„Slnko svieti všade a panely je možné inštalovať v podstate kdekoľvek. Ceny sú v súčasnosti dostupné pre široký okruh záujemcov a otvorila sa legislatíva,“ vymenúva prednosti fotovoltiky Ján Karaba, riaditeľ Slovenskej asociácie fotovoltického priemyslu a OZE (SAPI).
Prečo je na Slovensku boom alternatívnych zdrojov tepla či energií, ako sa vyvíja trh pre firmy, ktoré chcú šetriť, či koľko stoja nové solárne panely, vysvetľuje pre Forbes.sk.
Štát rozdelil z plánu obnovy prvých takmer 40 miliónov eur na výstavbu nových zariadení, ktoré budú vyrábať elektrinu z obnoviteľných zdrojov. Prečo sú medzi nimi najmä fotovoltické elektrárne?
Ceny energie, logicky, vyprodukovali záujem firiem a v podstate všetkých spotrebiteľov o opatrenia, ktoré dokážu znížiť spotrebu. Najrýchlejšie realizovateľným nástrojom z tohto pohľadu je práve fotovoltika.
Zlomok ceny spred desiatich rokov
Prečo?
Slnko svieti všade a panely je možné inštalovať v podstate kdekoľvek. Ceny sú v súčasnosti dostupné pre široký okruh záujemcov a otvorila sa legislatíva. Slnečná energia je tiež jednoducho prepočítateľná, takže investor dokáže na ročnej a mesačnej báze veľmi dobre odhadnúť, ako dlho bude slnko svietiť a koľko energie vyrobí.
Nikdy nebol vhodnejší čas a podmienky na budovanie fotovoltických zdrojov ako v súčasnosti. Záujem prejavujú čoraz väčšie firmy, takže vidíme už aj investície rádovo v miliónoch eur, napríklad do strešných inštalácií.
Spomínate dostupné ceny. Koľko aktuálne stojí štandardizovaný fotovoltický panel?
Približne 150 až 200 eur za panel s výkonom 400 až 500 wattov. Výkonnejšie panely sú, samozrejme, drahšie. Ale aby sme to vedeli trochu porovnať, poviem to inak. Panely v súčasnosti stoja zhruba osminu ceny spred desiatich rokov.
Vznikol obrovský celosvetový trh, na ktorom konkurencia a vývoj v technológiách a efektivite výroby výrazne znížili ceny inštalácií. Európu v tomto biznise predbehli iné krajiny a dnes v ňom hrá hlavnú úlohu Čína.
Made in China
Čo to znamená?
Čína v súčasnosti vyrába 95 percent všetkého kremíka na solárne panely. Majú obrovské, takmer plne robotizované fabriky, do ktorých investovali miliardy dolárov a prakticky všetok materiál na panely sa dodáva z Číny.
Európske firmy si dávajú vyrábať panely v Číne a v Európe ich poskladajú alebo dokonca len obrandujú a predávajú pod vlastnou značkou. Neviem si predstaviť, že by sa panely začali vyrábať v Európskej únii, pretože by cenovo nemali šancu konkurovať. Čína je spolu s Indiou, USA a Brazíliou aj najväčším odberateľom komponentov na fotovoltiku.
To je prekvapivé vzhľadom na to, že tieto krajiny sa nepovažujú za lídrov v boji proti klimatickej zmene…
Čína je jednoznačne najrýchlejšie rastúcim trhom vo výrobe energie z obnoviteľných zdrojov, rozbiehajú najväčšie projekty na svete. Aktuálne je napríklad vo výstavbe projekt fotovoltickej a veternej elektrárne s výkonom 14 gigawattov.
Také veľké inštalácie v Európe ani nemáme kde postaviť. Čína ich pripravuje viac, stavajú ich na obrovských pláňach pri Mongolsku a Kazachstane. Krajina začína výrazne dekarbonizovať a začala sa výrazne orientovať na obnoviteľné zdroje, jednoducho preto, že sú lacnejšie.
Na pripojenie sa čaká mesiace
Najväčší projekt na Slovensku vlani zrealizovali Železiarne v Podbrezovej, ktoré postavili na halách najväčšiu strešnú fotovoltickú inštaláciu v krajine. V polovici roka ich chce predbehnúť obchodný reťazec Billa so strešnou fotovoltikou na logistickom centre v Seredi.
To sú medializované projekty. Vieme však o množstve ďalších inštalácií, ktoré sú v procese prípravy a sú oveľa väčšie. Ide o pozemné fotovoltické elektrárne s inštalovaným výkonom aj 10 MW, čiže zhruba štvornásobne väčším než spomínané projekty.
Slnečná elektráreň na strechách hál Železiarní Podbrezová. Foto: archív Tesla Blue Planet
Distribučné spoločnosti, ktoré schvaľujú pripojenie do siete, sú zavalené tisíckami žiadostí o fotovoltické inštalácie. Trvá na trhu situácia, že pre obrovský záujem sa na pripojenie do siete čaká bežne aj rok?
Veľmi záleží na tom, kde a o aký typ zdroja ide, aká technicky zložitá je inštalácia a podobne. Legislatíva bola viackrát upravená v prospech spotrebiteľov, uvoľnili sa kapacity na pripojenie, takže malá inštalácia vyjde rádovo na mesiace. V prípade väčších investícií by som počítal s obdobím šesť až deväť mesiacov. Ten štandard dvanásť mesiacov je už za nami.
Zaostávame za susedmi
Ako vyzerá slovenský trh v porovnaní so susedmi?
Trh s fotovoltikou sa na Slovensku nerozvíja tak rýchlo, ako by sa mohol, ale potenciál je tu obrovský. Vlani sme v krajine nainštalovali zariadenia s výkonom zhruba 30 megawattov, čo je nízke číslo v porovnaní s Českou republikou, kde to bolo vyše dvesto megawattov, Rakúsko vyše tisíc a Poľsko štyritisíc megawattov.
Myslíme si preto, že aj na Slovensku by mohol byť trh postupne oveľa väčší. To, čo sa zatiaľ nerozbehlo, je priamy nákup elektriny z obnoviteľných zdrojov. Existuje tu pár dodávateľov, ktorí takú elektrinu vykupujú, ale na rozvoj veľkých pozemných elektrární, ktoré budú dodávať priamo veľkým priemyselným podnikom, zatiaľ len čakáme.
Ako funguje tento trh v zahraničí?
Štandardom sú dlhodobé zmluvy na odber elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov s garantovanou cenou pre obe strany. Tieto kontrakty sú pre výrobcov výhodné, pretože priemysel je pod tlakom znižovať svoj vplyv na klimatické zmeny.
Viete, že Európska únia má ambiciózne zámery, pokiaľ ide o uhlíkovú neutralitu, a čoraz viac firiem musí plniť náročné kritéria na udržateľné financovanie svojho podnikania a prechádzať na tzv. ESG reporting, kde vykazujú aj svoju uhlíkovú stopu. Najmä zo strany západných investorov sú preto bežné požiadavky, že výroba musí byť „zelená“. Elektrina z jadra pritom nestačí, v nejakom podiele je potrebná aj energia z obnoviteľných zdrojov.
Od malých výrobcov k podnikom
Prečo nie sú podobné kontrakty štandardom aj na Slovensku?
Tento model ešte na Slovensku nefunguje, pretože nemáme dostatok výrobcov elektriny z obnoviteľných zdrojov, ktorí by takýto dopyt dokázali uspokojiť.
V minulosti sa tu vybudovalo pár fotovoltických parkov podporených štátom garantovanými výkupnými cenami, no potom prišla stopka na výstavbu ďalších zdrojov obnoviteľnej energie.
Takže sedem, skoro osem, rokov tu trval stop-stav, ktorý nemala žiadna iná krajina v Európe. Dokonca ani vo svete nepoznám krajinu, ktorá by takúto „stopku“ zaviedla. Aj krajiny, ktoré mali štátne podporné programy na obnoviteľné zdroje energie, napríklad garantované výkupné ceny, ich postupne rušili a nebránili výstavbe zariadení bez podpory. U nás nie, takže nám teraz chýba veľa zdrojov, ktoré by dokázali dodať elektrinu.
Prečo nemal priemysel uzavreté kontrakty s existujúcimi výrobcami energie z obnoviteľných zdrojov, ktorí vznikli v rokoch 2010 a 2011, keď túto výrobu štedro podporoval štát?
To by nemalo ekonomické ratio. Výkupné ceny elektriny z týchto zdrojov sú dlhodobo také vysoké, že sa to žiadnemu výrobcovi neoplatí. V čase, keď sa elektrina predávala pod 50 eur za megawatthodinu (MWh), stáli 400 eur za MWh. V súčasnosti sú na úrovni 250 eur, čo má trvať ešte nasledujúcich sedem rokov.
Títo výrobcovia ani nemajú ekonomickú motiváciu, aby predávali priamo podnikom, pretože ich nedokážu zaplatiť. Preto potrebujeme nové zdroje. Dúfajme, že sa výstavba tento rok rozbehne a vzniknú veľké zdroje, ktoré dokážu predávať elektrinu cez dlhodobé zmluvy priemyselným výrobcom.
Predpokladám, že paralelne sa budú budovať aj malé lokálne zdroje pre vlastnú potrebu a v budúcich rokoch ich bude rapídne pribúdať, pretože so 4-5-ročnou návratnosťou sú veľmi atraktívne.
