Včely ho tak fascinovali, že ich vyštudovaný elektrotechnik a programátor začal monitorovať. Zariadenia Petra Kočalku pod značkou Bee Hive Monitoring dnes poznajú včelári po celom svete. Za štyri roky ich predali viac ako 60-tisíc.
Peter Kočalka pochádza zo včelárskej rodiny, no včelám sa dlho nevenoval. Svoje prvé včelstvo dostal do daru v roku 2017.
„Dal som si ich na záhradu a keď som prvý raz vybral ten plást, myslel som si, že všetky včely na mňa zaútočia. Ukázalo sa však, že sa vôbec nemusím báť. Chodil som k nim v tričku a vyberal som plásty rukami, vôbec neboli útočné,“ hovorí.
„Takto fascinovaný som si začal robiť o včelách poznámky a rýchlo som zapísal celú knihu. Písal som tam, čo robia, kedy robia, čo ja s nimi kedy robím… A od piateho júna do jesene som z toho jedného včelstva urobil päť.“
Silvestrovské prekvapenie
So spoločníčkou Stanislavou Hörčíkovou tak vybudovali včeliu farmu s 200 úľmi. Jednotlivci aj firmy si tu včelie rodiny mohli adoptovať. Peter Kočalka na to spomína ako na pekné obdobie, keď k nim chodilo veľa exkurzií, ktoré sa tešili, že majú na úľoch svoje fotky. Adopcie im pomohli chod farmy financovať.
Foto: Marek Mucha pre Forbes Slovensko
S príchodom zimy však Petra Kočalku čoraz viac trápilo, ako bude včely pozorovať, keď už ich úle nebude môcť otvárať. Do jedného z nich teda vložil mikrofón, váhu, teplomer a vlhkomer. Rýchlo pochopil, že dáta, ktoré vďaka tomu získal, sú nielen zaujímavé, ale pre včelárov aj veľmi užitočné.
„Najväčšie prekvapenie som zažil na Silvestra, keď ľudia pálili ohňostroje. Veľa sa hovorí o tom, ako zle na novoročné oslavy reagujú psíky a mačičky, ale aj včely na to veľmi silno reagovali. Vo vnútri úľa sa zrazu extrémne zdvihla teplota, včely začali intenzívne bzučať. Reakcia trvala niekoľko hodín.“
Z obývačky do sveta
Prototyp včelárskeho monitorovacieho zariadenia od Bee Hive Monitoringu predstavili v súťaži inovácií na veľtrhu Agrokomplex v Nitre. Okrem výhry zožal nečakaný úspech.
„Mali sme tam iba malý stánok, no včelári za nami vo veľkom chodili, že si chcú naše zariadenie kúpiť. My sme im vysvetľovali, že tu máme iba prototyp a zariadenia na predaj ešte nemáme vyrobené. Na Agrokomplexe si ich napriek tomu predplatilo sto včelárov. Vtedy sme si uvedomili, že to možno má aj biznisový potenciál. Keďže sme im to predali, už sme to museli vyrobiť,“ hovorí so smiechom.
Koncom roka 2018 tak v obývačke začali vybavovať prvé objednávky. Po spustení vlastného e-shopu však ich počet zo 100 na 500 narástol tak rýchlo, že ho na pár týždňov museli zasa úplne vypnúť.
Peter Kočalka hovorí, že v tomto okamihu ho jeho nápad prvý raz prerástol a uvedomil si, že sa mu musí venovať naplno. V Bee Hive Monitoringu sa im zároveň podarilo získať aj prvého investora. Vďaka investícii 70-tisíc eur tak mohli pokryť vstupné náklady. Neskôr jeho podiel vyplatili.
Foto: Marek Mucha pre Forbes Slovensko
Dnes má aspoň jedno zariadenie z Bee Hive Monitoringu až 30 percent slovenských včelárov. Najpredávanejšie je stále to prvé – srdce úľa. Obľúbené sú však aj včelárske váhy či počítadlo včiel.
„Najviac dnes predávame v Nemecku a v Rakúsku, a to aj napriek tomu, že tam zatiaľ máme iba pol percentný podiel na trhu. Ich kúpyschopnosť je však v porovnaní s nami obrovská. V Nemecku je registrovaných 100-tisíc včelárov. Nemecký a rakúsky trh nám dnes generujú 50 percent tržieb,“ hovorí zakladateľ startupu.
Prežili vďaka investícii
Okrem dvoch spolumajiteľov dnes v Bee Hive Monitoringu zamestnávajú na plný úväzok ďalších dvoch ľudí, ktorí monitorovacie zariadenia „kompletujú“. Spolupracujú však s mnohými programátormi na vývoji a zdokonaľovaní monitorov. Podľa Kočalku často zamestnávajú aj študentov.
Objednávky majú aj z Česka, Francúzska, Španielska, Talianska, Anglicka a Škandinávie. Deväťdesiat percent z nich príde cez ich vlastný e-shop. Monitorovacie zariadenia zo Slovenska sú však medzi včelármi už také populárne, že Bee Hive Monitoring organizátori veľtrhov a súťaží sami pozývajú. Takto sa napríklad dostali aj na výstavu do Tuniska.
Foto: Marek Mucha pre Forbes Slovensko
Rásť im pomohla aj ďalšia, doteraz najvyššia, investícia vo výške 350-tisíc eur. Vďaka nej zároveň úspešne prekonali čipovú krízu, ktorá ich počas pandémie veľmi zasiahla.
„Bez toho by sme nedokázali fungovať. Dnes máme zásobu komponentov približne na rok. Predtým sme ale objednávali každý mesiac. Mnohé z našich komponentov používajú aj automobilky a s nimi sme nedokázali súperiť. Bolo to ťažké obdobie,“ hovorí a dodáva, že všetky zariadenia, ktoré robia, sami vymysleli a vyrábajú aj všetky prototypy. „Je to rýchlejšie aj lacnejšie. Dáva nám to aj veľa možností na opravu.“
Čo najzrozumiteľnejšie
Bee Hive Monitoring sa snaží ukázať modernú cestu k včelárstvu a osloviť tak aj mladých ľudí, ktorých možno viac ako včely lákajú technológie.
„Žiaľ, včelári sú dnes väčšinou starší ľudia. Aj preto sme napísali knihu a naprogramovali včelársku online hru,“ vysvetľuje zakladateľ. Okrem toho sa v Bee Hive Monitoringu snažia vyvrátiť mnohé mýty, ktoré sa so včelárstvom v posledných rokoch spájajú.
„Keď na Slovensko prišiel klieštik ako najväčší včelí parazit, vzniklo okolo nich veľa až hoaxových tvrdení. Napríklad, že mobilný signál včely zabíja alebo je to z drôtov elektrického napätia. Prípadne, že si včelári navzájom kynožia úle. Ten problém si v skutočnosti včelári sami priniesli z Ázie do celého sveta,“ hovorí Peter Kočalka.
Foto: Marek Mucha pre Forbes Slovensko
Nie všetci včelári však vedia, ako s dátami z monitorov pracovať. Pomocou jednoduchej umelej inteligencie preto v Bee Hive Monitoringu vytvorili mobilnú aj počítačovú aplikáciu, ktorá ich vyhodnocuje.
„Pomocou upozornení im vysvetľuje, čo sa v ich úli deje. Sú to oznamy ako napríklad, že v úli je príliš vysoká vlhkosť, že uhynula kráľovná, že sa včely budú rojiť za 21 dní,“ približuje Peter Kočalka.
„Niektoré zvuky už včelári poznajú, keď napríklad včelstvu uhynie kráľovná, akoby plakali. Je to úplne iná frekvencia zvuku, než tá, ktorú vydávajú bežne. Inak bzučia, aj keď sa chystajú rojiť. Keď to však včelár chce zistiť bez nášho zariadenia, musí k nemu fyzicky prísť a otvoriť ho.“
Prelomové výskumy
Okrem hobby a profesionálnych včelárov však zariadenia od Bee Hive Monitoringu pomáhajú aj vedcom. Vyvinuli totiž špeciálne rámiky, na ktorých včely žijú.
„Do včelieho vosku sme zalisovali čipy. Na jednom rámiku je 400 senzorov – 200 z každej strany. Do jedného úľa tak dokážeme dať štyri až osemtisíc senzorov. Naše dáta sú potom extrémne presné, prichádzajú každých desať minút,“ hovorí zakladateľ a dodáva, že ich cena sa pri jednom úli môže vyšplhať až na 5-tisíc eur. Pre bežných včelárov sú tak často zbytočné a pridrahé.
Vedci však vďaka nim dokážu veľmi presne zdigitalizovať správanie včiel.
„Z týchto poznatkov budú môcť postupne čerpať aj laickí včelári. Včelárske výskumy sa robili, a niekedy sa dodnes robia tak, že niekto fyzicky sedel celé hodiny pri úli, pozoroval a zapisoval. Vedci preto naše technológie vítajú. Spolupracujeme na veľkých projektoch so Slovenskou akadémiou vied, ale aj s vedcami zo Slovinska, Talianska a iných európskych krajín.“
Foto: Marek Mucha pre Forbes Slovensko
Nedávno v Bee Hive Monitoringu okrem predaja spustili prenájom monitorovacích zariadení. Ďalšou aktuálnou výzvou podľa Petra Kočalku je dostať sa k včelárom bližšie cez špecializované včelárske kamenné predajne. Tie sú napríklad veľmi rozšírené v susednom Česku.
„Chceme získať dve percentá svetového trhu, aby dve percentá včelárov mali naše zariadenia. V Európskej únii je 615-tisíc včelárov. Pri celej Európe sa hovorí o 800-tisícoch. Celkovo je to takmer 20 miliónov včelstiev a teraz sme na úrovni 60-tisíc,“ uzatvára Peter Kočalka.
