Investori do akcií a kryptomien majú za sebou ťažký začiatok týždňa. Reálna hrozba vojnového konfliktu na Ukrajine aj očakávanie zvyšovania sadzieb Fedu spôsobili masívny prepad na akciových trhoch. S&P 500 aj index Nasdaq 100 klesli v čase písania tohto článku (24. 1. podvečer) o viac ako tri percentá, pričom ich prepad pokračoval.
Ide o najhorší začiatok týždňa od prepuknutia pandémie spred zhruba dvoch rokov. Problémy však trvajú už niekoľko týždňov. Od začiatku roka stratil S&P 500 až 11 percent a Nasdaq 100 dokonca 15 percent. Začala sa tak korekcia, ktorú predznamenal minuloročný nadpriemerný výnos akciových trhov o zhruba 27 percent.
Zopakujú sa veľké krízy?
Čo je dôvodom zmeny sentimentu investorov? Ide najmä o strach zo zvyšovania sadzieb amerického Federálneho rezervného systému (Fed). Jeho šéf Jerome Powell vyhlásil koncom roka vojnu americkej inflácii a naznačil pre tento rok tri možné zvýšenia sadzieb. Prvé z nich by malo prísť už marci. Fed pritom držal sadzby blízko nuly dva roky.
Paniku na trhu umocnila aj správa analytika a investora Jeremyho Granthama. Tento pán úspešne predpovedal krízy v rokoch 2000 a 2008. Okrem toho bola podľa neho podobná situácia na trhoch aj v roku 1929, kedy sa začala veľká hospodárska kríza, v roku 1989, ktorý znamenal prepad japonského trhu a v roku 2006, kedy sa prepadol americký realitný trh.
Súčasné obdobie označuje Grantham ako „superbublinu“, z ktorej viní americkú centrálnu banku, ktorá podľa neho nechala sadzby nízko príliš dlho.
Hrozí vojnový konflikt?
Ďalším dôvodom obáv je hroziaci konflikt medzi USA a Ruskom na Ukrajine. Rusi ďalej sťahujú armádu k ukrajinským hraniciam. Americké ministerstvo zahraničných vecí sa snažilo situáciu upokojiť vyhlásením, že riziko pre amerických občanov na Ukrajine sa v uplynulých dňoch nijako zvlášť nezvýšilo. Na investorov to však malo opačný účinok.
„Čím viac trhy cítia, že konflikt sa môže pretaviť do geopolitickej katastrofy, tým viac mocnie strach medzi investormi,“ povedal pre CNN analytik ING Francesco Pesole.
Zdraženie ropy a plynu
Vojnový stret by okrem politických dôsledkov znamenal aj rast ceny ropy a zemného plynu. Hlavný analytik v CMC Markets Michael Hewson odhaduje, že ropa by čoskoro mohla vyskočiť na 100 dolárov za barel. V súčasnosti sa obchoduje na 88 dolároch, čo je blízko jej sedemročných maxím.
Hrozí že prudko stúpnu aj ceny zemného plynu. Tieto správy sú zvlášť nepríjemné pre strednú Európu, ktorá je od ruskej ropy a plynu závislá.
Kryptotrh si už odpísal takmer polovicu trhovej kapitalizácie
Situácia vôbec nehrá do karát investorom do kryptomien. Cena bitcoinu, ktorý tvorí zhruba 40 percent celého kryptotrhu, klesla v pondelok (24. 1.) na 30 500 dolárov, čo je o 20 percent menej ako vo štvrtok (20. 1.). Ehtereum ako druhá najviac rozšírená kryptomena kleslo až o 33 percent pod dvetisíc dolárov.
Obe kryptoaktíva sú na najnižšej úrovni od júla minulého roka a na zhruba polovičnej hodnote z historických maxím, ktoré dosiahli v novembri 2021.
Trhová kapitalizácia celého kryptotrhu dosahovala ešte v novembri tri bilióny dolárov. Dnes je to podľa údajov CoinGecko už len 1,6 bilióna dolárov. Z trhu sa tak vyparila takmer polovica novembrovej hodnoty.
