Sťažnosti a strach ľudí z toho, že ich o prácu pripravia roboti, sú už niekoľko storočí staré. Nikdy sa však nepotvrdili, a nebude to tak ani v prebiehajúcej digitálnej revolúcii.
Politici, ktorí žiadajú, aby štát zasiahol a ochránil nízkokvalifikovaných robotníkov pred robotickou revolúciou, zrejme príliš často pozerajú Netflix. Filmy ako „Ex Machina“ a „Ja, robot“ prinášajú temné varovania o technológii, ktorá sa vymkla spod kontroly a spôsobí koniec ľudstva. Stáročné skúsenosti z histórie však hovoria o niečom inom.
Ľudia sa nielenže dokážu adaptovať na technológiu, ale vďaka nej priam prekvitajú. Práve vtedy, keď sa odchod ľudstva zo scény zdá istý, prepíšu ľudia pravidlá a naďalej zostanú pri kormidle.
Slovenský startup Photone učí roboty vidieť. Dostal svetovú cenu
V roku 1811 si hnutie Ludditov nebolo práve isté, že toto pravidlo bude opäť platiť a, ako je známe, začalo podpaľovať tkáčske krosná. Nedávno zasa prišiel s podobne ladenou výzvou zakladateľ Microsoftu Bill Gates – zdaniť roboty, ktoré berú pracovné miesta.
Tieto opatrenia nie sú potrebné. Dôvody vysvetľuje aj nový výskum zameraný na strojové učenie a umelú inteligenciu v patentových úradoch, kde sa skúmajú predchádzajúce inovácie. Tie rozhodujú o tom, či žiadosti o patent získajú nárok na ochranu.
Ak zistenia z tejto štúdie skombinujeme s poučením z dejín, uvedomíme si tri všeobecné pravidlá, ktoré platia vždy, keď ľudia prídu do styku s technológiou.
Technológia sa postupne sprístupní pre laikov
Po prvé, keď sa zlepšia technologické rozhrania či užívateľské prostredie, zapojí sa používania technológie viac ľudí, ktorí dovtedy boli na okraji ekonomiky.
Rané sálové počítače potrebovali na obsluhu vedcov, oblečených v bielych plášťoch. Tí ich vedeli zapnúť a do správnych otvorov vložiť papierové dierne štítky. Inštalatéri, automechanici a robotníci v továrňach sa k zabezpečeným laboratóriám nemohli ani priblížiť. Platilo tu klasické varovanie zo starodávnych televíznych šou: „Doma to neskúšajte.“
Slovenské nemocnice a roboty:
Päť oblastí, ktoré menia naše zdravotníctvo
Dnes vyzerajú používatelia počítačov úplne odlišne. Veci, ktoré si kedysi vyžadovali plynulé ovládanie programovacieho jazyka Fortran, dnes bežne robia aj deti. Nejde o to, že by sa nekvalifikovaní robotníci výrazne zlepšili. Je to možné vďaka tomu, že rozhrania či prostredie pre používateľov softvéru sa výrazne zjednodušili. Masy tak dostali do rúk moc nad technológiou.
Editory typu WYSIWYG (čo vidíte, to aj dostanete), ktoré popularizoval Apple, otvorili brány pre masové používanie počítačov. Zrazu mohli wordovské dokumenty písať aj nováčikovia, mohli si ukladať recepty, hrať solitér, ale aj spravovať rodinné účty.
Odvtedy sa možnosti znásobili. Ľudia dnes môžu editovať video, prekladať texty do desiatok jazykov či prelustrovať si kandidátov na zoznámenie — to všetko v čase, keď napríklad stoja v rade v potravinách. Inžinieri z IBM v 50. rokoch nič z toho nevedeli.
Keď sa ľudia spoja so strojmi, ekonomika porastie
Po druhé, stroje ľudí nenahradzujú v pravom slova zmysle ani ich nerobia zastaranými. Práveže platí opak. Stroje sa s ľuďmi dopĺňajú a robia ich produktívnejšími, hodnotnejšími a napokon aj bezpečnejšími.
Vidíme to na spomínaných patentových prihláškach. Stroje, ktoré pracujú osamote, si niekedy nevšimnú predchádzajúce vynálezy, a tak takýmto prihláškam hrozí, že ich vyradia z konania o patent. V tom momente však nastupuje ľudský úsudok. Ľudia na druhej strane však nie sú takí výkonní pri spracovaní dát ako stroje.
Ako sa píše v minuloročnom bestselleri „Prediction Machines“, najlepšie výsledky dosiahneme vtedy, keď obe strany spolupracujú, skombinujú prediktívnu kapacitu umelej inteligencie s kreatívnym a kritickým nadaním ľudí.
Pozrime sa na poučenie z bánk a z maloobchodu. Keď sa v 70. rokoch objavili bankomaty, bankoví úradníci prepadli panike. Obchodníci na mimoburzovom trhu Nasdaq hrozili odporom, keď digitálna technológia v 80. rokoch zaútočila na manuálne zadávanie príkazov. A pokladníci protestovali, keď sa v 90. rokoch objavili v potravinách a obchodných domoch samoobslužné pokladnice.
Ilustračné foto. Zdroj: unsplash/Andy Kelly
Pri každom kroku ľudia namietali, že to spôsobí „technologickú nezamestnanosť“. Namiesto toho sa stalo čosi iné. Ekonomika rástla. Svetová banka odhaduje, že už viac ako polovica ľudstva má prístup k digitálnej mene, ktorá pomohla miliardám ľudí zbaviť sa biedy.
Ak by sa spoločnosť snažila vrátiť do čias pred automatizáciou, globálne akciové trhy by cez noc skolabovali. Spojené štáty by napríklad potrebovali väčšinu svojej pracovnej sily na to, aby udržali tempo s dennými finančnými transakciami, ktoré prekročili objem 14 biliónov dolárov. To by bolo skutočne veľa núl, ktoré by ste museli spočítať manuálne alebo s použitím tých starých kalkulačiek na baterky a ich blikajúcich oranžových číslic.
Je jasné, že súčasná úroveň produktivity by bez mobilných peňazí a elektronických platieb nebola možná. Ekonomický rast je od technológií závislý. Ale súčasne závisí aj od ľudí. Potrebujú sa navzájom.
Americký hrdina z 19. storočia John Henry sa mýlil, keď vyzval na súboj parnú vŕtačku do skaly. Ak ľudia odstúpia a nechajú stroje, aby robili to, čo robia najlepšie, ľudia sa oslobodia a môžu robiť to, v čom sú najlepší oni.
Pre vysoko kvalifikovaných ľudí to asi znamená, že budú programovať softvér, ktorý mašiny riadi. Pre nízko kvalifikovaných by to mohlo znamenať, že budú spolupracovať s technológiou špecializovaným spôsobom, ktorý nepotrebuje tituly a dlhodobé štúdium. Kvalifikácia na všetkých úrovniach vzdelania pomáha rastu ekonomiky.
Ľudia budú naďalej pracovať hlavou
Napokon, ľudia budú naďalej inovovať a tvoriť nové veci, nezávisle od toho, čo sa stane s technológiou. Toto je typická ľudská črta, vďaka ktorej sa tvorí hodnota pre všetkých.
Keď sa uzatvorí jedna možnosť niečomu sa venovať, ľudia jednoducho presmerujú svoju energiu iným smerom. V prípade umelej inteligencie to pracuje v ich prospech.
Aj počas priemyselnej, aj počas digitálnej revolúcie stroje zmúdreli. Prvé pracovné miesta, ktoré zmizli, sa venovali buď nebezpečným, alebo stereotypným úlohám. Baníci už nemuseli dýchať toxické plyny. Robotníci už nemuseli sledovať dopravníkové pásy. Aj deti majú z technológie osoh. Namiesto toho, aby vymetali komíny, môžu ísť do školy.
Technológia dáva ľuďom čas a ten je najcennejšou komoditou. Čas na to, aby sa sústredili na „vyššie“ úlohy, ako je práca na vzťahoch, rozmýšľanie a vyhodnocovanie.
Keď sa roboti správajú ako roboty, majú ľudia viac možností, aby sa správali ako ľudia.
Hlavné foto: Unsplash/Alex Knight
Autorka Rajshree Agarwal je riaditeľka Ed Snider Center for Enterprise and Markets na Robert H. Smith School of Business, University of Maryland a výskumníčka Cato institute.
