajín znížili sieťové poplatky a dane z elektrickej energie.
V prípade dodávok plynu sa bude pokračovať v spoločných nákupoch komodity. V princípe platí, že čím je obchod väčší, tým viac sa dajú využiť úspory z rozsahu. Keď sa európske firmy spoja v spoločnom nákupe, môžu si vyjednať vďaka lepšej vyjednávacej pozícii nižšiu cenu za dodávky plynu.
Hrozba žaloby pre Slovensko
Slovensko má pri povoľovacích procesoch pri zavádzaní nových obnoviteľných zdrojov veľké nedostatky. Najnovšie čelí aj hrozbe žaloby zo strany Európskej komisie za meškajúce zjednodušenie povoľovania obnoviteľných zdrojov energie (OZE) a riešení na uskladnenie elektriny, upozornila nedávno Slovenská asociácia udržateľnej energetiky (SAPI).
Problém je podľa asociácie v tom, že Slovensko nestihlo do legislatívy zapracovať kľúčovú smernicu z roku 2023. Tá má určiť jasné lehoty pre povoľovacie procesy pre konkrétne technológie OZE. Termín na zavedenie smernice bol do júla 2024.
„V štádiu povoľovania sú na Slovensku, už len v prípade vetra, elektrárne s inštalovaným výkonom dvoch blokov jadrových elektrární,“ hovorí Ján Karaba, výkonný riaditeľ SAPI. Investori podľa neho stále narážajú na pomalé povoľovacie procesy.
Druhým pilierom novej stratégie pre obnovu priemyslu je zvýšenie dopytu po čistých technologických výrobkoch. Cieľom je, aby sa viac kupovali zelené technológie s označením „made in Europe“.
Aj firmy na Slovensku sú významným hráčom v oblasti výroby čistých technológií. Dáta, ktoré zozbieral belgický think-tank Bruegel, ukazujú, že v celej Európskej únii je až 450 firiem na výrobu solárnych panelov, veterných turbín, tepelných čerpadiel a batérií.
Konkrétnejšie na Slovensku je osem firiem na výrobu tepelných čerpadiel. Ďalej tu máme dve firmy v sektore výroby batérii a jednu v sektore veterných turbín.
Banka so 100 miliardami
Tretím pilierom je financovanie prechodu na čistú energiu. Za týmto opatrením sa skrýva návrh na vytvorenie priemyselnej banky, do ktorej by malo byť alokovaných až 100 miliárd eur. Financie by mala nová banka čerpať z balíka, ktorý už je k dispozícii v rámci Inovačného fondu, revidovaného programu InvestEU a dodatočných príjmov z európskeho systému obchodovania s emisiami.
Andrej Lasz v tejto súvislosti upozorňuje, že pre priemyselné firmy je veľkou výzvou najmä finančná náročnosť procesu. Problémom podľa neho tiež je, že v mnohých prípadoch dnes ani nie sú dostupné technológie, ktoré by umožňovali splniť stanovené ciele.
„Pokiaľ si v EÚ stanovujeme ambiciózne plány, ale zároveň neriešime ich realizovateľnosť v praxi, dostávame priemysel do slepej uličky. Priemyselná dekarbonizačná banka môže byť prínosom, no ak financovanie nebude dostupné a administratívne zvládnuteľné, minie sa účinku,“ dodáva.
Spoločný nákup a kritické suroviny
Ďalším pilierom je obehovosť a prístup k materiálom. Cieľom je zabezpečiť prístup ku kritickým surovinám a znížiť závislosť od nespoľahlivých dodávateľov. Komisia to chce zabezpečiť spoločným nákupom kritických surovín, čo má vytvoriť úspory z rozsahu a ponúknuť lepšiu pozíciu na vyjednávanie o cene.
Súčasťou tohto piliera je aj rýchlejší prechod na obehové hospodárstvo.
Predposledným pilierom je zameranie sa na globálny obchod a partnerstvá. Ich budovaním je získať prístup ku kritickým surovinám, ktoré sú často mimo územia EÚ. Komisia chce vytvárať spoľahlivé partnerstvá aj preto, aby zabránila nekalým praktikám konkurencie.
Kvalifikácia na nízky uhlík
V neposlednom rade je tu aj snaha vytvoriť dostatok kvalifikovaných pracovníkov, ktorí sú kľúčoví pri prechode na nízkouhlíkové hospodárstvo. Dôraz sa kladie aj na to, aby transformácia bola spravodlivá pre ľudí – aby sa tí, čo prídu o prácu, vedeli rekvalifikovať a našli si novú prácu.
Úspech novej európskej stratégie bude závisieť od toho, či sa podarí zabezpečiť cenovo dostupné energie a férového financovania a podpory výskumu. Bez toho sa bude priemysel sťahovať z Európy – a s ním aj pracovné miesta a investície, upozorňuje Andrej Lasz.
„Ak má byť Clean Industrial Deal riešením, musí poskytnúť konkrétnu stratégiu, inak zostane len politickou deklaráciou,“ uzatvára.
