Miliardové dlhy a zástup veriteľov, ktorých nároky sú pre neho zrejme dôležitejšie ako požiadavky voličov. V takej situácii je bývalý miliardár a jeden z najchudobnejších senátorov v USA.
Keď guvernérovi Západnej Virgínie skončil v polovici januára guvernérsky mandát a vo Washingtone zložil prísahu v Senáte Spojených štátov, stal sa jedným z najchudobnejších senátorov v USA.
Ako je to možné? Až do roku 2021 bol James Conley Justice II. podľa Forbesu takmer desať rokov miliardárom a najbohatším mužom tohto menšieho štátu. Celý život budoval majetky v uhoľnom priemysle a zbierku nehnuteľností s takými skvostami, ako je historický rezort Greenbrier v Alleghenských horách v Západnej Virgínii. Rezort sa pýši 710 izbami a golfovým ihriskom, na ktorom sa každoročne koná golfový turnaj LIV.
Pri bližšom pohľade na senátorove financie však zistíme, že jeho impérium má vážne problémy. Greenbrier už roky upadá a jeho hodnota je teraz možno nižšia ako pol miliardy dolárov, ktoré Justice dlho reportoval.
Jeho uhoľné spoločnosti na čele s Bluestone Resources stále ťažia asi 500-tisíc ton uhlia ročne, čo je však menej ako pred desiatimi rokmi, keď to boli 2 milióny ton. Ich tržby pravdepodobne dosahujú 150 miliónov dolárov a hodnota podniku je nižšia ako 200 miliónov dolárov.
Majetok? Záporné číslo
Ide o značný majetok, no senátorove záväzky sú oveľa väčšie. Podľa odhadov Forbesu má dlhy vo výške viac ako miliardy dolárov v podobe bankových úverov, dlhov, súdnych rozhodnutí a záväzkov v oblasti životného prostredia, za ktoré osobne ručí.
Nový republikánsky senátor zo Západnej Virgínie má teda podľa Forbesu čistý majetok menší ako nula. (Jeho právnici ani hovorcovia na opakované žiadosti Forbesu o komentár nereagovali.)
V minulom roku to vyzeralo, že Justice je v takej vážnej finančnej tiesni, že zamestnanci rezortu Greenbrier dostali od zdravotných poisťovní oznámenie o vyradení z plnenia, pretože hotel za nich neplatil odvody na poistnom (neskôr sa vec podarilo vyriešiť).
Senátorov najviac rozhorčený veriteľ – verejne obchodovaná spoločnosť Carter Bankshare – si stráži každý cent. Táto komunitná banka z Martinsville vo Virgínii s aktívami vo výške 4,6 miliardy dolárov je známa ako „domov celoživotne bezplatného bankovníctva“.
Banka hrozila dražbou
Justice osobne dlhuje Carteru približne 375 miliónov dolárov. Úvery sú zaistené záložným právom na Greenbrier a mnohými ďalšími aktívami.
Keď Justice na začiatku roka 2024 nesplácal úvery, banka oznámila, že usporiada verejnú dražbu rezortu a odvolala ju až koncom júna po tom, čo Justice sľúbil, že bude splácať na úrokoch aspoň dva milióny dolárov mesačne. Jeho dlhy však banku znepokojujú natoľko, že si vynútila likvidáciu zástav – vrátane stoviek hektárov vydražených v okresoch Greenbrier a Monroe, napríklad viac ako 200-hektarového pozemku Kate’s Mountain.
Po 73-ročnom čerstvom senátorovi idú aj ďalší veritelia. V januári minulého roka dosiahla ruská spoločnosť Caroleng Investments Limited, ktorej Justice dlhuje 10 miliónov dolárov na licenčných poplatkoch zo svojich uhoľných baní, súdny príkaz na zabavenie rodinného vrtuľníka. Firma ho predala za 1,4 milióna dolárov.
V júni zasa súd nariadil americkým daniarom, aby pomohli Carolengu zabaviť dostatok majetku uhoľných spoločností senátorovej rodiny na vyrovnanie zvyšnej sumy.
V októbri potom ohlásili dražbu hotela Greenbrier aj investori do problémových pohľadávok, spoločnosti McCormick 101 a Beltway Capital z Marylandu, aby získali zvyšných 20 miliónov dolárov zo zmenky v hodnote 140 miliónov dolárov, ktorú Justice nesplácal.
Nedôveryhodný dlžník
Ako je možné, že Justice, ktorý v roku 2009 vykúpil Greenbrier z konkurzu za 20 miliónov dolárov, oň teraz môže prísť? Pretože počas dlhej kariéry porušovania zmlúv, vzdorovania súdnym príkazom, pomalého platenia účtov a nahrádzania starých pôžičiek novými unavil Justice všetkých veriteľov, s ktorými rokoval.
Ľudia z uhoľného priemyslu sa ho zriekli, je nedôveryhodnou protistranou. „Faktúry sú pre neho nezáväzné a niečo, o čom sa dá vyjednávať. Účty platí tak, že čaká, kým ho ľudia zažalujú,“ hovorí jeden z vysokopostavených manažérov uhoľného priemyslu, ktorý si prial zostať v anonymite.
Senátor Jim Justice. Foto: TASR, AP
A napriek tomu sa Veľkému Jimovi vždy nejako podarí nájsť ďalšie záchranné lano.
Newyorská súkromná investičná spoločnosť Fortress Investment Group kúpila v prípade Greenbrier nesplatenú pohľadávku za 20 miliónov dolárov (ktorá je podriadená pohľadávkam banky Carter) a odvolala tak dražbu rezortu. Fortress spoluzaložili v roku 1998 miliardári Wes Edens, Mike Novogratz a ďalší.
V roku 2017 kúpil 90 percent Fortressu fond SoftBank Vision miliardára Masajošiho Sona za 3,3 miliardy dolárov. V roku 2023 Softbank predal svoj podiel za zhruba tri miliardy dolárov spoločnosti Mubadala Investment, štátnemu investičnému fondu Spojených arabských emirátov, ktorý disponuje 300 miliardami dolárov.
Islamská monarchia bohatá na ropu sa tak stala jedným z najvýznamnejších mecenášov senátora Justice. „On tým ľuďom niečo dlhuje a zrazu zistíme, že sú to cudzí štátni príslušníci?“ hovorí Michael Pushkin, člen Snemovne reprezentantov Západnej Virgínie a predseda štátnej Demokratickej strany. „Bude týmto ľuďom zaviazaný.“
Uhliar po celý život
James Conley Justice II. vyrástol v uhoľnom kraji. Jeho otec James starší vyštudoval letecké inžinierstvo na Purdueovej univerzite v Indiane a počas druhej svetovej vojny bol kapitánom letectva. Začiatkom 60. rokov minulého storočia založil James starší spoločnosť Ranger Fuel, ktorá ťažila uhlie, a v roku 1969 ju predal za 70 miliónov dolárov (v dnešných peniazoch asi 600 miliónov dolárov) ťažobnému koncernu Pittston so sídlom vo Virgínii.
V roku 1971 James starší založil spoločnosť Bluestone v uhoľných panvách v okrese McDowell v Západnej Virgínii. Asi 20 rokov produkovala Bluestone každoročne 500-tisíc ton takzvaného metalurgického alebo koksovateľného uhlia, čo je prvotriedne čierne uhlie používané na výrobu ocele.
Mladý James pracoval pre otca celé desaťročia. Keď v roku 1993 zomrel, prevzal po ňom vedenie firmy. Najšťastnejší deň prišiel v roku 2009, keď ceny metalurgického uhlia vyskočili o 40 percent na 140 dolárov za tonu a Justice predal svoje hlavné aktíva v uhoľných baniach ruskej spoločnosti Mechel za zhruba 450 miliónov dolárov v hotovosti a prioritných akciách.
Ťažba uhlia v Západnej Virgínii. Foto: Unsplash
Neúspešný predaj Rusom
Justice si myslel, že uhoľný priemysel opustil, ale Rusi, ktorých trápil pokles cien uhlia, nedokázali aktíva speňažiť. V roku 2014 ho Mechel zažaloval za podvod s odôvodnením, že im predal málo výnosné bane. Justice podal protižalobu a tvrdil, že Mechel ich jednoducho nevedel viesť. V roku 2015 sa strany dohodli a Justice odkúpil spoločnosť späť za päť miliónov dolárov plus prevzatý dlh.
Zaviazal sa platiť holdingovej spoločnosti Mechel licenčné poplatky vo výške troch dolárov za tonu uhlia vyťaženého v budúcnosti. Vlani v júni Justice uviedol, že Rusi z baní urobili „ten najhorší bordel, aký kto kedy videl“. A potreboval čerstvý prevádzkový kapitál, aby ich mohol dať dokopy.
Až do roku 2017 bol preňho najväčším zdrojom bankových úverov Worth Carter. Zakladateľ Carter Bank bol známy tým, že mu veľkoryso poskytoval finančné prostriedky, často s nedostatočnou dokumentáciou. Ako Justice tvrdil v neskoršej žalobe proti banke: „Medzi pánom Carterom a guvernérom Justiceom stačilo slovo a podanie ruky.“
Dlh banke: 740 miliónov
Keď Worth zomrel, dlžil Justice banke 740 miliónov dolárov a nové vedenie, vrátane súčasného generálneho riaditeľa Litza Van Dykea, sa snažilo znížiť angažovanosť voči uhoľnému magnátovi (vtedy to bola štvrtina celkového úverového portfólia). Odstrihli ho teda od úverov.
Justice a jeho spoločnosti banku zažalovali a namietali (neúspešne), že ide o protiprávne konanie, ktoré má ohroziť ich podnikanie.
Hypotetické faktúry
Pre nové financovanie sa Justice obrátil na novozaloženú britskú spoločnosť Greensill Capital, ktorú založil Lex Greensill, rodák z farmy v austrálskom Queenslande. Greensill sa stal majstrom agresívnej formy financovania dodávateľského reťazca – v podstate získaval firmám peniaze vopred za to, čo označoval ako „hypotetické faktúry“ a „predpokladané pohľadávky“ od „potenciálnych odberateľov“ ich výrobkov.
V roku 2018 Greensill požičal Justiceovej spoločnosti Bluestone Resources 850 miliónov dolárov (742 miliónov dolárov po odpočítaní mastných poplatkov pre Greensill) proti budúcim dodávkam apalačského uhlia a koksu používaného pri výrobe ocele. Bluestone uzavrela dohody o predaji dodávok ďalšiemu dlžníkovi Greensillu, britskému priemyselníkovi indického pôvodu Sanjeevovi Guptovi a jeho oceliarskej spoločnosti GFG Alliance.
Credit Suisse na scéne
Po vypuknutí pandémie Bluestone aj Gupta nesplácali vzájomné zmluvy aj pôžičky Greensillu, ktoré už boli zlúčené a predané investičným fondom sponzorovaným Credit Suisse. (Tie isté fondy boli tiež napojené na špekulatívny fond Archegos odsúdeného podvodníka Billa Hwanga).
Investičné fondy nakoniec skrachovali, rovnako ako Greensill. Po tom, ako UBS v roku 2023 kúpila Credit Suisse za 3,2 miliardy dolárov, zverejnila v regulačných dokumentoch, že od roku 2022 im Bluestone dlhuje 690 miliónov dolárov, za ktoré sa Justice osobne zaručil a ktoré boli zaistené uhoľnými baňami, ktoré sa teraz jeho rodina už dva roky snaží predať.
SITA/AP
Koncom roka 2023, keď Bluestone splatil 48 miliónov dolárov zo svojho dlhu, požiadal o „platobné prázdniny“. Podľa informácií banky UBS je Bluestone naďalej v omeškaní so splatením dlhu.
Čo urobil Justice so 742 miliónmi dolárov, ktoré si požičal od Greensillu? Balík 226 miliónov dolárov previedol do Carter Bank, aby znížil svoju pozíciu. Kúpil tiež ďalšie uhoľné bane, minul milióny za kúpu a opätovné spustenie nefunkčného závodu v Birminghame v Alabame, ktorý mohol spracovávať jeho uhlie na koks s vysokým obsahom energie.
Ekologické pokuty
Bluestone nebol ekologicky uvedomelý prevádzkovateľ. V roku 2021 miestny odbor životného prostredia továreň uzavrel, aby zastavil vypúšťanie benzopyrénu, bária a ďalších toxínov do potoka Five Mile Creek a rieky Black Warrior.
V roku 2022 Bluestone súhlasil so zaplatením pokuty 925-tisíc dolárov a podpísal rozhodnutie o súdnom zmierení, ale platby preťahoval. Keď Justiceov syn Jay ignoroval príkaz z augusta 2024, aby sa dostavil na súd, federálny sudca R. David Proctor ho obvinil z pohŕdania súdom.
James Justice sa však nikdy nenechal zastaviť otázkami okolo životného prostredia. Naposledy v roku 2023 zažalovalo ministerstvo spravodlivosti jeho spoločnosti o vyše 6 miliónov dolárov a uviedlo viac ako stovku porušení ťažobných predpisov.
Justice a jeho právnici v súdnych dokumentoch odpovedali, že ťažobné spoločnosti sú v podstate na mizine a pokuty „neboli z veľkej časti zaplatené, pretože spoločnosti nie sú schopné ich zaplatiť“. Štát Virgínia v správe z minulého roka odhaduje, že zatvorené bane sú zodpovedné za rekultivačné záväzky 230 miliónov dolárov, oveľa viac ako ktorýkoľvek iný ťažiar v štáte.
Rusi sú stále tu
Justice sa medzitým stále nemôže zbaviť Rusov. Caroleng Investments, holdingová spoločnosť zastrešujúca záujmy Mechelu, vlani na americkom okresnom súde v Delaware vyhrala rozsudok proti spoločnosti Bluestone o 10 miliónov dolárov za nezaplatené poplatky, ktoré jej dlhujú.
Sudca Richard Andrews nariadil predaj dcérskej spoločnosti Bluestone Minerals za účelom uspokojenia veriteľov, ale Justice sa snaží predaj zablokovať s tým, že spoločnosť nemôže byť predaná v prospech Carolengu, pretože Credit Suisse/UBS má na tieto prostriedky väčší nárok.
Idyla v Západnej Virgínii. Foto: Unsplash
Pohŕdanie súdmi
Ďalší sudca amerického okresného súdu, Gregory van Tatenhove z Kentucky, chce docieliť, aby Justice nemal možnosť urobiť svoje firmy „odolnými voči súdnym rozhodnutiam“ – teda vyhýbať sa plateniu súdnych príkazov podvodným prevodom hotovosti z jednej dcérskej spoločnosti do druhej.
Takto sa ich dcérska spoločnosť Kentucky Fuel zjavne vyhýba plateniu rozsudku vo výške zhruba 18 miliónov dolárov, ktorý súvisí so sporom o uhoľnú zmluvu.
V júli 2024 Tatenhove uznal, že Jay Justice je vinný z pohŕdania súdom a uložil mu pokutu 250 dolárov denne, kým neodovzdá finančné dokumenty. Sudca uviedol, že pokračujúce klamlivé konanie by ho viedlo k rozhodnutiu, že všetky Justiceove spoločnosti by mali byť považované za „alter ego“ Jamesa a Jaya.
To by potenciálne mohlo viesť k takzvanému „pretrhnutiu firemného závoja“ – čo by Justiceovým veriteľom umožnilo siahnuť do všetkých rodinných vreciek a hľadať hotovosť, ktorú by mohli zabaviť.
A stále dražby
Pokiaľ ide o rezort Greenbrier, je veľkou otázkou, ako dlho si rodina Justiceovcov dokáže udržať čo i len formálnu kontrolu nad rezortom, keď sa veritelia stále usilujú o speňaženie ich majetku.
V novembri napríklad First Guaranty Bank so sídlom v Hammonde (aktíva 3,9 miliardy dolárov) oznámila, že plánuje vydražiť dom, ktorý v areáli vlastní Jay Justice. Je to prvý krok k získaniu viac ako 35 miliónov dolárov, ktoré si rodina požičala v roku 2020.
Jay kúpil dom v roku 2021 od legendárneho hráča NBA Jerryho Westa, ktorý vlani zomrel.
Nutnosť splácať dlhy bráni rodine reinvestovať do vylepšenia vybývaných izieb a ošúchaných kobercov. V roku 2020 PGA zrušila svoj každoročný turnaj pre nízku návštevnosť turnaja v roku 2019.
Vtedy sa Bluestone Resources snažila zvýšiť návštevnosť rozdávaním 30-tisíc vstupeniek. Problémy rezortu sa priaznivo prejavili na podnikaní v Homestead Resorte spoločnosti Omni Hotels dallaského miliardára Roberta Rowlinga), ktorý sa nachádza len hodinu cesty od Greenbrier v Hot Springs vo Virgínii.
V roku 2023 Omni Homestead dokončil rekonštrukciu za 155 miliónov dolárov.
SITA/AP/Chris Dorst
Dobrí ľudia spolupracujú
Budú Justiceovi noví podporovatelia zo spoločnosti Fortress Investment Group chcieť investovať do nehnuteľnosti ďalšie peniaze, hoci Carterova pohľadávka z prvého záložného práva bude mať prednosť? Spoločnosť Fortress sa k tomu nevyjadrila. Justice na októbrovej tlačovej konferencii povedal: „S Fortressom pracujeme na množstve vecí. Sú to dobrí ľudia.“
Pre Greenbrier by peniaze od spoločnosti Fortress mohli byť záchranou, najmä ak by sa nimi splatil dlh Carter Bank a investovalo by sa do modernizácie. Špičkové hotely, ako je Greenbrier so svojimi 710 izbami, v poslednej dobe dosahujú hodnotu viac ako milión dolárov na izbu.
Hovorca spoločnosti Mubadala (ktorá sa v konečnom dôsledku zodpovedá Jeho výsosti šejkovi Mohamedovi bin Zayedovi Al Nahyanovi) uviedol: „Fortress funguje nezávisle s plnou autonómiou pri rozhodovaní o svojich investíciách a Mubadala sa na jej investíciách nijako nepodieľa.“
Veľa lásky od Trumpa
V októbri, pred voľbami, podporil prezidentský kandidát Donald Trump kandidáta na senátora Jima Justicea. Zdá sa, že tak urobil skutočne z celého srdca: „Veľký Jim Justice, guvernér veľkého štátu Západná Virgínia (MILUJEM ZÁPADNÚ VIRGÍNIU!), je VEĽKÝ v každom smere, no najmä vo svojom úžasnom SRDCI! Veľký Jim, silný na hranici, naša veľká Armáda a veteráni, ČISTÉ UHLIE a dominancia energie, hospodárstvo, zastavenie inflácie a cchrana nášho 2. dodatku (právo nosiť zbraň, pozn. red.), Veľký Jim bude skvelým SENÁTOROM SPOJENÝCH ŠTÁTOV a má moju úplnú a absolútnu podporu. NIKDY VÁS NESKLAME!!!” napísal Trump v príspevku na jeho sieti Truth Social.
Podpora pomohla – Justice získal vo voľbách 68 percent hlasov, o 22 bodov viac ako jeho neúspešný predchodca Patrick Morrisey vo voľbách v roku 2020. Exguvernér, ktorý tvrdí, že štát Západná Virgínia prenecháva nástupcovi „v skvelej pozícii” (v skutočnosti má verejná správa dlh 400 miliónov pri rozpočte v rádoch jednotiek miliárd dolárov) tak prichádza do Washingtonu.
Očakáva sa, že Justice plne podporí všetky politické kroky prezidenta Trumpa 2.0, a preto je nepravdepodobné, že by niektorý z veriteľov rodiny, ktorý má podiely v dôležitých aktívach, ako je Greenbrier, presadil voči zadlženému senátorovi nejaké „klepnutie po prstoch“.
Senátor Jim Justice skladá sľub do rúk najstaršieho senátora Chucka Grassleyho, prizerá sa manželka Cathy Justice. Foto: TASR, AP
„Budem podporovať všetky jeho rozhodnutia,“ povedal Justice v novembri s odkazom na Trumpa. To by mohlo zahŕňať hlasovanie za uvoľnenie federálnych predpisov týkajúcich sa oxidu uhličitého – čo by bolo skvelé pre predaj uhlia. Nečudujme sa teda, ak sa Veľký Jim zo svojej súčasnej hlbokej dlhovej diery predsa len vyhrabe.
Článok vyšiel na Forbes.com. Autorom je redaktor Christopher Helman.
