Prečo je ťažké pre človeka, ktorý rozmýšľa inak ako jeho kolegovia, prepracovať sa vo svojej práci na vyššie pozície? A prečo celá generácia ľudí zrazu verí veciam, ktoré sú výrazne odlišné od toho, čomu veria len o 10 rokov starší ľudia? Odpoveď tkvie v našom mozgu.
Nová štúdia ruskej univerzity HSE ukázala, že ak je náš názor odlišný od názorov väčšiny, náš mozog to zaznamená a zareaguje na to.
Prečo? Ak mozog zaregistruje názorový nesúlad, zostane v ňom akási špeciálna „stopa“, ktorá spôsobí, že následne prispôsobíme názor ľuďom okolo nás. Inými slovami, mozog aktívne sleduje názory našej skupiny a potom urobí opatrenia, ktoré zabezpečia, že rozmýšľame podobne.
Necháme sa ovplyvniť
To veľa vysvetľuje. Všetci si predsa pamätáme, aké bolo v období dospievania ťažké ísť proti prúdu. Roky dospievania vlastne strávime tým, že sa snažíme zapadnúť a prispôsobiť sa.
Keď starneme, občas už uznáme význam nezávislého myslenia, no mať názor, ktorý ide proti názoru našej skupiny, si proste vyžaduje veľa energie. Naše mozgy sú jednoducho naprogramované tak, aby zabezpečili, že zapadneme do širšej skupiny, v ktorej fungujeme, či už sa to týka módnych alebo politických trendov, alebo našej všeobecnej schopnosti vychádzať s ľuďmi okolo nás.
„Naša štúdia ukazuje zásadný vplyv názorov ostatných ľudí na to, ako my sami vnímame informácie,“ vysvetľuje jej autor Vasily Klucharev. „Žijeme v spoločenských skupinách a automaticky prispôsobujeme naše názory väčšine. Názor našich známych dokáže zmeniť spôsob, akým náš mozog spracúva informácie.“
Mozog nechce, aby sme sa odlišovali
Ide pritom o prvú štúdiu, ktorá zisťovala, ako v dlhodobom horizonte mení skupinová mienka naše vlastné spracovanie názorov. Výskumníci na sledovanie mozgovej aktivity využili metódu magnetoencefalografického (MEG) zobrazovania a účastníkov štúdie zavolali na dve stretnutia.
Počas prvého stretnutia im ukázali sériu tvárí rôznych ľudí a požiadali ich, aby ich ohodnotili z pohľadu dôveryhodnosti. Potom im povedali, ako dané tváre hodnotil zvyšok skupiny. MEG zobrazovanie ukázalo okamžitú zmenu zadnej cingulárnej kôry v prípade, že hodnotenie skupiny nebolo zhodné s hodnotením konkrétneho účastníka. To je zaujímavý poznatok, pretože zadná cingulárna kôra je časťou mozgu, ktorá monitoruje konflikt, posilňuje učenie a spracováva vnútorné prežívanie.
Výskumníci sa potom snažili pochopiť, aký vplyv má na myslenie jednotlivca skupinový názor po uplynutí istého obdobia. Preto s odstupom času zvolali účastníkov na druhé stretnutie. Účastníci štúdie na ňom opäť hodnotili tváre a výskumníci opäť monitorovali ich MEG aktivitu. Tentoraz už po 230 milisekundách ich MEG snímky vykazovali stopy súvisiace s tým, či účastníci pri prvom pokuse súhlasili alebo nesúhlasili so svojimi kolegami.
Ak so skupinovým názorom nesúhlasili, MEG vykazoval výrazne vyššiu aktivitu v troch oblastiach mozgu, ktorými sú temenný lalok, intraparietálny sulcus a precuneus. U tých, ktorých názor sa nezhodoval s názorom skupiny, sa za 320 milisekundy zároveň aktivizovala časť mozgu nazývaná orbitofrontálna kôra, ktorá ovplyvňuje naše správanie a rozhodovanie.
Autori štúdie uviedli, že „po úvodných popisoch upraveného spracovania tvárí boli zaznamenané markery dlhodobého spoločenského vplyvu na valuačný proces vo ventromediálnej prefrontálnej kôre.“ Čo to presne znamená?
Mozog uprednostňuje skupinové rozmýšľanie…
…alebo inými slovami, náš mozog zaznamenáva situácie, keď je náš názor odlišný od názoru našej skupiny. Neskôr, keď sa s týmito názormi stretneme opäť, pracuje náš mozog tak, aby naše presvedčenie zosúladil s názormi, ktoré preferuje naše okolie.
Účastníci tejto štúdie zmenili svoje názory tak, aby sa zosúladili s názorom skupiny zhruba v polovici prípadov. Ale prečo vlastne? Výskumníci veria, že toto prispôsobenie má niečo spoločné so snahou predchádzať konfliktom. Ak mozog pozmeňuje naše názory a pomáha nám vidieť skutočnosť cez filter iných názorov, dokážeme sa lepšie vyhýbať konfliktom.
Takže aj keď možno dúfame v niečo iné, náš mozog uprednostňuje skupinové myslenie pred nezávislým myslením.
Evolučná biológia stále viac potvrdzuje, že náš mozog je prispôsobený na život v malých kmeňových skupinách lovcov a zberačov. V takýchto skupinách ľudstvo až doteraz strávilo takmer všetok svoj čas na zemi. Ak ste sa totiž ocitli so svojím kmeňom v konflikte, išlo vám o život. Nikto by nedokázal dlhodobo prežiť sám. A preto je náš mozog je prispôsobený tak, aby zaistil naše harmonické spolužitie v skupine.
Príkladom týchto poznatkov môže byť napríklad generácia Z, ktorá bojuje s mileniálmi ohľadom zásadných módnych otázok, akými sú napríklad nosenie „skinny“ džínsov versus „mom-fit“ džínsov. A intenzita tohto konfliktu ilustruje silu skupinového názoru. Generácia Z na TikToku velebí cestičku vo vlasoch presne uprostred hlavy a tvrdí, že ak nosíte cestičku posunutú viac na stranu, pridáva vám to na veku. Mileniáli zatiaľ na Twitteri oponujú a svoje účesy obhajujú.
No a niektorí ľudia sú tak veľmi ovplyvnení skupinovým názorom, že už ani nevedia, čo vlastne hľadajú.
Toto poznanie osvetľuje, prečo sú originálni ľudia skutočným unikátom. Vždy, keď ideme proti prúdu a proti zabudovaného programu v našom mozgu, chce to veľa energie a vedomého sústredenia. Mať názor odlišný od názoru našej skupiny a raziť si vlastnú cestu je oveľa náročnejšie, ako sme si mysleli.
Alebo, ako poukazuje autor štúdie Alexey Gorin: „Mozog absorbuje názory iných ako špongia a prispôsobuje svoje funkcie názoru okolitej sociálnej skupiny.“
Autorkou článku je Alison Escalante z Forbes US, ktorá píše o vede.
Našli ste chybu? Napíšte nám na [email protected]
