Milan Dubec je pripravený expandovať a myslí si, že trh je pripravený tiež. Žilinský veľkopodnikateľ klope so svojím realitným impériom na brány Bratislavy. A popritom stíha nabádať Slovákov, aby investovali.
„Napokon vyhrávajú tí, ktorí budujú dlhodobo a s dostatočnou víziou,“ opisuje svoju filozofiu sériový podnikateľ Milan Dubec. Vie, o čom hovorí. Na začiatku stál pri zrode najväčšieho slovenského internetového portálu Azet.sk a online zoznamky Pokec.
V roku 2010 predal majoritný podiel švajčiarsko-nemeckému vydavateľstvu Ringier Axel Springer a postupne podeň posunul celú skupinu, pričom medzi rokmi 2014 až 2019 aj šéfoval slovenskej pobočke.
Dubec má blízko ako k digitálu, tak aj k médiám: okrem toho, že si ponechal minoritný podiel v Ringieri, ktorý prevádzkuje napríklad spravodajský portál Aktuality, prikúpil koncom roka 2023 do svojho portfólia aj drobný podiel vo vydavateľstve Petit Press, ktoré vydáva napríklad denník SME, Korzár či regionálne noviny MY.
Nebol by to však Dubec, ak by nehľadal ďalší priestor na expanziu. Na pozadí pandémie postupne presunul pozornosť k realitným projektom. Ako zakladateľ a výkonný riaditeľ spoločnosti Reinoo investoval do rezidenčných a administratívnych projektov v Žiline, Púchove a najnovšie aj v Bratislave. S celkovou hodnotou portfólia presahujúcou 160 miliónov eur plánuje expanziu aj za hranice Slovenska, pričom už teraz skúma možnosti na americkom trhu.
Upozorňuje, že jeho úspechy nevznikli cez noc. „Nie som zástanca rýchlych riešení. Dlhodobé budovanie je kľúčom k stabilite a rastu,“ hovorí s odkazom na podnikateľské princípy, ktoré sa uňho formovali už počas študentských čias pri hraní počítačových stratégií, keď začal ako 16-ročný podnikať. Toto uvažovanie sa odráža aj o tri dekády neskôr v jeho prístupe k realitám – rozhoduje sa precízne a prehodnocuje každý krok, pričom sa nebojí prijať aj riziko, ak o ňom vopred vie.
Okrem realít sa venuje aj podpore mladých podnikateľov prostredníctvom novovznikajúcej investičnej platformy Dubec Ventures. Plán je jasný: ak bude do čoho, je pripravený preinvestovať milión eur ročne. Jedným dychom však dodáva, že úspešný startup potrebuje viac ako len dobrý nápad.
„Najdôležitejšia je energia zakladateľa a jeho schopnosť presvedčiť ma, že projekt má zmysel. Ak chce niekto budovať čosi veľké, musí byť pripravený na tvrdú prácu,“ tvrdí Dubec, ktorého medzičasom poznajú Slováci aj ako jedného z porotcov „markizáckej“ televíznej šou Jama Levova.
Sám berie tieto slová vážne. Nedávno sa nadchol pre finančné vzdelávanie Slovákov a tomuto novému cieľu venuje takmer polovicu svojho času. Prostredníctvom podcastov a online obsahu nabáda ľudí k lepšiemu pochopeniu základných finančných princípov a vystríha ich pred podvodnými schémami, ktoré na nich v online priestore číhajú.
„Finančná gramotnosť je na Slovensku stále na nízkej úrovni. Ľudia nerozumejú, ako fungujú inflácia alebo zložený úrok. Ak to nezmeníme, bude pre nich stále ťažšie budovať hodnotu a zabezpečiť si budúcnosť,“ varuje Dubec, ktorý svojou osvetou už stúpil „na otlaky“ aj niekoľkým podvodníkom.
Keď sme s vami naposledy robili rozhovor, boli ste osobnosťou roka podľa Forbesu ako predstaviteľ podnikateľov, ktorí rozbehli pomoc Ukrajine. Čo sa u vás za posledné dva roky dialo?
Už v roku 2022 som si zaumienil, že chcem viac cestovať. Napríklad spomínaný rozhovor som v tom čase robil z Bali.
Stali ste sa digitálnym nomádom?
Áno, toho sa s manželkou stále držíme. Veľkú časť roka trávime v USA, potom cestujeme kade-tade po svete a následne sme aj v Európe a na Slovensku. Keďže som stále výkonným riaditeľom vo viacerých firmách, najťažšie je skĺbiť to, aby som bol blízko, aj keď nie som fyzicky na Slovensku. To je veľká výzva.
Spomínali ste, že napriek cestovaniu ste stále aktívny v biznise. Predpokladáme, že časťou kompetencií vo firmách ste museli poveriť kolegov. Ktoré pozície v rámci spoločnosti sú kľúčové, bez ktorých by biznis ďalej nenapredoval?
Poviem vám ich, a potom mi ich pôjde niekto „hajrovať“. (smiech)
No skúste.
V Reinoo (realitná časť podnikania, pozn. red.) je už primerane veľký tím ľudí, s ktorým robím dlhodobo, či už ide o projektových riaditeľov Romana Petra a Tomáša Surovčáka, alebo finančného riaditeľa Patrika Palečeka a ďalších. Kolegovia riadia výstavbu, projekciu, operatívu. Tak ako v minulosti, aj dnes je mojou hlavnou kompetenciou vyhľadávanie a rozhodovanie o príležitostiach a o tom, či vstúpiť alebo nevstúpiť do konkrétneho projektu. Tiež je pre mňa dôležitá architektúra a fungovanie projektov v prostredí, kde ich staviame.
Nechávate si pod sebou tie dôležité rozhodnutia.
Áno, a ako majiteľ môžem robiť aj riskantnejšie rozhodnutia. Keď v roku 2020 začala pandémia, tak sme riešili dva scenáre: na jednej strane sme sa rozprávali, ako zredukovať náklady, no zároveň sme uvažovali, či by sme aj napriek nepredvídateľnej situácii nemohli postaviť stopäťdesiat bytov v ďalšej etape projektu Zelené Vlčince v Žiline.
Čo prevážilo?
Pri druhom scenári sme museli počítať s tým, že predaju sa nemusí dariť. Plán B bol prenájom bytov. Vypočítali sme si, či by sme ekonomicky uniesli nájomný model, či z nich dokážeme zaplatiť úver na výstavbu projektu. Vyšlo nám, že áno, tak sme si povedali: poďme do toho, zvládneme to kombináciou vlastnej hotovosti a bankového financovania.
A výsledok?
Na začiatku roku 2020 sme si zazmluvnili lepšie ceny výstavby ako dva roky predtým. Všetci po nás išli s cenami o 20 percent hore a my sme išli o päť percent dole. Toto je len jeden príklad toho, čo som si ako majiteľ firmy mohol dovoliť: prijať informované riziko.
Ktorá odnož vášho biznisu tvorí najväčšiu časť EBITDA (zisk pred zdanením, úrokmi a odpismi)? Sú to práve nehnuteľnosti?
Momentálne generujeme 90 percent EBITDA v nehnuteľnostiach, cez ich výstavbu a prenájom, a 10 percent ziskov pochádza z digitálu.
S akou veľkou hotovosťou ste sa pustili do realitného biznisu?
Na začiatku to bolo osem miliónov. Postupne sme pridávali equitu, ale aj sme veľa refinancovali. Aktuálne máme zdravú páku: 30 percent (dlhového financovania na páku, pozn. red.) na celom portfóliu.
foto Pasha Borsai
Ktorý rok bol pre vás najnáročnejší?
Rok 2023. Boli sme stále profitabilní a dokázali by sme fungovať aj pri nižšom predaji, ale vzhľadom na naše ambiciózne plány a očakávania to nebolo ideálne.
Kde pálite najviac hotovosti?
V startupoch. To ste chceli počuť?
Vy sám rád hovoríte, že startupy sa nepodporujú, ale investuje sa do nich, pretože čakáte finančnú návratnosť…
Máte ma celkom načítaného. (smiech)
Preto je logická otázka, či sa oplatí na Slovensku do startupov investovať.
Kedysi vychádzal Magazín Internet a raz vyšiel s titulkom „Spaľovači peňazí“. To bolo v roku 1998 a vtedy som si povedal, že ja nikdy nebudem spaľovač peňazí. Určite sa do startupov oplatí investovať, ale ide o veľmi rizikový šport.
Veľká časť startupov, možno 90 percent, zomrie do dvoch rokov. Keď si však zoberieme zvyšných desať percent, časť z nich vyletí hore, časť z nich sa uživí a ďalšia zase zomrie v dlhšom horizonte. Je to proces, pri ktorom sa ako startupista veľa naučíte.
Keď ako investor investujete do startupov, tak jeden alebo dva vám musia zarobiť na zvyšných päťdesiat, ktoré vám nevyšli. Tak sa to aspoň hovorí medzi investormi. Moja štatistika ako startupistu je radikálne lepšia. Zo startupov, ktoré som založil, väčšina prežila a urobila veľmi pekné čísla.
Ako si zadeľujete čas v rámci svojho portfólia? Čomu venujete najväčšiu pozornosť?
Aktuálne sa snažím venovať 40 až 50 percent času finančnému vzdelávaniu Slovákov, a to aj prostredníctvom podcastov a online obsahu. Ďalších 50 percent venujem realitným projektom. Zvyšok času ide na investície. O investície sa mi starajú dvaja kolegovia – či už o tie z Jamy Levovej, alebo keď nájdeme niečo zaujímavé na trhu. Mesiac dozadu sme podpisovali jeden slovenský startup, to už mimo Jamy Levovej.
Čo pribudlo do vášho podnikateľského portfólia za posledné obdobie, ak vynecháme celý segment real estate?
Tým, že som sa pustil do Jamy Levovej, vytvoril som firmu, ktorá zastrešuje všetky nové nerealitné investície – Dubec Ventures. Okrem investícií z Jamy Levovej tam patrí Auttia, Elv.Ai a regionálne médiá. Najmä v čase budúcich AI generovaných správ bude priestor práve pre originálne regionálne spravodajstvo.
Ďalších 300-tisíc eur som investoval do spoločnosti Impact Ventrues s nadáciou Pontis a investičným fondom CB Espri. Dokopy sme tam vyzbierali tri milióny eur. V Impact Ventures som 25-percentným spoločníkom. Investujeme do podnikov, ktoré prinášajú inovácie so spoločenským dopadom. Máme tam už štyri investície a hľadáme ďalšie.
Spomínané CB Espri je spájané skôr s európskymi financiami a štátnymi peniazmi. Je na mieste prepájanie súkromného kapitálu s podobnými zdrojmi?
Páčilo sa mi na tom, že sú to investície so spoločenským dopadom. Aj cez moju nadáciu podporujem aktivity so spoločenským významom. Sú tam dohodnuté už štyri investície, ale zatiaľ ich nemôžem konkretizovať.
Naznačili ste, že startupy sú často oblasťou, v ktorej sa pália peniaze. Do akého segmentu pri začínajúcich projektoch a startupoch by ste nikdy neinvestovali?
Moje základné pravidlo znie: neinvestujem do oblastí, ktorým nerozumiem. Toho sa držím v hlavnom podnikaní, no sú aj výnimky. Teraz sme investovali napríklad do spoločnosti, ktorá robí vývoj v oblasti zdravotníctva, a tam naozaj nie som doma.
Jama Levova je náročnejšia. Ide o firmy z rôznych oblastí. Podnikateľské princípy v nich stále platia, ale dal som si pravidlo, že pôjdem do všetkého, čo bude mať dobrý tím a dobrý projekt, s výnimkou toho, že určite nepôjdem do žiadneho food trucku. A teraz už máme aj ten – Rolltown. (smiech)
Takže výnimka z pravidla.
Jama Levova pre mňa nie je nevyhnutne len o zisku, ale aj o podpore životaschopných podnikateľov, no musím mať pocit, že na konci bude aj zisk. Pri startupoch je extrémne dôležitý samotný zakladateľ a energia, ktorá z neho ide. Ak by malo byť jedno pravidlo, do čoho neinvestujem, tak do zakladateľa, ktorý ma nepresvedčí o svojich schopnostiach.
Osobne preferujem online trhoviská, pretože tým rozumiem. Keď si vezmete prierez online projektov, čo som v živote vytvoril, tak je to určitá forma podobných internetových trhovísk. Marketplaces sú modernou verziou pôvodnej inzercie v tlačených novinách.
Napríklad aj taký Pokec bol svojím spôsobom zoznamovací „marketplace“ – zanikli tlačené zoznamovacie inzeráty a máme tu online zoznamky. Následne sme spustili ďalšie – Nehnuteľnosti, Autobazar, Bistro…
Keď hovoríte o podobných online platformách, sú ešte škálovateľné? Dá sa z nich v súčasnosti urobiť firma, ktorá vie zarobiť stovky miliónov, ako je to pri startupoch?
Marketplaces sú jednou z najziskovejších oblastí – nehnuteľnosti, autá, nákupné platformy. Buď môžete zásadnou technologickou inováciou narušiť pozíciu aktuálneho lídra, alebo si vyberiete inú oblasť života, kde ešte marketplace nie je. Prípadne si vyberiete niche – napríklad sashe.sk (portál na predaj „handmade“ produktov, pozn. red.), čo je skvelý príklad niche marketplace.
Strategické hry: Neriešiť pätnásťminútové ciele
V minulosti ste povedali, že hranie strategických počítačových hier vám pomohlo pri podnikaní. Aké konkrétne vlastnosti potrebné pre biznis vedia „nakopnúť“ klasiky ako Warcraft, SimCity či Transport Tycoon?
Keď sme hrávali strategické hry, napríklad Red Alert, tak boli dva druhy hráčov.
Tí, ktorí útočili, a tí, ktorí budovali…
Áno. Ja som bol vždy ten, ktorý budoval. Hru som vždy naťahoval aj na dve hodiny. Tí, ktorí šli na deštrukčný režim, vyhrávali na začiatku, no tí, ktorí budovali a vytvorili si impérium s vytváraním zdrojov, zásobovaním, obranou, vyhrali celú hru. V princípe to je veľmi podobné podnikaniu a investovaniu.
Sú ľudia, ktorí chcú rýchlo zarobiť, a tak im to buď vyjde, alebo rýchlo zhoria. Napokon však vyhrávajú tí, ktorí budujú dlhodobo a s dostatočnou víziou. Presne toto ma naučili strategické hry: budovať dlhodobo a s víziou a neriešiť 15-minútové ciele.
Ako hodnotíte svoje pôsobenie v televíznej súťaži Jama Levova? Koľko investícií sa reálne zrealizovalo po vypnutí kamier?
Do Jamy Levovej som šiel, pretože som cítil, že je to skvelý priestor na popularizáciu podnikania a inšpirovanie ľudí. Mojou hlavnou úlohou je ukázať, že premýšľať podnikateľsky má zmysel. Z prvého ročníka sme dohodli dve investície a aktuálne z druhého ročníka ešte doťahujeme tri ďalšie.
Samozrejme, to, čo diváci vidia na obrazovke, je predbežná dohoda. Počas natáčania podnikatelia stále hľadajú investorov. Stalo sa mi, že kým sme sa dohodli, títo ľudia našli nového investora a prišli s inou ponukou. Prípadne sa pri due dilligence objavia veci, ktoré nestihli byť povedané v televízii. Na druhej strane relácia Jama Levová pomáha podnikateľom aj tým, že ich firmy extrémne zviditeľní.
Koľko ste v rámci startupov preinvestovali?
Za rok 2024 cez milión eur, ale nie všetko išlo do projektov z Jamy Levovej.
A koľko ste už dokopy preinvestovali do startupov?
Spolu 1,4 milióna eur.
Povedzte, aký veľký kapitál budete mať „na hranie“ v rámci Dubec Ventures?
Ak bude do čoho, tak jeden milión ročne.
A aký veľký je váš podiel vo firmách, do ktorých investujete?
To závisí od konkrétneho prípadu. V niektorých firmách mám jednotky percent, v iných desiatky percent, záleží na type investície a podmienkach dohody.
Startupom môže komplikovať situáciu, ak má anjelský investor veľký podiel vo firme. Ako to riešite vy?
V prípade startupu Elv.ai som ako angel investor s väčším podielom, ale to je preto, že som bol pri zrode danej myšlienky. Ak by prišli s novým investorom, ktorý by chcel investovať, nemám problém ustúpiť. Pre mňa je dôležité vyššie dobro a rozvoj firmy. Každý racionálny angel investor pochopí, že so vstupom ďalších kvalitných investorov sa jeho investícia zhodnotí lepšie, a preto ich do projektu pustí.
foto Pasha Borsai
Naučím vás rozumieť peniazom!
Ako hodnotíte finančnú gramotnosť Slovákov?
Na veľmi nízkej úrovni. Väčšina ľudí nerozumie základným konceptom, ako je zložený úrok, ktorý funguje nielen v aktívach, ale aj v znalostiach, skúsenostiach a vo vzťahoch. Ak sa naučíte stavať na tom, čo ste vybudovali, dokážete zvyšovať hodnotu dlhodobo a exponenciálne.
Ľudia často nechápu infláciu a jej dopad. Vidia ju len v cene potravín, ale nevnímajú rast cien nehnuteľností, akcií či nákladov na zamestnancov. Ak niekto investuje do dlhopisu s trojpercentným ročným výnosom, pričom inflácia aktív je šesť percent, reálne stráca hodnotu svojich peňazí. Podobný problém vidíme v dôchodkových fondoch. Keby ľudia zostali v akciových fondoch namiesto dlhopisových, mali by dnes päťnásobok svojich úspor.
Finančné povedomie je kriticky dôležité. Aj jednoduché rozhodnutia, ako prestať platiť za Netflix, môžu mať významný vplyv. Nie preto, že ušetríte tých pár eur, ale preto, že získate dve hodiny denne, ktoré môžete investovať do vzdelania, podnikania alebo iných aktivít, ktoré vám môžu priniesť oveľa vyššiu hodnotu. Tieto dve hodiny navyše môžu byť kľúčom k vášmu rastu.
Ste však investor a očakávate návratnosť pri mnohých projektoch. Akú návratnosť čakáte pri týchto aktivitách, ktorým venujete 40 percent svojho času?
Napríklad takú, že keď pôjdem po ulici, budem stretávať ľudí, ktorí sa usmievajú, lebo vedia, že sa o seba dokážu postarať a nemusia mať depresie z finančnej neistoty v budúcnosti.
V jednom zo svojich podcastov ste otvorili tému pyramídových firiem, ako je napríklad Eaconomy. To sú podniky, ktoré sľubujú rýchle zbohatnutie. Aký máte názor na tento typ biznisu?
Existuje segment podnikania, ktorý sa pohybuje na hranici medzi šedou a čiernou zónou. Takéto firmy cielia na ľudí, ktorí sú v zúfalej situácii, a snažia sa to využiť. Kasína, „pôžičkárne“ či predajcovia zázračného vzdelania a rád, ako rýchlo zbohatnúť – všetko patrí do tejto kategórie. Eaconomy je len jednou z mnohých takýchto firiem.
S týmto ste však otvorili Pandorinu skrinku. Ako reagovali ľudia, ktorým ste mohli zasiahnuť do biznisu?
Zdá sa, že som niektorým stúpil na otlak. Pokúšali sa mi blokovať účty na sociálnych sieťach a „odporúčali“ mi, aby som sa radšej venoval niečomu inému.
Dostali ste aj vyhrážky?
Priame vyhrážky nie, skôr odporúčania, nech sa venujem niečomu inému, alebo výčitky. Napríklad mi písali, že teraz pre mňa mamičky nedostanú späť svoje peniaze. Ale keď tvrdia, že ich systém signálov, ako obchodovať na burze, funguje, tak by s tým nemali mať problém. To len ukazuje, že ide o klasickú pyramídovú schému.
Ako taká schéma funguje?
Najprv vás prostredníctvom sociálnych médií influencerky presvedčia, že vďaka pár hodinám obchodovania na mobile viete zarobiť tisíce mesačne alebo aj denne. Musíte zaplatiť mesačné školné 150 eur, kde vám vysvetlia, ako obchodovať menové páry. Odporučia vám registráciu u neregulovaného brokera, kde obchodujete extrémne rizikové CFD s pákou 1:1 500. Vysvetlia vám, že vy kupujete alebo predávate nejaký menový pár. V skutočnosti ľudia uzatvárajú len zmluvu na zmenu.
Napríklad ja kupujem zlato pri kurze 2,6-tisíca dolárov za uncu. Zaplatíte taký poplatok, že ste už na cene 2,6-tisíca, a čakáte, či zlato narastie o dva doláre za uncu, a vtedy predávate. Finta je, že túto cenu určuje broker a nie trh. Keď broker povie, že cena je o dva doláre nižšia, tak ste v mínuse a prichádzate o vklad. A vy sledujete graf, ako to ide hore a dole, a dúfate, že ste sa trafili do toho, kam to pôjde. Keď na „tradingu“ strácate, povedia vám, aby ste priniesli ďalších troch ľudí a peniaze sa vám tak vrátia z provízií z predaja tohto kurzu. Ale provízie od brokera vám už nedajú.
Všetky pyramídy časom padajú, videli sme to už mnohokrát. Treba si uvedomiť, že každý, kto vám sľubuje rýchle zbohatnutie, klame. Ak by niekto dokázal zo sedem eur spraviť tritisíc za mesiac, tak by už dávno obchodoval pre najväčšie finančné inštitúcie na svete. Namiesto toho investujte čas a energiu do seba – naučte sa niečo nové, budujte svoje schopnosti. To je tá skutočná investícia, ktorá má hodnotu.
V mediálnom biznise aktuálne cielite skôr na regionálne médiá. Aký je rozdiel medzi vaším pôsobením v celoslovenských médiách a v týchto regionálnych?
Základný rozdiel je v tom, že keď som bol v Ringieri, reálne som osobne budoval a riadil firmu. Dnes som už iba pasívny investor. V Ringieri mám 13 percent, v Petit Presse 1,5 percenta a v regionálnych médiách 60 percent. Verím, že regionálne médiá majú budúcnosť, a preto do nich investujem.
Ak by vám niekto na ulici povedal: Dajte mi sto eur, ja vám ich zhodnotím, bežali by ste od neho preč. Ale cez telefón, keď to znie presvedčivo, je to iné.
Sú vaše regionálne médiá už finančne sebestačné?
Ak by sme neinvestovali do rozšírenia do ďalších regiónov, tak niektoré kraje by dokázali byť ziskové. Mojím cieľom však je posunúť firmu na úroveň, kde by dokázala generovať obrat okolo 2,5 až 3 milióny eur ročne, a to kombináciou inzercie a predplatného.
V rámci Žilináka ste sa nedostali do konfliktu záujmov, keďže v tomto regióne realizujete developerské projekty?
Práve preto sa do mediálneho obsahu nestarám.
Okrem médií máte podiel aj v Elv.ai, startupe, ktorý sa zameriava na moderovanie nenávistného obsahu na internete a dezinformácií. Ako vnímate dôležitosť tejto témy v mediálnom biznise?
Diskusie pod článkami sú súčasťou obsahu a je potrebné ich moderovať. Tento startup umožňuje robiť to systematicky, nonstop a s nižšími nákladmi, ako keby to riešila redakcia. Slušné diskusie sú dôležité nielen pre obraz médií, ale aj inštitúcií, firiem či influencerov, ktorí chcú mať pod svojím obsahom kultivované komentáre. To je zas dôležité pre reklamných partnerov.
Self-made Milan Dubec
Veterán online zoznamiek, mediálny guru a aktuálne aj šéf developerskej firmy, ktorá má v pláne expandovať nielen mimo žilinského regiónu, ale aj za hranice Slovenska. Biznismen, srdcom a dušou, aj digitálny nomád Milan Dubec si prešiel bohatou kariérnou centrifúgou, má na konte niekoľko zdarných dealov a v neposlednom rade sa objavil už po tretí raz na obálke Forbes Slovensko.
1997 Prvá online Zoznamka
Šestnásťročný Dubec založil prvý slovenský portál určený na zoznamovanie Zoznamka.sk.
1999 Rok Pokecu
Web Zoznamka.sk sa pretransformovala na Pokec, ktorý vytvoril jednu z najväčších online komunít slovenského internetu.
2000 Azet prichádza
Projekt Azet mal pod svojimi krídlami Pokec, ale neskôr aj ďalšie funkcie ako mailová služba a online mapy.
2005 Nový hráč medzi spravodajskými webmi
Dubec založil spravodajský portál Aktuality, ktorý sa o päť rokov neskôr stal súčasťou vtedajšieho vydavateľstva Ringier Axel Springer.
2010 Predaj
Zakladateľ Azetu predal väčšinový podiel vydavateľstvu Ringier Axel Springer.
2011 Developerské začiatky
Milan Dubec sa rozhliada po nových projektoch a zakladá developerskú firmu Reinoo.
2013 Smer gastro
Podnikateľ založil online donášku jedla Bistro.sk, ktorá patrila pod krídla Azetu.
2014 Mediálny hráč
Dubec sa stal CEO vo vydavateľstve Ringier Axel Springer, ktorý má v portfóliu nielen Aktuality, ale v tom období aj denník Nový Čas. Vo vydavateľstve zostal vo funkcii do roku 2019. Aktuálne je Dubec členom dozornej rady Ringieru a 13-percentným podielnikom spoločnosti.
2015 V hľadáčiku online inzercia
Dubec založil spoločnosť United Classfieds, ktorá sa stala agregátorom realitných a auto-moto portálov.
2021 Regionálna sieť
Dubec investuje do regionálnych médií. Začal v Žiline portálom Žilinak.sk a v hľadáčiku mal aj ďalšie krajské mestá. Postupne sa jeho mediálna iniciatíva rozšírila do siete regionálnych spravodajských webov.
2022 Osobnosť roka
Milan Dubec získal ocenenie magazínu Forbes Osobnosť roka 2022 ako predstaviteľ celého podnikateľského sektora, ktorý sa zmobilizoval na pomoc Ukrajine.
2023 Elfovia proti trollom
Dubec investuje do startupu Elv.AI, ktorý sa špecializuje na moderáciu problematického obsahu na sociálnych sieťach. Dubec kúpil 1,5-percentný podiel vo vydavateľstve petit Press, ktoré má v portfóliu denník Sme, ale aj regionálne mutácie MY.
2025 Tretia obálka
Dubec sa stal po tretí raz obálkovou tvárou Forbes Slovensko a v profilovom rozhovore prezradil viac o plánovanej expanzii v developerskom segmente.
A čo hovoríte na názor, že moderovanie diskusií je zásahom do slobody slova?
Pokiaľ je diskusia slušná a vecná, nič sa nemaže. Ale ak niekto robí neplechu, nemá v diskusii čo hľadať. Videli sme prípady, keď sa v diskusiách objavovali vyhrážky smrťou – to už nie je otázka slobody slova, ale bezpečnosti. Vulgarizmy sú pritom ešte ten menší problém.
Čo si myslíte o tom, že Mark Zuckerberg vyhlásil, že Facebook už nebude overovať fakty po vzore Muskovej X?
Príchod neregulovaného rozhlasu v minulosti umožnil masovú propagandu, ktorá pomohla k vzostupu Adolfa Hitlera. Dnes sociálne médiá vytvárajú podobne neregulovaný priestor, kde sa šíri nenávisť a dezinformácie. Čaká nás nepekná skúsenosť, ktorá nás naučí, že určitá forma regulácie je nevyhnutná, ako aj v tradičných médiách.
V tradičných médiách je nemysliteľné, aby dostala priestor len jedna strana bez možnosti vyjadrenia protistrany. Naopak, sociálne médiá vás zatvoria do informačnej bubliny, kde dostávate len jednostranný pohľad, ktorý podporuje vaše existujúce presvedčenia. Algoritmus sa rozhodol, že vám viac vyhovuje jeden konkrétny názor a obmedzí vám zobrazovanie opačného názoru.
Toto rozhodnutie Facebooku a X nie je len o tom, že nebudú overovať fakty. Je to o vytváraní ekosystému, kde sa ľudia ocitnú v izolovaných názorových komunitách, čo má negatívne dopady na spoločnosť. Toto je úplný opak slobody slova – sociálne médiá vytvorili priestor, kde si môžete povedať, čo chcete, no váš názor druhej strane nezobrazíme, lebo naň nereaguje dobre a nechce ho počuť.
Zjednoduším to: ak niekto chce len informácie o tom, že Zem je plochá, tak časom má celý Facebook plný informácií o plochej Zemi. Vy môžete slobodne dávať dôkazy o tom, že Zem je guľatá, no sociálna sieť mu ich nezobrazí. To je tá hlavná zložka cenzúry: „Píš si, čo chceš, my to len nevytlačíme.“
