Mladí ľudia na Slovensku bývajú u rodičov takmer najdlhšie v celej EÚ, napriek tomu si odkladajú na budúcnosť relatívne málo či vôbec nič.
Približne pätina mladých ľudí na Slovensku si nesporí vôbec. Viac ako polovica (55 percent) je schopná odložiť si mesačne sumu vo výške do sto eur. Vyplýva to z aktuálneho prieskumu agentúry 2muse pre 365.bank na vzorke 1002 respondentov. Približne 6 z 10 ľudí vo veku do 30 rokov má na účte úspory vo výške do päťtisíc eur.
Tretina z účastníkov prieskumu uviedla ako dôvod rezignácie na sporenie príliš nízky príjem a 17 percent respondentov nepovažuje sporenie za dôležité.
„Mladí ľudia by mali začať sporiť, akonáhle si nájdu brigádu alebo svoje prvé zamestnanie. Suma, ktorú by si mali mesačne mladí odkladať na sporenie a investovanie samozrejme závisí od ich príjmov, avšak ak majú o bývanie či stravu postarané u rodičov, bolo by dobré, aby predstavovala aspoň polovicu ich mesačného platu,“ priblížila vedúca PR v 365.bank Linda Valko Gáliková.
Vďaka nasporeným peniazom by sa podľa nej mohli skôr osamostatniť a ísť buď do podnájmu, alebo požiadať o hypotekárny úver. Veľkou výhodou v dospelosti je, ak im počas života šetrili už ich rodičia.
Samostatní od tridsiatky
Mladí Slováci si na budúcnosť odkladajú relatívne málo. A to aj napriek tomu, že o bývanie a náklady s ním spojené majú zväčša postarané. Slovensko je totiž na predposlednom mieste v rebríčku krajín Európskej únie podľa dĺžky spoločného bývania s rodičmi. Dlhšie s rodičmi žijú už len mladí v Chorvátsku. Slovenky podľa údajov Eurostatu opúšťajú domov v priemere vo veku 29,5 roka a muži ešte neskôr, vo veku 32 rokov.
Priemer krajín Európskej únie je pri mladých ženách 25,5 roka a u mužov 27,4 roka. Fíni opúšťajú „rodičovské hniezdo“ už ako 21-roční, Chorváti zotrvajú v „rodinnom hniezde“ v priemere 33 rokov.
Dôvodov, prečo mladí ľudia odchádzajú od rodičov v takom vysokom veku je podľa analytikov banky viacero. Dobrovoľné rozhodnutie zotrvať s rodinou dlhšie, ale tiež nižšia dostupnosť bývania pre mladých ako napríklad pred 10 alebo 15 rokmi. Hypotéky v plnej výške ceny bývania sú už minulosťou, banky pri tomto type pôžičky požadujú vlastné úspory aspoň vo výške 20 percent z ceny nehnuteľnosti. „Príčinou neskoršieho opustenia rodinného hniezda je aj absencia štátnych sociálnych nájomných bytov, či nízka tradícia súkromného nájomného bývania,“ doplnila Valko Gáliková.
