V projekte Moderná krajina sa pýtame osobností z obálok Forbesu, čo treba spraviť, aby bolo Slovensko v 21. storočí úspešné. Projekt sme spustili pri príležitosti 10. výročia vstupu značky Forbes na slovenský trh. Jeho cieľom je prezentovať názory a odporúčania hlasu slovenského biznisu a vytvoriť platformu, ktorá bude šíriť ich myšlienky ako inšpiráciu na diskusiu o tom, ako posunúť Slovensko a urobiť z neho modernú krajinu a super miesto na život.
Tentokrát sa rozprávame s Líviou Vašákovou a Štefanom Kiššom z ministerstva financií. Obaja zastrešujú prípravu tzv. plánu obnovy, cez ktorý by na Slovensko malo do roku 2026 pritiecť z Európskej únie 6 miliárd eur a jeho súčasťou je aj taký rozsiahly balík reforiem, aký si Slovensko nepamätá zrejme od vstupu do únie. Veľké zmeny čakajú na biznis, prichádza éra zelenej ekonomiky, meniť sa má súdnictvo, polícia, školstvo, zdravotníctvo, penzie i rozpočet. Na čo sa teda treba pripraviť?
Koľko peňazí z EÚ príde v najbližších štyroch rokoch na Slovensko?
Štefan Kišš: Plán obnovy predstavuje zhruba 6 miliárd, nedočerpané eurofondy asi 8 miliárd a budúce eurofondy sú 13 miliárd, tie je možné čerpať 10 rokov.
Čiže zhruba 27 miliárd?
Lívia Vašáková: Áno, ale nie za spomínané štyri roky. Nevieme totiž, koľko zo starých eurofondov sa naozaj dočerpá. Termín je do konca roka 2023. Je tam veľké riziko, že sa nedočerpajú peniaze na kapitálové výdavky (investície) z Európskeho fondu regionálneho rozvoja. Pri Európskom fonde sociálneho rozvoja sa zrejme podarí dočerpať všetko.
Ako je to so šiestimi miliardami z plánu obnovy?
LV: Investovať ich môžeme do polovice roka 2026. Zatiaľ nevieme, v ktorom roku koľko plánujeme pýtať. Do konca marca by sme v tom mali mať jasno. Iný je aj mechanizmus čerpania. Nebudú sa uhrádzať faktúry (ako pri klasických eurofondoch), ale peniaze bude Európska únia uvoľňovať podľa dosiahnutia míľnikov a cieľov.
Vašáková: Zelená dohoda je hlavná ekonomická stratégia Európy. Nie environmentálna, ale ekonomická.
Ako chápať míľniky?
LV: Napríklad ako dohodnutý legislatívny cieľ, zmenu zákona a k nemu bude na základe dohody s Európskou komisiou priradená istá suma. Nie je to platba za reformu. Ale vieme si takto posunúť čerpanie peňazí dopredu.
A nové eurofondy?
LV: Reálny predpoklad, že sa začnú čerpať, je okolo roku 2023. Na základe skúseností sa väčšina peňazí zvykne čerpať v posledných rokoch.
ŠK: Ale to neznamená, že to tak musí byť aj teraz. Nie je žiadnym zvykovým právom, aby sme začali až v roku 2023. Vo veľkej miere máme vo vlastných rukách, ako rýchlo rozbehneme nové eurofondy.
Štefan Kišš a Lívia Vašáková. Foto: Miro Nôta
Sú tieto tri zdroje európskych peňazí dostatočne prepojené, aby sa ich efekt znásobil?
ŠK: Najprv treba pripraviť plán obnovy, čo musíme stihnúť do konca apríla tohto roka. Rovnako je dôležité, aby sme čo najskôr pripravili plán na nové eurofondy. Je dôležité, aby boli plán obnovy a eurofondy vzájomne prepojené. Keďže plán obnovy ide do Bruselu skôr, dohodli sme sa s ministerstvom investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie, že rozdelenie peňazí určíme ako prví v pláne obnovy a nové eurofondy sa nastavia podľa neho.
Vašáková: Slovensko má dlhodobo problém pri čerpaní eurofondov. A naschvál hovorím o čerpaní, lebo v niektorých prípadoch ťažko hovoriť o investovaní.
Čo sa bude platiť z plánu obnovy a čo z eurofondov?
ŠK: Plán obnovy je zameraný na investície, ktorých čerpanie je podmienené reformami. Nemôžeme z neho platiť prevádzkové výdavky, najmä platy. Tie sa ľahšie financujú cez eurofondy.
LV: Európska komisia to dokonca vyžaduje. Musíme v pláne obnovy nakresliť deliace čiary a napísať, čo sa financuje z neho a čo z iných zdrojov. Aj ministerstvá upozorňujeme, že to isté sa nemôže platiť z dvoch zdrojov. Napríklad pri zelenej ekonomike je oveľa lepšie si povedať, že rodinné domy budeme zatepľovať z plánu obnovy a bytovky z eurofondov. Nebude sa nám to pliesť pri audite.
Únia očakáva dôležité reformy
Aký je podľa vás zmysel plánu obnovy?
ŠK: Kľúčové podľa mňa je, že sa Európska komisia snaží vytvoriť tlak na členské štáty, aby urobili dôležité reformy. Veľa sa hovorí o investíciách a šiestich miliardách, ale oveľa dôležitejšie sú práve požadované systémové zmeny, na ktoré sa uvoľnenie peňazí viaže.
Európska komisia chce, aby sme väčšinu jej pravidelných každoročných odporúčaní zapracovali priamo do plánu obnovy a nadviazali na ne tzv. míľniky a ciele, čo je vlastne zmluva, ktorú ideme podpísať s komisiou.
Je to nástroj na všetky krajiny EÚ, aby reformy robili. Ja si nič podobné od vstupu do EÚ nepamätám. Je to náročné cvičenie a sami sme zvedaví, ako bude vyzerať najmä implementácia, nielen na Slovensku.
Pani Vašáková, čo je cieľom podľa vás?
LV: Pre mňa je to zvýšenie kvality života na Slovensku v rôznych oblastiach. Či už cez kvalitnejšie školstvo, nové či zrenovované nemocnice, zelenšiu krajinu alebo cielenejšiu podporu investícií. Tento plán má v sebe asi dvadsať ťažkých a kľúčových reforiem. Sú prakticky v každom komponente a budú si vyžadovať veľký politický kapitál na presadenie.
Kišš: Vypichnem dva najväčšie programy v pláne obnovy, nemocnice a železnice. Sú to veľmi komplexné projekty, pri ktorých sme si povedali, že ich za šesť rokov stihneme odovzdať. To znamená odovzdať stavbu. V prípade diaľnic či železníc takýto investičný projekt od bodu štúdie až po odovzdanie diela trvá okolo štrnásť rokov.
Čo očakávate?
LV: Dobrý príklad ponúka nová súdna mapa. Slovensko dlhodobo zaostáva v nezávislosti súdov, sme na chvoste krajín EÚ, a predsa plánovaná zmena narazila na odpor rôznych skupín. Čaká to takmer každú reformu, ktorú budeme v pláne obnovy presadzovať. Ako to komunikačne a politicky zvládneme, bude z veľkej miery ovplyvňovať, či sa tieto reformy budú alebo nebudú dať zrealizovať.
Lívia Vašáková, na MF SR buduje sekciu zodpovednú za plán obnovy. Foto: Miro Nôta
Slovensko zatiaľ v projektoch nevynikalo. Zmení sa to?
Dvadsiatka veľkých reforiem čaká za dverami. Nechýba o nich na Slovensku debata?
ŠK: Chýba. Práve preto obaja veľmi priamo o nich hovoríme ako o kľúčovej súčasti plánu obnovy. Myslím si, že aj zástupcovia druhej Dzurindovej vlády by k balíku, ktorý nás čaká, pristúpili s veľkým rešpektom.
LV: Zo strany EÚ dostávame signály, že náš plán patrí k tým reformnejším. Mnoho krajín sa vydalo skôr cestou investícií, ale komisia vyzdvihuje naše reformné úsilie. Pre mňa sú oveľa dôležitejšie. Pretože nastavia smerovanie krajiny oveľa viac ako šesť miliárd, ktoré nalejeme do hospodárstva.
Ani investovať šesť miliárd nie je jednoduché…
LV: Áno, pre úspech plánu bude dôležitá aj implementácia investícií. Slovensko má dlhodobo problém pri čerpaní eurofondov. A naschvál hovorím o čerpaní, lebo v niektorých prípadoch ťažko hovoriť o investovaní. Chceme ukázať, že je možné rozumne investovať európske peniaze tak, aby pomohli krajine a neboli to predražené projekty poznačené korupciou.
Čo bude ľahšie? Presadiť reformy, alebo nastaviť systém investovania európskych peňazí?
ŠK: Ťažko si vybrať. Za päť rokov skúseností Útvaru hodnoty za peniaze môžem povedať, že pripraviť dobré a návratné investičné projekty nie je ľahká úloha a Slovensko v nej dosiaľ nevynikalo. Investičný proces je zdĺhavý a komplikovaný a výsledkom je často zlý projekt, v rôznych parametroch. Jedna vec je mať v poriadku všetky papiere a povolenia, druhá vec je samotná návratnosť, teda hodnota za peniaze.
Dokážeme tie zdroje aspoň „vyčerpať“?
ŠK: Vypichnem dva najväčšie programy v pláne obnovy, nemocnice a železnice. Sú to veľmi komplexné projekty, pri ktorých sme si povedali, že ich za šesť rokov stihneme odovzdať. To znamená odovzdať stavbu. V prípade diaľnic či železníc takýto investičný projekt od bodu štúdie až po odovzdanie diela trvá okolo štrnásť rokov. Preto sa zefektívneniu procesu venujeme aj v pláne obnovy. Týka sa to viacerých zákonov: verejného obstarávania, environmentálneho posúdenia, stavebného zákona či územného rozhodnutia.
Štefan Kišš, na MF SR riadi Útvar hodnoty za peniaze. Foto: Miro Nôta
Prvé peniaze by sme mohli dostať už v lete
Bude EK pri posudzovaní reforiem flexibilná, keďže cieľom je dostať peniaze do ekonomiky?
LV: Plán obnovy vznikal s tým, že ide o obnovu ekonomík po pandémii. Cieľom je dostať peniaze do ekonomiky a preferencia komisie je, aby sa investovalo čo najskôr. Po schválení plánu môže každá členská krajina dostať 13 percent z balíka ako preddavok. Tie by mohli na Slovensko pritiecť už v lete. Ďalšie sa už budú uvoľňovať podľa splnenia míľnikov a cieľov, či už ukončenia investícií, alebo prijímania reforiem.
ŠK: Naším záujmom je dostať peniaze do ekonomiky teraz, keď sme vo fáze poklesu. Jednoducho, aby sme nemali vrchol čerpania fondov v čase expanzie ekonomiky. Z ekonomického hľadiska je lepšie nalievať peniaze do ekonomiky v čase recesie, aby ju kompenzovali, než na vrchole rastu, kde by hospodárstvo prehrievali.
Ako sa bude posudzovať, či je reforma dostatočná na splnenie míľnika?
LV: Míľniky sú vlastne kvalitatívne parametre. Musíme v nich zadefinovať nielen to, že sa prijme novela verejného obstarávania, ale aj to, na čom bude založená. Pre laika to je prijatie zákona v Národnej rade. Prípadne založenie nejakej implementačnej štruktúry alebo vytvorenie IT platformy. Ciele majú zväčša kvantitatívny charakter, napríklad počet kilometrov obnovených železníc či zrenovovaných domov.
Výzvou bude aj dôchodková reforma či prilákanie talentov
Ktoré reformy sú z pohľadu zlepšenia života najdôležitejšie?
ŠK: Kľúčovým cieľom pre vládu je zlepšenie kvality života. Dlhodobo najdôležitejšie sektory pre Slovensko v tejto oblasti sú školstvo a zdravotníctvo. Keby som si mal okrem toho vybrať dve konkrétne reformy z dlhého zoznamu, poviem dôchodkovú reformu a zavedenie viacročných záväzných výdavkových limitov verejných financií, ktoré sú súčasťou balíčka fiškálnych zmien.
Ak by som mal na penzijnej reforme ukázať rozdiel medzi míľnikmi a cieľmi, míľnikom je prijatie zmeny zákona, cieľom je zvýšenie dlhodobej udržateľnosti dôchodkového systému. Teraz sme vo fáze, keď pilujeme tieto ciele pri každej reforme. Máme 18 komponentov a každý má približne 10 až 15 takýchto položiek.
LV: Určite by som do popredia dala školstvo, ktoré nám umožní mať vzdelanejšiu populáciu. A potom zefektívnenie verejnej správy. Tieto dva faktory budú podľa mňa rozhodovať o úspechu krajiny. Pri verejnej správe kladieme veľký dôraz na súdnictvo, posilnenie NAKA a zlepšenie podnikateľského prostredia (novela zákona o verejnom obstarávaní, boj proti insolvencii…).
V časti prilákanie a udržanie talentovaných ľudí sa hovorí o sume sto miliónov eur. Ako presvedčiť mladých, aby nešli do Česka, prípadne sa vrátili?
ŠK: Kľúčový parameter je dôvera v štát a v jeho inštitúcie. To nevyrieši ani spomínaných sto miliónov a zrejme ani plán obnovy. Na úrovni politík chceme v prvom rade zastaviť odchod ľudí, ktorí idú do zahraničia pracovať. V druhom rade chceme, aby sa Slováci vrátili domov. A v treťom rade chceme prilákať cudzincov na Slovensko, pretože máme aj štrukturálny problém s pracovnou silou.
Ako konkrétne?
ŠK: Napríklad chceme rozšíriť súčasné štipendium Martina Filka, ktoré môžu vysokoškoláci získať, ak sa zaviažu, že prídu na tri roky pracovať do štátnej správy. Alebo učiť slovenčinu na Ukrajine či v iných, nám blízkych krajinách. Zjednodušovať administratívu a prepájať univerzity či firmy, aby sme budovali povedomie a uľahčili prípadné sťahovanie cudzincov k nám.
LV: Keď sa nám podarí zreformovať vysoké školstvo, vznikne základňa, na ktorú sa budú môcť nabaľovať napríklad startupy a iné inovatívne firmy. Preto bude reforma vysokého školstva kľúčová.
ŠK: Aj samotný vzorec na financovanie škôl a ich akreditáciu môže viac motivovať k udržaniu talentu. Napríklad, ak bude motivovať prijímanie najlepších maturantov.
Hyperloop? Najprv modernizujme to, čo už máme
Veľký balík peňazí bude smerovať na obnovu železničnej siete. Má väčší zmysel napájať Slovensko na rýchlovlaky, alebo zvyšovať rýchlosť našej siete?
ŠK: Príliš kreatívne nápady väčšinou nie sú tie najefektívnejšie. Čiže hlavne zefektívniť a zlepšiť cestovanie na existujúcej infraštruktúre. To znamená výrazne ju zmodernizovať. Ale napríklad aj dotiahnutie vlaku do Viedne, či zapojenie sa do niečoho ešte väčšieho, považujem za súčasť tohto cieľa. Pre mňa sú extrémnejšie príklady Hyperloop či širokorozchodná železnica.
Tie sú spravidla ťažko realizovateľné aj veľmi málo návratné. Je to aj príklad TGV vo Francúzsku. Ľudia ich využívajú menej, ako sa očakávalo. Kým jazdíme na železnici osemdesiatkou, dajme si cieľ 120 alebo 160 kilometrov za hodinu. A o rýchlosti 250 kilometrov zatiaľ snívajme.
Ako sa pozeráte na zelené technológie, na ktoré má smerovať najväčšia časť, až 37 percent z investícií plánu obnovy?
LV: Na Slovensku máme historický dlh v mnohých oblastiach. Či už ide o envirozáťaže, alebo o dobudovanie kanalizácií, vodovodov. Časť slovenskej populácie potrebujeme vytiahnuť do 20. storočia. A na druhej strane prichádzajú požiadavky z EÚ, ktoré sa týkajú prevažne vysoko inovatívnych technológií 21. storočia. Zelená dohoda je hlavná ekonomická stratégia Európy. Nie environmentálna, ale ekonomická.
Najviac, 37 percent z plánu obnovy má smerovať do boja s klimatickou krízou. Pokiaľ nebudeme investovať do nových odvetví, ako sú obnoviteľné zdroje, smartifikované elektrické siete či iné ako klasické benzínové a dieselové autá, budeme nevyhnutne zaostávať. A zvyšok Európy nás bude tlačiť do čoraz striktnejších environmentálno-klimatických noriem. Nemáme veľmi na výber a musíme v tejto súvislosti správne nastaviť rovnováhu medzi historickým dlhom a novými technológiami.
Ako?
LV: Niekde sa spája jedno aj druhé, ako pri renováciách budov. Napríklad pri rodinných domoch nielenže ich zateplíme, ale pridáme aj modernejší zdroj vykurovania, zelené prvky ako zelené strechy či nádoby na zadržiavanie dažďovej vody. Plán obnovy nás tlačí do opatrení 21. storočia. Dobudovanie kanalizácií či odstránenie envirozáťaže pôjdu zrejme cez eurofondy.
Bez zelených inovácií sa podnikanie predraží
Čo znamená tlak na zelenú ekonomiku pre slovenský priemysel?
LV: Je to hlavná ekonomická stratégia Európy. Ak chcú ďalej podnikať v Európe, musia to reflektovať aj vo svojom biznis modeli. Prináša to príležitosti, ale aj hrozby pre tých, ktorí nenastúpia na tento vlak a cez nejaké výnimky sa budú snažiť uchovávať si starý, tradičný model, založený na fosílnych palivách či znečisťovaní.
Koho na Slovensku to zasiahne najviac?
LV: Je to veľká výzva pre priemyselné podniky, keďže máme pomerne veľký podiel priemyslu na HDP. Už teraz si firmy musia kupovať emisné povolenky. Tie niečo stoja a predpokladá sa, že ich cena bude ešte rásť, čo predražuje podnikanie. Ak nebudú investovať do opatrení, ktoré im znižujú emisie, bude podnikanie pre ne čoraz finančne náročnejšie.
Ak plán obnovy prebehne podľa vašich očakávaní, čo sa zmení na Slovensku o šesť rokov?
ŠK: Dobehneme EÚ v kvalite života. Je to zjednodušená odpoveď, ale je to naozaj najdôležitejší cieľ. V prvom rade chceme dobiehať priemer pôvodnej európskej „pätnástky“. Máme zadefinovaný cieľ dosiahnuť 92 percent priemeru životnej úrovne EÚ do roku 2030. Nejde však len o plán obnovy. Aj ostatné verejné politiky sa naň sústredia.
LV: Z pohľadu bežného človeka je cieľom zvýšenie kvality života. Lepšie školy, modernejšie nemocnice, efektívnejšie fungujúci štát, súdnictvo. Či už väčšou profesionalizáciou alebo digitalizáciou. Ak spravíme reformy, môžeme sa odlíšiť od iných členských štátov, prilákať súkromný kapitál a dosiahnuť strednodobý až dlhodobý účinok.
Viete si v školstve predstaviť, že ideme vybudovať jednu prémiovú inštitúciu? Môže takto štát rozmýšľať?
ŠK: Určite môže. Len to neznamená, že je to ľahšie iba preto, lebo si povieme, že je jedna. Práve naopak, vybudovať desať priemerných môže byť ľahšie. Ale v pláne obnovy máme dôraz na špičkové vzdelávanie. Časť peňazí by mala motivovať univerzity, aby sa spájali a zvýrazňovala sa excelencia.
Z ktorej veci v pláne sa najviac tešíte?
LV: Pre mňa je to časť zelená ekonomika. Na Slovensku dlho nerezonovala. Mali sme iné problémy, bolo treba viac dobiehať. Som veľmi rada, že teraz na ňu kladieme veľký dôraz v pláne obnovy i v eurofondoch. Bude to vidieť, budeme mať zelenšiu a krajšiu krajinu.
ŠK: Ja ako technokrat najviac fandím dôchodkovej reforme. Veľa sa zaoberám aj školstvom a zdravotníctvom. Keby som mal vyzdvihnúť svojho favorita, sú to veda, výskum a inovácie. Gestorom by mal byť priamo Úrad vlády. Chceme konsolidovať inštitúcie v krajine, vytvoriť naozajstnú stratégiu s vecným základom, centrálnejšie princípy riadenia. A tiež personálne obsadiť posty, ktoré majú administrovať tieto prostriedky.
Čiže vznikne post akéhosi „chief innovation officera” štátu?
ŠK: Niečo také. Potrebujeme niekoho, kto bude riadiť Sekretariát rady vlády pre výskum a inovácie. Beriem to tak, že ani Útvar hodnoty za peniaze pred piatimi rokmi neexistoval. Dnes má svoje postavenie. Niečo podobné by som chcel povedať o štyri roky o sekretariáte rady.
Zatiaľ chýba ľudský kapitál
Bude potrebné prijať ešte viac odborníkov zvonku?
LV: O implementácii sa hovorí málo. Budeme potrebovať ľudí na viacerých úrovniach. Ja budujem koordinačnú kapacitu na ministerstve financií. Dôležité sú však aj kapacity v rezortoch. Rezort zdravotníctva nedokáže postaviť tri nové nemocnice s existujúcim tímom. Už teraz to treba riešiť.
V každej oblasti vyvstáva rovnaká otázka. Ideme robiť renovačný program na rodinné domy za 500 miliónov. Tiež sa to nezadministruje samo. Často treba posilniť aj kapacity na strane príjemcov, ako sú mestá či obce, samosprávne kraje. Nie sú pripravené, ale budú finálni príjemcovia.
Vieme ich zaplatiť z plánu obnovy?
LV: Snažíme sa o to. Napríklad vziať pár percent zo schémy obnovy rodinných domov na efektívny manažment celej schémy. Podobne aj v prípade nemocníc.
ŠK: Otázka, z čoho sa to zaplatí, je v skutočnosti nepodstatná. Keď ideme stavať nemocnice za miliardu, desať miliónov navyše je menej podstatných. Problém je, že môže prepadnúť celá miliarda, ak ich nepostavíme. Verím, že je viacero ľudí, ktorí by mohli prispieť. Aj medzi čitateľmi Forbesu.
Či už ako chief innovation officer, alebo ako šéf Hospital SK, agentúry, ktorá bude stavať nemocnice. A môžeme si povedať 20 ďalších príkladov. Týchto ľudí zatiaľ nemáme. A budeme ich potrebovať.
