Nové haly, vôňa dreva a poriadok na všetkých pracoviskách. Nábytkárska výroba v Podpoľaní prešla zmenou štruktúry aj masívnymi investíciami do automatizácie a robotiky. Kvalitní ľudia sú však stále nenahraditeľní.
Ľubomír Očenáš z obce Kriváň v Podpoľaní začal vyrábať sústružené výrobky ako 13-ročný. Ako tínedžer si privyrábal v otcovej drevárskej dielni a neskôr, keď začal podnikať sám, sa mu šťastnou náhodou podarilo získať zákazku pre spoločnosť Ikea. Prvú objednávku – 700 drevených nožičiek pod skrinky – mu celú vrátili, lebo nevyhovovala ich požiadavkám. On sa však nevzdal.
V začiatkoch podnikania mu tiež do tla zhorela dielňa a ďalší požiar vo firme zažil o pár rokov neskôr. Dnes vedie firmu Lukamasiv, ktorá v súčasnosti zamestnáva okolo 80 ľudí a jej tržby v roku 2022 dosiahli 11,5 milióna eur.
Zhruba 80 percent produkcie vyrábajú pre Ikeu – ide o rôzne diely produktov z radu Hemnes (predné vykrojené čelo z ich najpredávanejšej postele je z Lukamasivu) či tiež série Lommarp, Småstad a Släkt.
Zvyšok produkcie vyrábajú v spolupráci s firmou, ktorá dodáva nábytok pre škôlky na Slovensku. V súčasnosti rozbiehajú výrobu nábytku na mieru a spoluprácu s internetovým predajcom nábytku.
Zakladateľ firmy si kedysi nedokázal predstaviť, že nebude pracovať od rána do večera a bude v pohotovosti aj po nociach a víkendoch. Vďaka vybudovaniu firemnej hierarchie už dnes pracuje len na nových obchodných projektoch a strategických záležitostiach.
Vo firme už pracujú aj dvaja synovia z jeho štyroch detí. Starší Michal je zodpovedný za investície a rozvoj firmy a mladší Marek je vedúci CNC výroby. Otec im však nešéfuje, ich nadriadeným je jeden z top manažérov firmy. „Aspoň neprichádzame do konfliktov,“ hovorí s úsmevom Ľubomír Očenáš.
Ľubomír Očenáš, Lukamasiv. Foto: Miro Nôta
Vlani táto firma získala ocenenie FéliX Awards (vyhlasuje ju časopis Index a Slovenská sporiteľňa) v kategórii Výnimočný rodinný biznis. Hoci generačná výmena v spoločnosti zatiaľ nie je pálčivou témou, zakladateľ sa netají tým, že by bol rád, keby niektoré z jeho detí firmu prevzalo, keď príde ten správny čas. „Do ničoho ich však nenútim, to rozhodnutie musí prísť od nich,” hovorí.
Moderný prístup v konzervatívnom biznise
Kriváň je malá obec so zhruba 1700 obyvateľmi v Podpoľaní. Možno by ste nečakali, že v takej malej obci sa nájde moderný výrobca nábytku s chuťou pre inovácie a automatizáciu výroby, zvlášť v stále dosť konzervatívnom drevárskom biznise. Inšpiráciu našli v automotive a štandardné výrobné linky prerobili na moderné robotické pracoviská.
„Snažíme sa byť moderní nie len vo výrobe, ale aj v iných témach, ako sú ekológia či obnoviteľné zdroje. Všetky naše firemné autá a manipulačné vysokozdvižné vozíky sú elektrické, vo firme nemáme vôbec žiadne dieselové motory a nepoužívame ani plyn. Máme aj veľkú fotovoltaiku a vykurujeme celú firmu peletami, ktoré si sami vyrábame z dreveného odpadu,” vysvetľuje hneď na úvod nášho stretnutia majiteľ a zakladateľ firmy Ľubomír Očenáš.
Nie je to len trendová záležitosť. Ekologická výroba mu v prvom rade pripadá efektívnejšia a čistejšia, navyše pomáha aj v biznisových vzťahoch. Ich kľúčový odberateľ Ikea začína vyžadovať od svojich dodávateľov energetické certifikáty, aby mohol koncern deklarovať uhlíkovú neutralitu.
Vylepšení je v ich drevovýrobe viac. Veľké investície zo strany majiteľa smerovali v posledných rokoch do automatizácie a robotizácie. Tie sa za posledné roky vyšplhali celkovo na 3,5 miliónov eur.
Sústruh pre 13-ročného chlapca
Začiatky jeho podnikania siahajú do roku 1997, i keď vzťah k drevu a zručnosť si Ľubomír Očenáš pestoval prakticky odmalička v otcovej drevárskej dielni. Ten počas socializmu v 80. rokoch vyrábal rôzne kusy nábytku a vybavenie pre seba či pre známych a susedov.
„Už ako chlapec som mu rád pomáhal, práca s drevom ma vždy veľmi bavila. Ako 13-ročný som dostal vlastný sústruh. Páčilo sa mi, ako sa dá z hranola dreva vytvoriť niečo krásne a aj praktické,“ spomína Ľubomír Očenáš.
Po páde socializmu jeho otec začal – tentokrát už oficiálne – podnikať v 1993 a syn mu v dielni stále pomáhal. Vždy si ale chcel robiť hlavne „svoje veci“, a tak si v rodinnej dielni zabezpečil vlastný pracovný kútik.
Sklad v Lukamasive. Foto: archív spoločnosti
Pri výbere strednej školy neváhal a prihlásil sa na odborné učilište drevárske vo Zvolene. Tam sa zoznámil s istým maliarom, pre ktorého vyrábal rámy na obrazy a iné drevárske výrobky. „V tom čase som si vedel zarobiť aj 800 korún mesačne. Vďaka tomu som už ako mladý chlapec mal vlastnú malú motorku aj peniaze na benzín,“ spomína majiteľ Lukamasivu.
Strednú školu si pochvaľoval aj z iného pohľadu. Výuka totiž prebiehala tak, že týždeň mali klasické vyučovanie a týždeň chodili praxovať do neďalekej Bučiny Zvolen. Tam sa naučili mnohé praktické zručnosti, napríklad ako vyrábať drevené okná, dvere a rôzne ďalšie stolárske výrobky.
Keď škola skončila, Ľubomír Očenáš pokračoval v otcovej dielni. Pre jeho zákazníkov vyrábal interiérové dvere a okná, zatiaľ čo otec sa venoval hlavne výrobe interiérového nábytku. Po absolvovaní vtedy ešte povinnej vojenskej služby si založil vlastnú živnosť.
Ikea a dva požiare
Niekedy v tom období prišla aj prvá zákazka pre Ikeu. „Istý obchodník z Banskej Bystrice sa o mne dopočul od nejakého známeho, ktorý mu dal na mňa odporúčanie, pretože som vyrábal sústružené veci. Predtým sme sa nepoznali,“ spomína Ľubomír Očenáš.
Spomínaný obchodník mu sprostredkoval zákazku pre jeden z výrobných závodov Ikea na Slovensku, konkrétne pre závod v Závažnej Porube pri Liptovskom Mikuláši. Išlo o dodávku nožičiek pod skrinky.
„Zdalo sa mi to ľahké, a tak som sa do toho pustil. Prvú zákazku mi ale celú vrátili, pretože to nespĺňalo ich požiadavky. Zistil som, že je náročné vyrobiť stovky nožičiek tak, aby boli úplne identické, ale mňa to zlyhanie nepoložilo, skôr ma to naštartovalo.“
Pochopil, že potrebuje lepšie technológie – stroje na sériovú výrobu. Od neďalekého strojárskeho závodu si teda prenajal tri strojárske stroje a prispôsobil ich podľa svojich potrieb. Veľa vecí sa učili za pochodu a na vlastných chybách. „Učili sme sa, prečo sú dôležité postupy, aké sú požiadavky na kvalitu, ale aj na bezpečnosť práce. Moja prvá dielňa (u otca, pozn. red.) mi zhorela do tla.“
Ľubomír Očenáš so synmi Marekom a Michalom. Foto: Miro Nôta
Tento požiar však nanešťastie nebol jediný, ktorý ho postihol. Z otcovej dielne z rodinného domu sa kvôli potrebe väčších výrobných priestorov presťahoval. Naštartoval výrobu nábytku s novými efektívnejšími pracoviskami vo väčších priestoroch a opäť zaúradoval oheň. Zhorela im časť prevádzky, ktorá sa venovala výrobe nábytku na mieru, našťastie nie tá, ktorá pracovala na zákazkách pre Ikeu.
To ich nasmerovalo viac sa orientovať na sériovú výrobu. Zmena mala pre neho zásadný vplyv. Podnikanie nabralo novú dynamiku, postupne okrem výroby pre Ikeu pracovali aj na zákazkách pre ďalších odberateľov. Od roku 2007 začali dodávať priamo do Ikey bez sprostredkovateľov.
„Nebolo to jednoduché, ale snažil som sa im vo všetkom vyjsť v ústrety. Možno to bolo pre nich výhodné, ale mne to pomohlo vypracovať sa. Ikea je gigant, bolo lepšie nebojovať s nimi. Robil som pre nich to, čo chceli a robil som to rýchlo, hoci aj na úkor svojho osobného času a energie,“ hovorí Ľubomír Očenáš. Neskôr, ako firma rástla a v Lukamasive si vylepšili procesy, dokázali na zákazkách aj lepšie zarobiť, a to najmä vďaka inováciám a zefektívňovaniu výroby.
Učiť sa od lepších
V roku 2016 začal zakladateľ Lukamasivu chodiť aj na tzv. podnikateľskú univerzitu do Žiliny, kde absolvoval mnohé lekcie aj praktické návštevy vo veľkých úspešných firmách s dobre zabehanými procesmi.
To mu dalo celkom nový pohľad na podnikanie. „Videl som napríklad aj to, že firmy fungujú bez toho, aby majiteľ musel spávať vo firme. To bolo pre mňa dovtedy niečo nepredstaviteľné. U nás išlo takmer všetko cezo mňa. Stále som mal v hlave, čo sa deje vo firme a čo akútne treba riešiť,“ hovorí Ľubomír Očenáš.
Priznáva, že takéto fungovanie ho poriadne vyčerpávalo. Zo školení začal domov prichádzať „s hlavou plnou nápadov na zmeny“, ako fungovanie vo firme zefektívniť a ako dosiahnuť, aby on sám nemusel riešiť úplne všetky problémy.
Výroba je v Lukamasive ekologická, všetky stroje vrátane autoparku poháňa elektrina. Vyrábajú si aj vlastné drevené pelety. Foto: archív spoločnosti
Chcel zaviesť pevnú štruktúru a hierarchiu, určiť, kto je za čo zodpovedný, aby sa nestávalo, že mu ako šéfovi zavolajú, keď radový pracovník pokazí nejaký výrobok alebo ho „vytiahnu z postele“, keď sa v sobotu o polnoci vo firme pokazí nejaký stroj. „Povedal som si, že predsa nemôžem robiť všetko ja, musí tu byť nejaká štruktúra.“
Mnohí zamestnanci ale neboli spočiatku príliš naklonení zmenám a nechceli prijať väčšiu zodpovednosť. Dostalo sa to tak ďaleko, že sám majiteľ pochopil, že zmeny si vyžadujú aj väčšiu odvahu z jeho strany a začal zamestnancov vymieňať.
Následne sa mu vďaka odporučeniu personálnej agentúry podarilo do firmy dostať troch nových ľudí s užitočnými skúsenosťami z biznisu a vytvoril pozície vedúceho výroby, manažéra kvality a vedúceho obchodu. V Lukamasive sa tak vytvorila platforma manažérskeho vedenia firmy a títo ľudia postupne začali Ľubomíra Očenáša odľahčovať od mnohých zodpovedností.
„Dnes už vo firme nespávam,“ pochvaľuje si majiteľ. Do práce chodí okolo ôsmej a robí, koľko treba, no väčšinou odchádza okolo tretej či štvrtej poobede. Dnes pracuje hlavne na nových projektoch a strategických plánoch a venuje sa aj divízii nábytku na mieru, ktorú v Lukamasive tiež úspešne rozbiehajú.
Vďaka zmenám v štruktúre a automatizácii výroby vyšli napokon veľmi dobre aj z obdobia pandémie. Dnes majú v Lukamasive 13 automatizovaných robotických pracovísk. Medzičasom zo zhruba stovky zamestnancov pred pandémiou klesli na zhruba 80 ľudí, avšak s týmto počtom vyrobili – aj vďaka automatizácii – o 40 percent viac produkcie.
Na deti netlačím
Z jeho štyroch detí vo firme zatiaľ pracujú dvaja najstarší – 26-ročný Michal a o rok mladší Marek. Najmladší syn Marcel študuje na technickej univerzite Brne a dcéra Martina bude tento rok maturovať.
„Ak sa aj zvyšné deti rozhodnú, že tu chcú robiť a prípadne niektoré z nich v budúcnosti aj viesť firmu, budem rád. Na nikoho však netlačím. Moje deti dobre vedia, čo to znamená riadiť firmu, chápem, že nie každý to chce robiť. Nechávam to na nich, času je ešte dosť.“
A ako vidí bližšiu budúcnosť firmy? Okrem výroby dielov pre Ikeu a výroby nábytkov pre škôlky sa chce viac zamerať aj na výrobu nábytku na mieru v rámci B2C, ale aj B2B.
„Ikea pre nás bola a stále je dobrou školou. Naučili sme sa vylepšovať procesy, efektivitu, dbať na kvalitu a inovovať. Všetko, čo sme sa za tie roky naučili, sa snažíme využiť aj v oblasti výroby nábytku na mieru,” hovorí Ľubomír Očenáš.
Zákazníkom chcú dodávať produkty v čo najkratšom čase, vysoko kvalitné a za primeranú cenu za pomoci najmodernejších výrobných plnoautomatických liniek. „A stále nás to veľmi baví,” uzatvára majiteľ firmy.
