Terry Ragon verí, že keď pomôže spojiť špičkových lekárov, vedcov a inžinierov, podarí sa mu uspieť tam, kde vlády veľkých krajín zlyhávajú a zbaví tak svet jedného z najzákernejších vírusov.
Nastal deň slávnostného otvorenia novej budovy Ragonovho inštitútu, impozantnej stavby zo skla a ocele s rozlohou 30 000 m2 na Main Street v Cambridgei v štáte Massachusetts. Prominentní hostia, medzi inými guvernérka Maura Healey, majiteľ ragbyového tímu New England Patriots Robert Kraft a bývalí i súčasní rektori Massachusettskej technickej univerzity (MIT), Harvardovej univerzity a inštitútu Mass General Brigham, popíjajú strek s limoncellom a zobkajú jednohubky.
Spevácky zbor zložený z asi tucta vedcov a zamestnancov spustí pieseň „Somewhere Over the Rainbow“. Všetci prítomní sa zišli, aby pripili miliardárovi a zakladateľovi softvérovej spoločnosti InterSystems Phillipovi „Terrymu“ Ragonovi a jeho manželke Susan, ktorá je tiež vo vedení firmy.
Manželia Ragonovci darovali 400 miliónov dolárov na výskum zameraný na využitie imunitného systému v boji proti zákernej chorobe. Vedci, ktorí teraz tak pekne spievajú, čoskoro odložia noty a sadnú si za žiarivo biele a strieborné laboratórne stoly k experimentom v snahe nájsť liek na azda najnepolapiteľnejší vírus, aký svet pozná: HIV.
Bomba, ktorá zachráni milióny životov
„Začali sme pracovať na celej tejto myšlienke projektu Manhattan na výskum HIV,“ prezradil 74-ročný Ragon v unikátnom rozhovore. Projekt prirovnáva k rozsiahlemu americkému programu výskumu a vývoja z čias druhej svetovej vojny na vývoj prvej atómovej bomby.
„Keby ste sa pokúsili uskutočniť projekt Manhattan počas prvej svetovej vojny, stroskotal by, pretože veda vtedy nepoznala kvantovú mechaniku. Ak by ste čakali až do tretej svetovej, bolo by už neskoro.“
Hoci súčasná realita svedčí o opaku, Ragon – jediný vlastník InterSystems s majetkom v odhadovanej hodnote 3,1 miliardy dolárov – je skalopevne presvedčený, že stojíme na prahu podobného vedeckého prelomu a raz budeme vedieť vyliečiť približne 39 miliónov ľudí na celom svete, ktorí žijú s vírusom HIV spôsobujúcim AIDS.
Azda trochu bláznivá predstava. Veď vakcínu proti HIV sa už celé desaťročia snažia vyvinúť rôzne iné obrovské organizácie s oveľa väčším rozpočtom než Ragonov inštitút.
V roku 2023 firma Johnson & Johnson po rokoch testovania a záväzku investovať 500 miliónov dolárov ukončila posledné rozsiahle klinické skúšanie vakcíny, ktorá bola čiastočne založená na výskume Ragonovho inštitútu.
Podľa neziskovej organizácie AVAC vynaložili rôzne vlády, neziskovky a firmy na vývoj vakcín proti HIV za posledných desať rokov spolu asi 17 miliárd dolárov. Nikomu sa zatiaľ v klinických skúškach nepodarilo dostať ďalej ako do fázy 3.
Ragon sa však nenechá odradiť. Tvrdí, že štátne inštitúcie pri finančnom rozhodovaní zvyčajne posudzujú návrhy na výskum nielen na základe ich významu, ale aj na základe pravdepodobnosti, že experiment vyjde. Ragonovi tento prístup nikdy nedával zmysel.
„Väčšina pokusov sa nepodarí, to sa dá očakávať,“ hovorí. A práve preto verí, že keď sústredí úsilie na financovanie riskantnejšieho výskumu v skoršej fáze, uspeje tam, kde veľkí hráči sklamali.
Situácia v oblasti zdravia dosť súri. V bohatých krajinách sa HIV a AIDS do veľkej miery darí potláčať pomocou drahých liekov, ale aj tak v roku 2022 táto choroba pripravila o život približne 630 000 ľudí, zväčša v subsaharskej Afrike a juhovýchodnej Ázii.
Ak by sa epidémia zastavila, podľa odhadov výskumu OSN by hospodárske prínosy v krajinách s nižšími príjmami mohli do roku 2030 dosiahnuť 33 miliárd dolárov ročne. Americké Centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC) uvádza, že HIV pozitívnych je približne 1,2 milióna Američanov. Podľa štúdie z roku 2021 predstavujú celoživotné náklady na liečbu každej osoby približne 420 000 dolárov.
Ragonovo eso v rukáve je stratégia – dať dokopy vedcov, ktorí obvykle spolu nepracujú: lekárov, inžinierov, fyzikov, matematikov a virológov. Zámerom je liečiť ľudí prestavaním ich imunitného systému – tento prístup by mohol mať ďalekosiahly prínos aj pri liečbe iných ochorení, ako je tuberkulóza, malária a rakovina.
„Z nezdarov som sa naučil viac ako z úspechov,“ hovorí Ragon. „A myslím si, že to isté platí aj vo vede.“
Brnkol po správnej strune
Pravdou je, že Ragonov dnes už dlhoročný úspešný biznis vzišiel z fiaska v úplne inej sfére: hudbe. Keď Ragon v roku 1972 dokončil štúdium fyziky na MIT, zbalil si gitaru a odišiel do Londýna za hviezdnou kariérou podľa vzoru svojich britských rockových idolov ako Led Zeppelin, Jeff Beck a Cream. Lenže neprerazil.
Vrátil sa do Bostonu a zúfalo hľadal slušne platenú prácu. Inzeráty boli plné pracovných ponúk pre počítačových programátorov. Bez úspechu chodil po pohovoroch, až sa napokon prihlásil na inzerát spoločnosti Meditech pôsobiacej v oblasti elektronických zdravotných záznamov.
Ragon spomína, ako vtedy na pohovore povedal: „O počítačoch toho naozaj veľa neviem.“ A pri pohľade na plagát Micka Jaggera dodal: „Ale hrám na gitare.“ Tú prácu dostal a ukázalo sa, že vlastne nastúpil na akýsi rýchlokurz raného programovacieho jazyka nazývaného MUMPS (Massachusetts General Hospital Utility Multi-Programming System).
Po roku a pol Ragon spoločnosť opustil, aby spoluzaložil firmu poskytujúcu systém na fakturáciu zdravotných výkonov založený na jazyku MUMPS. V roku 1978 rozbehol Interpretive Data Services, ktorú neskôr premenoval na InterSystems.
Kým iné spoločnosti zaoberajúce sa správou databáz, napríklad Oracle a SAP, ponúkali podnikom riešenia, v ktorých boli transakcie štruktúrované do prehľadných riadkov a stĺpcov, Ragon stavil na iný typ databázy, ktorá bola kódovaná v systéme MUMPS a usporiadaná ako vetvy stromu prepojené s centrálnymi kmeňmi.
Jeho riešenie bolo rýchle a spoľahlivé a zakrátko ho začalo používať Ministerstvo pre záležitosti veteránov USA na vedenie zdravotných záznamov. InterSystems rástla len pozvoľna: trvalo 24 rokov, kým dosiahla príjmy 100 miliónov dolárov – hlavne vďaka dvom najväčším zákazníkom: Ministerstvu pre záležitosti veteránov USA a spoločnosti Epic Systems zaoberajúcej sa vedením elektronických zdravotných záznamov – a potom ešte ďalších 21 rokov, kým sa v roku 2023 dostala na jednu miliardu.
Dlho a pomaly
Ragon sa na potenciál nájsť liek proti HIV ešte za jeho života díva optimisticky, a to sčasti preto, že aj on sám budoval svoj softvérový biznis s podobným metodickým a dlhodobým prístupom. Inšpiráciou je mu známe tvrdenie filozofa Thomasa Kuhna, že veda napreduje v dlhých obdobiach pomalého vývoja, ktorý tu a tam preruší radikálna revolúcia – zmena paradigmy, ako ju nazýval Kuhn. „Z času na čas,“ hovorí Ragon, „sa udeje čosi, čo prevráti svet naruby.“
Svoju osobnú zmenu paradigmy zažil počas návštevy nemocnice v Južnej Afrike, kam prišiel na pozvanie infektológa, výskumníka na Mass General a profesora na Harvardovej lekárskej škole Brucea Walkera.
Písal sa rok 2007. InterSystems práve odkúpila firmu TrakHealth dodávajúcu systém na vedenie elektronických zdravotných záznamov a Walker chcel Ragonovi ukázať, ako ich softvér funguje v praxi.
Ragon si spomína, ako do vyšetrovne vstúpila útla mladá žena a lekár ukázal na pulzujúcu žilu na jej krku – známku zlyhávajúceho srdca.
„Sedel som tam a díval sa, ako umiera,“ rozpráva Ragon. Lekár sa potom pacientky spýtal, či verí v Ježiša. „Nadišla vhodná chvíľa pripraviť sa na stretnutie s ním,“ vybavujú sa mu lekárove slová pred tým, než ženu prepustil na ulicu. Podľa odhadov OSN sa vírusom HIV každý týždeň nakazí 4 000 žien vo veku od 15 do 24 rokov – z toho 3 100 v subsaharskej Afrike. Ragon vedel, že musí niečo urobiť.
Skaza, ktorá sa replikuje
Keď sa vírus HIV dostane do tela, ovládne bunkové mechanizmy, ktoré začnú chrliť jeho nové a nové kópie. Na rozdiel od covidu či osýpok, HIV vkladá inštrukcie priamo do kódu DNA, takže ľudský hostiteľ je nútený neustále vytvárať kópie vírusu, až kým nezomrie.
Vírus je navyše „mimoriadne variabilný“, vysvetľuje Daniel Kuritzkes, vedúci oddelenia infekčných chorôb bostonskej nemocnice Brigham and Women’s Hospital. To znamená, že „každý človek má vírus, ktorý sa mierne líši od vírusu iných ľudí“. Práve spojenie týchto dvoch vlastností nesmierne sťažuje vývoj účinnej vakcíny.
V boji proti jednému z najhorších vírusov prírody vedci z Ragonovho inštitútu upierajú zrak na úžasný a vzácny prírodný jav: existujú ľudia, ktorí majú HIV, ale neprejavujú žiadne príznaky a v podstate nemôžu vírus šíriť. Nazývajú sa „elitní kontrolóri“.
Ich T-lymfocytom sa mimoriadne úspešne darí útočiť na vírus a zabíjať ho. Walker, ktorý sa stal zakladajúcim riaditeľom Ragonovho inštitútu, sa s elitným kontrolórom prvýkrát stretol v 90. rokoch a odvtedy sa snaží odhaliť tajomstvá imunitného systému takýchto pacientov. „Ak by sme dokázali dosiahnuť tento stav u infikovaných ľudí,“ hovorí Walker, išlo by o „funkčnú liečbu“.
Nádej
Walker počíta, že v roku 2025 začnú fázu 1 klinického skúšania novej vakcíny založenej na T-lymfocytoch, ktorá sa snaží napodobniť jav prítomný u elitných kontrolórov, keď telo napáda aminokyseliny kritické pre štruktúru vírusu.
Medzi partnerov projektu patrí Nadácia Gatesovcov, Medzinárodná iniciatíva pre vakcínu proti AIDS a talianska lieková firma ReiThera. Bude to fungovať? „Mýlili sme sa už mnohokrát a možno sa mýlime aj teraz,“ hovorí Walker.
Pred pätnástimi rokmi „približne polovica vedcov tvrdila, že vyrobiť vakcínu je nemožné,“ hovorí Ragon. Podarí sa nájsť liek proti HIV ešte za jeho života? Ragon bez najmenšieho zaváhania odvetí: „Áno.“
Autorkou článku na Forbes.com je Katie Jennings.
