Petra Marko stála za víťazným návrhom transformácie pražskej štvrte Florenc a posudzuje projekty, ktoré ovplyvnia podobu centrálneho Londýna. A radí tiež britskej vláde.
Architektka a urbanistka Petra Marko pôsobí medzi slovenskou a anglickou metropolou. „Oddávna ma fascinoval skrytý príbeh miest. Prečo sú niektoré nabité charakterom a emóciami, zatiaľ čo iné môžu byť krásne navrhnuté, no napriek tomu nevyvolajú rovnakú reakciu alebo vzťah,“ vysvetľuje Petra Marko.
V rámci britskej národnej komisie pre infraštruktúru radila v otázkach pridanej hodnoty verejného priestoru aj britskej vláde. Je spoluautorkou oceňovanej stratégie VeloCity, zameranej na udržateľný rozvoj koridoru Cambridge-Oxford, regiónu s najväčšou koncentráciou talentu a inovácií v krajine.
Viedla think-tanky na London School of Architecture a prednáša na medzinárodných fórach o inkluzívnych mestách a udržateľnej mobilite. Najnovšie ako členka Westminster Council Design Review Panel posudzuje plánované projekty, ktoré v budúcnosti ovplyvnia podobu centrálneho Londýna.
Udržateľné mestské štvrte
Spolu so svojím partnerom, architektom a urbanistom Igorom Markom, založila v britskej metropole Marko&Placemakers, úspešný ateliér na pomedzí architektúry, mestského plánovania a zeleného urbanizmu. V rámci neho navrhujú stratégie, ktoré pomáhajú vytvárať udržateľné mestské štvrte a dodávať im spoločenskú aj ekonomickú hodnotu.
Jednou z takých je aj víťazný projekt pražskej štvrte Florenc, ktorého cieľom je transformovať fragmentované územie s 24 hektármi a integrovať ho s okolitými časťami metropoly.
Návrh konzorcia, ktoré okrem Marko&Placemakers tvoria aj české kancelárie A69 a UNIT architekti, vyhral pred dvoma rokmi v medzinárodnej súťaži. V tendri okrem iného porazil aj neskoršieho víťaza projektu Vltavskej filharmónie, dánsku kanceláriu Bjarke Ingels Group (BIG).
O vysoko očakávanej premene sa hovorí ako o jednej z najväčších urbanistických výziev posledného desaťročia.
„Snažíme sa korigovať chyby dvadsiateho storočia, keď infraštruktúra pre automobily zásadne a negatívne ovplyvnila mesto. Chceme nadviazať na koncept takzvaného pätnásťminútového mesta francúzsko-kolumbijského teoretika Carlosa Morena,“ vysvetľuje Petra.
Projekt tak počíta s novou autobusovou stanicou, priamym napojením na metro či vytvorením kompaktnej mestskej štvrte krátkych vzdialeností, ktorá svojou štruktúrou nadväzuje na blokovú zástavbu centra Prahy.
Petra Marko vyrástla v Bratislave, architektúru vyštudovala vo Viedni a v Štokholme. Jej profesijnú trajektóriu však predurčila letná stáž v architektonickej kancelárii v Londýne. Rýchle tempo a energiu mesta na Temži si zamilovala natoľko, že sa stalo na viac ako pätnásť rokov jej druhým domovom.
Finančná kríza v roku 2008 dala stopku mnohým stavebným projektom a otvorila debatu o transformujúcej sa úlohe architektov.
Prestížne vzdelanie
Aj keď v tom čase už Petra s Igorom pracovali na spoločných projektoch, rozhodla sa využiť príležitosť a určiť si vlastnú cestu v širokom prostredí architektonickej profesie. Na londýnskej Goldsmiths College sa zapísala na štúdium podnikania v kreatívnych odvetviach.
„Dlhodobo som cítila, že existujú dôležité zručnosti v medziodborovej spolupráci, biznise a komunikácii, ktoré som sa na škole architektúry nenaučila,“ dodáva.
Na prestížnu školu kedysi chodili napríklad vizuálny umelec Damien Hirst, režisér Steve McQueen, hudobník James Blake či módna návrhárka a ikona swinging sixties Mary Quant.
Foto: Jan Malý
„Celý ročník bol postavený zo zmesi osobností z oblasti performance, médií a hudby až po architektúru a dizajn. Podstatou bolo dostať sa von z komfortnej zóny nášho vlastného odboru, rozpoznať osobné hodnoty a následne ich premietnuť do nášho profesijného života,“ spomína Petra.
Dodnes hodnotí štúdium na škole ako jedno z najlepších rozhodnutí, ktoré kedy urobila. „A pravdepodobne by sa nestalo, keby neprišla kríza,“ spomína.
Projekt promenády v Havane
Niekedy v tom čase sa zúčastnila sympózia v Havane, ktoré malo za cieľ pomôcť vyriešiť urbanistické otázky okolo miestneho prístavu. Jeho súčasťou je aj legendárna osemkilometrová promenáda Malecón.
„Neustále doňho narážajú otvorené vlny oceánu. Pozdĺž nenájdete stromy ani lavičky, zato hneď vedľa vedie štvorprúdová cesta. Aj tak je najobľúbenejším verejným priestranstvom v meste. Páry sa tam promenádujú, rodičia dvíhajú svoje deti smerom k oceánu a ukazujú na obzor, za ktorým existuje predstava iného sveta.“
Malecón prirovnáva k symbolu slobody. „Ten pocit v bývalom Československu veľmi dobre poznáme. Súboj, ktorý generácia našich rodičov vyhrala v roku 1989, v skutočnosti nikdy neskončil. Demokracia nie je cieľ, ale cesta, ktorá si vyžaduje neustále individuálne aj kolektívne úsilie a zodpovednosť,“ pripomína.
Formatívne zážitky aj čerstvú akademickú kvalifikáciu zúročila najskôr v developerskej spoločnosti Solidspace. Tá sa zaoberá projektmi na zložitých malých parcelách a hľadá v nich nevyužitý potenciál bývania v blízkosti verejnej dopravy a občianskej vybavenosti.
S partnerom Igorom onedlho zakladali vlastnú kanceláriu – Marko&Placemakers. Ich zameranie je tvorba mesta alebo placemaking – prístup k plánovaniu mesta, ktorý reflektuje spoločenské, ekonomické a environmentálne aspekty s cieľom posilniť identitu daného miesta a aktivovať komunitu okolo neho.
Foto: Morley von Sternberg
Korene placemakingu tkvejú v myšlienkach Jane Jacobs, slávnej americkej aktivistky a urbanistky šesťdesiatych rokov dvadsiateho storočia. Tá propagovala okrem iného to, že mestá sú analógiou prírodných ekosystémov a presadzovala, aby občania prevzali vlastníctvo ulíc prostredníctvom aktívnej účasti na verejnom živote.
Jej dnes už kultový text „Smrť a život veľkých amerických miest“ z roku 1961 zdôraznil význam verejného priestoru dávno predtým, než sa stal všeobecne uznávaným.
Kľúčovou súčasťou placemakingu je podľa Petry pochopiť genius loci – neviditeľný význam miesta a jeho DNA. Tvrdí, že mesto nikdy nevznikne na zelenej lúke, úspešné projekty vychádzajú z kontextu a histórie, no nakoniec ich pozitívne premenia. Niekedy tak stačí iba niekoľko drobných zmien.
Z pozície zakladateľky Marko&Placemakers ovplyvňovala aj podobu Londýna. „Mám pocit, že jeho intenzita paradoxne posúva ľudí k väčšej empatii a tolerancii, či už ide o zdieľanie husto obývaných priestorov alebo o potrebu spolupracovať naprieč profesiami,“ popisuje Petra život v britskom hlavnom meste.
Zapojenie obyvateľov do plánovania
Ateliér sa podieľal napríklad na revitalizácii parku Northala Fields neďaleko Wembley. Jeho súčasťou bol aktívny proces konzultácií, ktorý dal širokej verejnosti priestor zapojiť sa do príbehu lokality.
„Verejný priestor vnímame ako spojenie, ktoré pomáha rozvíjať charakter miesta prostredníctvom spoločných zážitkov,“ hovorí Petra s tým, že kľúčové je zapojenie a vzdelávanie tých, ktorí ho využívajú.
Do stratégií plánovania preto často zahŕňajú sociálno-ekonomický prieskum, ktorého zmyslom je identifikovať silné stránky štvrtí s cieľom pomôcť začleniť novú výstavbu.
Ich ateliér bol tiež súčasťou špeciálneho tímu londýnskeho starostu, ktorý sa zaoberal otázkou životaschopnosti ulíc a oživenia mestských centier. „Londýn je vlastne taká kolekcia dedín, kde každá z nich má svoju hlavnú tepnu, tzv. high street,“ vysvetľuje.
Úplne odlišné historicko-spoločenské špecifiká v sebe skrýva región Česka a Slovenska.
„V bývalom Československu je dôvera medzi developermi, obcami a verejnosťou na dlhodobo nízkej úrovni. Je to predovšetkým kvôli chybám a nekontrolovanému rozvoju, ku ktorému došlo po revolúcii,“ pripomína Petra s tým, že ešte mnoho rokov po revolúcii prebiehali developerské projekty bez architektonických súťaží.
Mestá navyše často rozpredali strategické územia bez toho, aby investorom stanovili jednoznačné pravidlá alebo konkrétne očakávania. No situácia sa v posledných rokoch výrazne lepší.
„V uplynulom desaťročí prudko vzrástol záujem o obnovenie strateného vzťahu k verejnému priestoru. Objavilo sa množstvo iniciatív od pouličných trhov až po kultúrne podujatia, ktoré znovu oživujú dôležité spoločenské centrá v mestách, ako je Praha a Bratislava,“ všíma si Petra.
Náš región sa posúva ďalej
Zároveň vníma pozitívne, že verejný priestor sa stal politickou prioritou súčasného primátora Matúša Valla, čo sa odrazilo napríklad na zriadení Metropolitného inštitútu Bratislava. Ten nadväzuje na pražský Inštitút plánovania a rozvoja.
Túžba podieľať sa na zmenách v regióne, z ktorého obaja pochádzajú, priviedla Petru s Igorom k vedomému rozvíjaniu projektov v strednej Európe. Tu na seba okrem tvorby nových stratégií berú aj roly strojcov dialógu medzi jednotlivými stranami.
„Pobočka v Bratislave, ktorá vznikla pred dvoma rokmi, nám umožňuje bezprostrednejšie sa zapojiť do ďalšej transformácie v regióne,“ dodáva Petra.
Expanzia kancelárie na Slovensko priniesla aj spoluprácu s vizuálnym štúdiom Milk. Spolu s nimi Petra pomáha mestám a developerom vytvárať obsah a príbeh miesta počas jeho transformácie prostredníctvom stratégií dočasných zásahov.
„Namiesto komunikácie o budúcnosti, ktorá v prípade veľkých projektov regenerácie miest môže trvať niekoľko rokov, hľadáme spôsoby, ako miesto aktivovať pred výstavbou alebo počas nej,“ vysvetľuje.
Práve so štúdiom Milk nedávno vydala knihu Meanwhile City, ktorá ilustruje význam dočasných intervencií pri tvorbe kvalitných mestských lokalít.
Nájdete v nej prípadové štúdie z Viedne, Barcelony, Londýna alebo rozhovory s vybranými aktérmi a aktérkami, ktorých organizácie kultivujú verejný priestor v Prahe.
Budúcnosť projektov vidí pozitívne. „Developeri dnes už vedia, že kvalita verejného priestoru a architektúry je vo všeobecnosti stále dôležitejšia. Uvedomujú si tiež, aké dôležité je komunikovať s mestami, ktoré sa stávajú stále silnejšími hráčmi. Vidíme teda, že klienti sú stále viac edukovaní a informovaní. A veríme, že sme tomu trochu pomohli aj my.“
Článok vyšiel na Forbes.cz. Autorkou je Alexandra Střelcová.
