Na jeho zákroky sa čaká celé mesiace, pričom približne osemdesiat percent pacientov prichádza zo zahraničia. Rodák zo Slovenska a vyhľadávaný plastický chirurg Alexander Vatľak je primárom pražskej kliniky Iscare.
„Pán doktor ešte dokončuje jedny viečka,“ vysvetlí nám recepčná na klinike, kam prichádzame na rozhovor. Plastická chirurgia sa v posledných rokoch stáva čoraz populárnejšou, pričom mnohé tabu, ktoré ju kedysi sprevádzali, postupne zanikli.
Aj to je jeden z dôvodov, prečo je na slovenskom, ale aj českom trhu obrovský dopyt po renomovaných operatéroch. Okrem chirurgického talentu a odhodlania musia byť obdarovaní aj výnimočným estetickým cítením.
Počula som, že pri práci plastických chirurgov platí pravidlo, že ak je ich práca viditeľná, nie je to dobre. Súhlasíte s tým?
Do bodky s tým súhlasím. Často to hovorím aj klientkam: pre mňa je dobre vykonaná operácia taká, že klientka na druhý deň vidí výsledok, ale ostatní ľudia na ulici netušia, že podstúpila plastickú operáciu.
Vo svojom okolí mám množstvo ľudí, ktorí pracujú v estetickej medicíne, a z ich rozprávania mám pocit, že neustále prichádzajú nové inovácie, zákroky. Je to naozaj tak, že výskum v oblasti plastickej chirurgie alebo estetickej medicíny napreduje vďaka vysokému dopytu takým rýchlym tempom?
Povedal by som, že to má dve roviny. Na jednej strane je to samotná operatíva, teda chirurgické techniky. Myslím si, že v tejto oblasti už nie je veľa priestoru na zásadné inovácie. Možno so mnou niekto nebude súhlasiť, ale pokiaľ ide o vylepšenie operačných postupov, ide skôr o drobné úpravy a detaily, ktoré často závisia od individuálneho prístupu konkrétneho chirurga, nie od trendov.
Na druhej strane je tu rovina prístrojov a technológií, ktorá zahŕňa rôzne typy liposukcií, výplne alebo oblasti dermatoestetickej medicíny. Tu vývoj napreduje rýchlo a neustále prináša nové možnosti. Pokiaľ ide o samotnú operatívu, progres je pri nej oveľa pomalší. Dá sa povedať, že staré, časom overené postupy fungujú spoľahlivo a posúvajú sa vpred len pomocou drobných vylepšení.
Dnes patríte k vyhľadávaným chirurgom, na ktorých zákroky sa čaká mesiace. Ako prebieha posúvanie sa vo svojom odbore u lekárov po tom, čo skončia štúdium medicíny?
Myslím si, že úroveň nášho vzdelávania je veľmi dobrá, a to platí aj pre medicínu. Práve vďaka tomu máme širokú klientelu zo zahraničia. Zahraniční pacienti často vyhľadávajú „zlaté slovenské a české ručičky“, ako sa hovorí. Samozrejme, na dosiahnutie úspechu je potrebná aj ďalšia nadstavba. Každá stáž vás posunie o krok vpred.
Na začiatku prinášajú stáže obrovské množstvo nových informácií, ktoré vás ohromia, keď sa pred vami otvára obrovský medicínsky svet. Je jedno, či ide o plastickú chirurgiu alebo iný odbor. Časom však začnete vyhľadávať konkrétne, odbornejšie kongresy, kde si prídete aj len po drobné vylepšenia svojej práce alebo len jedinú vetu, ktorá vás môže inšpirovať a posunúť ďalej.
Prečo ste si vybrali práve odbor plastickej chirurgie?
Plastická chirurgia je mimoriadne široký odbor a fascinovalo ma, že rozhodnutie stať sa plastickým chirurgom je beh na dlhú trať. Trvá často viac ako desaťročie a nikdy sa na nej nesmiete prestať vzdelávať. Človek sa stále učí, každý deň, každou operáciou. Aj keď sa zákroky opakujú, každá operácia prináša nové výzvy. Jedným z dôvodov bol teda neustály proces učenia sa a zdokonaľovania sa.
Druhým dôvodom bolo práve široké spektrum operácií, ktoré plastická chirurgia zahŕňa. Nie je to len o kozmetických zákrokoch, ktoré tvoria možno päť percent z celej praxe. Veľkú časť tvoria rekonštrukčné operácie, riešenie vrodených vývojových vád, ako sú rázštepy u detí, či rekonštrukcie po úrazoch. Rozmanitosť a možnosť skutočne meniť životy ľudí ma presvedčili, že toto je odbor pre mňa.
Dnes ste vyhľadávaným lekárom práve kvôli tým piatim percentám…
A paradoxne kvôli tomu som si odbor plastickej chirurgie nevybral. To, čo ma naozaj zaujalo, bola mikrochirurgia. Ide o veľmi precíznu techniku, ktorá sa využíva nielen v plastickej chirurgii, ale aj v mnohých iných odboroch, ako sú traumatológia, ortopédia či neurochirurgia.
Plastický chirurg dokáže napríklad zakryť defekty tkanív, ktoré vznikli po úrazoch. Pre lepšiu predstavu: ak sa napríklad motorkár zraní pri autonehode a má obnaženú kosť, za normálnych okolností by to mohlo viesť k amputácii. Ortopéd dokáže kosť reponovať a zastabilizovať, plastický chirurg zase nájde spôsob, ako defekt prekryť, či už presunom vlastných tkanív v okolí defektu, alebo aj zo vzdialeného miesta mikrochirurgickou technikou. Práca plastického chirurga je často nevyhnutná a v spolupráci s inými špecialistami môže zachrániť končatinu či výrazne zlepšiť kvalitu života pacienta.
Plastická chirurgia, najmä estetické zákroky, sa za posledných desať až pätnásť rokov stala oveľa dostupnejšou a bežnejšou. Kedysi bola často spájaná s extravagantnými celebritami, no dnes sa pre úpravy rozhodujú aj úplne bežní ľudia. Je dôvodom lepšia dostupnosť?
Nemyslím si, že ide len o dostupnosť, ale skôr o zmenu spoločenskej atmosféry a vnímania. Kedysi sa ľudia za plastické operácie skôr hanbili a snažili sa ich tajiť. Dnes sa to otočilo o 180 stupňov. Nevravím, že to platí pre všetkých, ale u veľkej časti ľudí určite. Už nemajú problém priznať, že si nechali napríklad zväčšiť prsia.
Dobrým príkladom je aj operácia viečok. Ide o zákrok, ku ktorému sa časom dopracuje mnoho ľudí, keďže estetická indikácia postupne prechádza do zdravotnej. Pri ťažkých viečkach sa zhoršuje kvalita videnia. Povedal by som, že vo väčších mestách je bežnou praxou, že ľudia po zákroku pokojne chodia s prelepenými viečkami bez toho, aby to vnímali ako niečo, za čo by sa mali hanbiť. Takáto otvorenosť je podľa mňa dôkazom, že spoločenské vnímanie plastickej chirurgie sa posunulo.
Koľko zákrokov ste stihli za posledný rok?
Ak ide o operácie viečok, denne vykonávam štyri až päť takýchto zákrokov. Mohol by som ich časovo zvládnuť aj viac, ale keďže ide o delikátnu prácu, ktorá si vyžaduje mimoriadnu presnosť, je to pomerne náročné.
Čo sa týka aktuálneho záujmu na našej klinike, najčastejšie robíme operácie poprsia – od zväčšovania až po modelácie a redukcie, teda zmenšenie prsníkov. Veľmi časté sú v poslednom čase aj facelifty, ktoré robíme takmer denne. Ak by som mal uviesť konkrétne čísla, za minulý rok sme vykonali presne 435 zákrokov.
foto Ondřej Pýcha
Počas fotenia ste spomenuli, že za vami práve cestujú klienti zo Spojeného kráľovstva. Viete odhadnúť, aké percento vašich klientov za vami prichádza zo zahraničia?
Na našej klinike sme primárne zameraní na zahraničnú klientelu, ktorá tvorí približne osemdesiat percent našich pacientov. Zvyšných dvadsať percent sú domáci klienti. Zo zahraničia k nám prichádzajú ľudia vo väčšine prípadov na základe odporúčaní.
Musí byť plastický chirurg zároveň trochu psychológom, aby dokázal odhadnúť, či je rozhodnutie klientky podstúpiť zákrok naozaj dobre uvážené?
Psychológia je určite neoddeliteľnou súčasťou práce plastického chirurga, a to už od úplne prvej konzultácie. Prvý rozhovor je kľúčový, aby som pochopil motiváciu klientky alebo klienta. Snažím sa vcítiť do ich situácie, zistiť, čo presne chcú, čo potrebujú a najmä či to naozaj potrebujú.
Niekedy sa stane, že prídem o klienta, ak vyhodnotím, že operácia nie je potrebná. V takých prípadoch vysvetlím svoje stanovisko a dám mu čas na to, aby o zákroku rozmýšľal. Niektorí sa vrátia na druhú konzultáciu, kde sa o tom porozprávame znova. Je pre mňa dôležité, aby bol každý zákrok skutočne opodstatnený a v najlepšom záujme pacienta.
V posledných rokoch sa v Česku aj na Slovensku výrazne zvýšil počet kliník zameraných na plastickú chirurgiu, najmä v oblasti estetických zákrokov. Prináša investícia do tohto segmentu rýchlu návratnosť?
Počet kliník sa v posledných rokoch zvýšil v dôsledku zvýšeného dopytu po zákrokoch estetickej chirurgie. Je to určite lukratívna profesia, nemusím sa tváriť, že to tak nie je. Cesta k úspechu však nie je jednoduchá. Dokonca aj dobre rozbehnutá a renomovaná klinika s kvalitnými operatérmi čelí neustálym výzvam.
Vždy sa pohybujete na hrane, pretože, ako sme už spomínali, svoju úlohu zohráva aj psychická stránka pacienta. Tým myslím, že sa nemusí stotožniť s výsledkom aj dokonalo prevedeného zákroku. Zároveň je to práca s ľudským telom, kde niektoré veci nedokážete ovplyvniť. Aj excelentne vykonaný zákrok môžu sprevádzať komplikácie, napríklad problémy s hojením, alebo sa môžu objaviť vnútorné komplikácie, ako je embólia.
Táto práca preto nie je pre každého a určite nie je prechádzka ružovou záhradou. Na telefóne som dvadsaťštyri hodín denne, aby som v prípade potreby mohol byť do pol hodiny v nemocnici a riešiť akýkoľvek problém. Človek si tak nikdy úplne neoddýchne.
Keď si to všetko zhrnieme, ide o veľmi náročné povolanie. Ďalšou obrovskou výzvou v našom odbore je nájsť šikovných ľudí, ktorí by rozšírili náš tím alebo pokračovali v našej práci.
Kto je Alexander Vatľak
Kariéru začal štúdiom na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Po jeho ukončení nastúpil do Prahy na Kliniku popálenín a rekonštrukčnej medicíny vo Fakultnej nemocnici Královské Vinohrady.
Neskôr pôsobil v Pardubiciach a následne opäť na Vinohradoch na oddelení plastickej chirurgie, kde atestoval.
Pokračoval vo Fakultnej nemocnici Bulovka na pozícii zástupcu primára, potom vo Fakultnej nemocnici Motol ako vedúci oddelenia plastickej chirurgie.
Absolvoval odborné stáže na Floride, v Nemecku a na Taiwane, kde sa špecializoval na mikrochirurgiu a rekonštrukčnú chirurgiu. Dnes je primárom plastickej chirurgie na klinike Iscare.
Koľko rokov zhruba trvá, kým sa z absolventa medicíny stane renomovaný plastický chirurg?
Na začiatku kariéry je potrebné získať skúsenosti vo všeobecnej chirurgii, kde strávite minimálne tri roky. Až potom sa môžete presunúť na plastickú chirurgiu, kde opäť začínate úplne od nuly.
Atestácia z plastickej chirurgie trvá minimálne štyri roky. To znamená, že celkový čas potrebný na dosiahnutie atestácie, je sedem rokov, ale len za predpokladu, že ste na vhodnom pracovisku.
V Česku sú pracoviská rozdelené na tri stupne – 1., 2. a 3. stupeň. Na to, aby ste mohli splniť podmienky za štyri roky, musíte byť na pracovisku najvyššieho stupňa. Popritom absolvujete aj stáže na iných klinikách.
V ideálnom prípade sa samostatným chirurgom operatérom môžete stať niekedy po tridsaťpäťke, ale to musíte mať poriadnu dávku šťastia, aby všetko na seba plynulo nadväzovalo bez prestojov. Aj po získaní atestácie potrebujete ďalšie roky na to, aby ste sa zdokonalili a získali skúsenosti, čo v praxi znamená, že lekári vo svojom voľnom čase chodia napríklad asistovať pri zákrokoch iným lekárom.
Čím to celé vyvažujete?
Primárne športom, ale aj časom stráveným na chalupe. So synom sa potápame a surfujeme, pomaly sa tomu začína učiť aj dcéra. Možno vás prekvapím, ale denne si zahrám aj na elektrickej gitare.
