Dva susedné národy, spoločná história, úzke ekonomické vzťahy. To všetko platí o pomeroch medzi Slovenskom a Českom. Pri lacných úveroch na bývanie sa však vzájomná podobnosť končí.
Kým Slováci platia za hypotéky ročne v priemere 0,9 percenta, obyvatelia susedného Česka až 2,3 percenta a budú ešte viac. Sadzby v ČR majú do konca roka vyskočiť až na štyri percentá.
Prečo je to tak? Prečo platia Česi, Poliaci a Maďari za úvery viac ako Slováci? A je to vôbec dobre?
Výhybka menom euro
Slovensko sa od spoločnej ekonomickej trajektórie s Českom a ostatnými krajinami skupiny V4 odstrihlo 1. januára 2009. Vtedy sa vzdalo slovenskej koruny a s ňou aj samostatnej monetárnej politiky. Priradilo sa k bloku 15 krajín, ktoré vtedy platili eurom a ich peňažný obeh riadi Európska centrálna banka.
Toto spojenie sa osvedčilo. Meny susedných neeurových krajín počas kríz výrazne devalvovali. Zdražilo to dovozy a tým aj cenovky v obchodoch. Slováci si na vyššie ceny tovarov z dovozu ani počas finančnej krízy, ani počas pandémie zvykať nemuseli.
Dnes sa spoločná menová politika na Slovensku prejavuje rekordne lacnými hypotékami. Našinci poznajú pohyb úrokov zatiaľ iba smerom nadol. Od uvedenia hypoték na trh pred dvoma dekádami sadzby doteraz takmer bez výnimky klesali.
Slováci na úveroch na bývanie ušetria
Slováci preto vďaka tomu na bývaní výrazne šetria. Splátka 30-ročného úveru v sume 150-tisíc eur predstavuje pri sadzbe 0,9 percenta 475 eur. Pre porovnanie – mesačná splátka pri úroku 2,3 percenta, ktorý je aktuálne v ČR a Poľsku, je 578 eur, teda až o stovku viac.
Občania Maďarska pri takej istej hypotéke, no ich priemernom úroku 4,4 percenta, zaplatia až 749 eur mesačne. A to je už slušný rozdiel.
Dôvodom je odlišná menová politika. Európska centrálna banka kryje dlžníkom chrbát. Drží sadzby na nule. Snaží sa „pumpovať“ do ekonomiky nové peniaze a motivovať banky, aby poskytovali úvery. Centrálne banky v Česku, Maďarsku a v Poľsku sú v inej situácii.
Česi platia na hypotékach čoraz viac
Česká národná banka zvýšila v októbri tohto roku svoju sadzbu o 0,75 percentuálneho bodu na 1,5 percenta. Do konca roka by podľa ekonómov mohol úrok dosiahnuť až dve percentá. Hypotéky na tento trend reagovali zdražením. Priemerná sadzba na úveroch na bývanie vzrástla, podľa portálu Hypoindex.cz, v septembri o desatinu bodu na 2,32 %.
Napríklad ČSOB minulý týždeň zvýšila úroky pre troj-, päť- a sedemročnú fixáciu o 0,3 percentuálneho bodu. Pri päťročnom fixe sa úrok dostal na 2,99 percenta. Česká sporiteľňa zvýšila sadzby v priemere o 0,4 percentuálneho bodu a ponuka s fixáciou na päť a osem rokov sa dostala až na 3,14 percenta.
Z ankety, ktorú realizovala ČTK medzi bankami, vyplýva, že k zdražovaniu chcú pristúpiť aj ďalšie banky.
„Úrokové sadzby hypoték idú hore ešte rýchlejšie, než sme odhadovali. Je teda pravdepodobné, že pri fixácii na päť rokov dosiahnu tri percentá už na konci októbra. V nasledujúcich dňoch je potrebné počítať so zvýšením sadzieb u všetkých poskytovateľov hypoték o 0,4 – 0,7 percentuálneho bodu. Je jasné, že hypotekárne úvery tak skokovo zdražejú,“ uviedol pre Hypoindex.cz Martin Novák, hlavný analytik Broker Consulting.
Podľa odborníkov by sa cena hypoték s päťročnou fixáciou mohla do konca roka dostať až k štyrom percentám. „Klienti, ktorým sa končí fixácia v najbližších týždňoch a mesiacoch, sa musia psychicky, a potom finančne, pripraviť na to, že po piatich rokoch splácania úveru budú pokračovať s vyššími splátkami,“ predpovedá Tomáš Mašek, riaditeľ spoločnosti Ok Point Znojmo.
Inflácia straší susedov
Dôvodom veľkého rozdielu v úrokoch na hypotékach na Slovensku a v ostatných krajinách V4 je odlišná politika centrálnych bánk. Všetky okolité štáty so samostatnou menovou politikou sa už rozhodli úroky zvyšovať. Snažia sa schladiť prehrievajúcu sa domácu ekonomiku a znížiť infláciu. Rast cien v ČR dosiahol v septembri 4,9 percenta, čo je najviac od roku 2008.
Podobne uvažujú aj ďalšie centrálne banky nášho regiónu. Tá v Poľsku zvýšila v októbri sadzbu z 0,1 na 0,5 percenta. Ide o prvý takýto posun od pandémie. Inflácia v Poľsku totiž dosiahla 5,9 percenta, čo je najvyššia hodnota za takmer dve dekády.
Maďarská centrálna banka už tento rok stihla zvýšiť sadzby štyrikrát. Z minima 0,6 percenta sa úrok dostal na 1,65 percenta. Aj ceny v Maďarsku totiž prudko rastú. V septembri vyskočili o 5,5 percenta, čo je najviac za osem rokov.
Je inflácia skutočnou hrozbou?
ECB však zatiaľ o niečom takom neuvažuje. Sadzby zostávajú na nule a prezidentka banky Christine Lagarde opakovane ubezpečila, že na ich zvýšenie môže prísť reč až v roku 2023. Nateraz sa hovorí len o obmedzení objemu výkupu dlhopisov – tlačenie peňazí.
Aj na Slovensku pritom ceny v obchodoch rýchlo rastú. V septembri inflácia vyskočila na 4,6 percenta, čo je najviac od novembra 2011. Podniky majú problém nájsť zamestnancov, ceny nehnuteľností rastú dvojciferným tempom – o 18,6 percenta v druhom kvartáli tohto roka.
ECB však vytvára politiku pre všetkých členov eurozóny – dnes 19 krajín. A nie všade predstavuje inflácia problém.
Napríklad vo Francúzsku sa ešte stále drží blízko k úrovni dvoch percent. Podobná situácia je aj v Taliansku. Slováci si preto zatiaľ môžu užívať bezpečie tohto prístavu. A to aj za cenu prehrievajúcej sa ekonomiky, nezdravého rastu realitného trhu a straty hodnoty úspor.
Za lacnými hypotékami je aj konkurenčný boj
Treba dodať, že lacné hypotéky nie sú len dielom politiky centrálnej banky. Nemalú zásluhu na nich má aj tuhý konkurenčný boj medzi bankami na Slovensku. „Vývoj úrokových sadzieb je okrem ekonomických ukazovateľov a politiky ECB na Slovensku veľmi výrazne ovplyvňovaný aj vysoko konkurenčným prostredím,“ uvádza hovorkyňa ČSOB Anna Jamborová.
„Rekordne nízke úrokové sadzby sa udržia dlhšie a investičný apetít Slovákov bez nového zásahu NBS tak skoro neklesne. Banky v dohľadnej dobe počítajú s vysokými objemami ako riešením pre sanovanie ziskovosti,“ dodáva analytik OVB Allfinanz Slovensko Marián Búlik.
Aj vďaka týmto faktorom teda sadzby na Slovensku zostanú naďalej veľmi nízko. Podľa najnovšieho prehľadu ECB sú hypotéky tretie najlacnejšie v eurozóne. Lacnejšie úvery majú len vo Fínsku (0,73 %) a v Portugalsku (0,83 %).
